Bod zlomu už nastal

Nový prezident USA Trump pravdepodobne nebude mať záujem vstupovať do už totálne prehratej vojny proti Ruskej federácii na poliach Ukrajiny. Som presvedčený, že ani sa nevloží v plnom rozsahu do teroristických avantúr Izraela na Blízkom východe.

Aby sa vyhol domácim liberálnym nepokojom, predstavil nedávno, akoby nový plán o rozvoji USA. Ten nie je vôbec hlúpy, naopak, celkom jasne nachádza podporu v domácej politike USA a aj u bežných občanov. Trump predstavil záujem o Panamský prieplav, Mexiko, Kanadu a Grónsko.

Každý z týchto bodov má zdanlivo správne teoretické zdôvodnenie. Štát Panamu a Panamský prieplav vytvorili a financovali USA najprv odtrhnutím časti územia od Kolumbie a realizáciou samotného prieplavu. Mexiko, podľa niektorých vrcholných politikov USA, nie je suverénnym štátom a mohlo by sa tak aspoň teoreticky stať súčasťou USA. Kanada je už trochu iný cieľ. Ide o jasný vstup do historickej kompetencie Veľkej Británie. Či sa to podarí, dnes nevieme posúdiť. No a Grónsko je celkom jasne geograficky a svojimi prírodnými zdrojmi zaujímavé pre USA, ktoré sa snažia dohnať Ruskú federáciu v osvojovaní si severných polárnych území.

Dánsko ako politický správca Grónska nie je ničím pre arogantné USA významné, aby s nimi o tom dokonca rokovali. Možno je to plán na uspokojenie domácej nezmieriteľnej demokratickej opozície v USA. I keby sa v skutočnosti úplne v každom bode nerealizoval. Tak, či onak, takýto plán Trumpa dáva jasne najavo, že Európa už prestala byť pre USA zaujímavá. Je ekonomicky na mizine, závislá na USA, bez vlastnej vízie zahraničnej politiky, bez bojaschopnej armády a jej priame riadenie stojí rozpočet USA veľa peňazí. Je vhodná iba na nákup drahého amerického skvapalneného plynu a mnoho ich ďalších tovarov.

Pozrime sa na situáciu v NATO. USA, konkrétne opäť nový prezident Trump, prikázal členským štátom NATO zvýšiť výdavky na zbrojenie na 5% HDP. Povedzme si, čo to znamená. Po prvé, USA sa opäť zviditeľnili ako pán, ktorý ovláda NATO ako nástroj vlastnej zahraničnej politiky. Po druhé, USA nebudú mať záujem vstupovať do žiadnych konfliktov členských štátov NATO s ostatným svetom. Prečo? Lebo stále zdôrazňovaný článok 5 Zmluvy o NATO v skutočnosti nezaväzuje nikoho v prípade napadnutia členského štátu zvonku naozaj nič reálne vykonať. Jasne to hovorí formulačný obsah tohto článku. 

V prípade útoku členské štáty v podstate len zvážia, aké opatrenia urobia. Zvážia, nič viac. Požiadavka na také radikálne zvýšenie výdavkov na zbrojenie len pre to, že niekto je členom NATO, proste nie je pre členské štáty reálna. Aký by bol na to vlastne dôvod? Niekto ohrozuje NATO? Iste nie, najmä nie Rusko. To nezmenilo ani jediné písmenko vo svojich požiadavkách zaistenia vlastnej bezpečnosti a rovnakej bezpečnosti pre všetky štáty, vrátane štátov dnešného NATO, bez výnimky. To je jednou z hlavných myšlienok a cieľov nového spoločenstva štátov sveta pod názvom BRICKS.

Z týchto cieľov Ruská federácia neustúpila a neustúpi. Nemá záujem niekoho iného ohrozovať. Trump to dobre vie. Inými slovami dáva najavo, že NATO sa buď úplne podrobí jeho ekonomickým predstavám, keďže tu ide najmä o nákup americkej vojenskej techniky, alebo USA nebude naďalej nič v rámci NATO nikomu garantovať. Skrátka postavil nesplniteľnú požiadavku práve preto, aby mohol politicky odôvodniť svoj ústup z NATO. Ja si myslím, že je to veľmi dobre. Znamená to snahu o mier v Európe a prestať provokovať Rusko. Dnes je Ruská federácia veľmoc, ktorá je vo svete bez konkurencie.

Nový svetový poriadok už nikto naspäť smerom k vláde jediného hegemóna nezmení. Je tu a bude sa rozvíjať ďalej. Vyslovím dve základné myšlienky prebiehajúcich zmien. Treba prestať rozmýšľať o vytváraní jedného vojenského bloku štátov, proti nejakému druhému bloku štátov. Táto konštrukcia musí prestať. Pre zachovanie života v mieri potrebujeme usporiadanie sveta bez akýchkoľvek blokov. Svet spolupráce suverénnych štátov, bez príkazov, sankcií a pri garantovaní bezpečnosti pre každý štát rovnako.

Druhá myšlienka je ešte dôležitejšia. Týka sa súčasného najvyššieho rizika jadrovej vojny. Je jasné, že od odchádzajúcej americkej administratívy možno očakávať silné provokácie alebo teroristické činy, ešte pokiaľ môžu a asi budú podobne pokračovať, až im niekto nedá po prstoch. Treba si uvedomiť, že im ide o všetko. Provokácia, či možno zámerná panika je aj to, ak niekto už dnes povie, že tretia svetová vojna už začala. Dosiaľ len drzo provokujú trpezlivú Ruskú federáciu, ktorá prirodzene cíti zodpovednosť za osud ľudstva. Ale ak kolektívny Západ alebo ktorýkoľvek štátik s pomocou jadrovej veľmoci Západu vo svojej naivite napadne Rusko, tak úder nepôjde na Ukrajinu. Skutočný, okamžitý úder, bez upozorňovania, pôjde na teroristické USA, teroristickú Veľkú Britániu, resp. na namyslené Francúzsko. Osobne neverím propagačným povedačkám o akejsi jadrovej odpovedi USA. Dnes už na to nemajú a myslím, že tí, čo to majú v USA vedieť, to vedia.

Všetkých vojnových hazardérov považujem za ľudí, ktorí si nevedia domyslieť následky jadrovej vojny. Ak ohrozujete celý svet a najmä jadrovú veľmoc číslo jedna, ak jej vyhlasujete opakovane otvorenú vojnu, trpezlivosť Ruskej federácie si mylne zamieňate s jej slabosťou, tak ponesiete následky v plnej miere. My môžeme svojimi postojmi len pomôcť odvrátiť celosvetovú katastrofu. Dovolím si vyjadriť presvedčenie, že Putin rozhodne nezradí a nesklame vlastný národ a nenechá ho zničiť západnou politickou krátkozrakosťou.

TV MY, Štefan Harabin