O tom čo je o KULT-U-RA, o kulte smrti a o uctievaní života, je v tom zásadný rozdiel, nájdime ho spoločne a mudrujme spoločne o dôležitej téme, pretože kultúra je základom zdravej spoločnosti tej našej, slovanskej.
Mudrovanie v trojici s Jankou, Robetom a Matúšom o vývoji dnešnej kultúry na Slovensku, o kultúrnej obci, o ministerke kultúry, o jej konaní, o zastavovaní prerozdeľovania finančných zdrojov z rozpočtu a ďalšie veci s tým súvisiace… mudrujme spolu a nemlčme, rozprávajme sa spolu, pretože ak si to odmlčíme, potvrdíme len to, s čím vlastne ani nesúhlasíme:
ONDREJ 4. ZIMKA: MILÁ SAMOZVANÁ PROGRESÍVNA KULTÚRNA OBEC, VY STE TÝM SKUTOČNÝM ÚTOČNÍKOM NA SLOVENSKÚ KULTÚRU!
Ondrej 4. Zimka, umelecký sochár a maliar: Už tesne po tej takzvanej nežnej revolúcii som si ako študent strednej školy všimol, že ten, kto má plné ústa demokracie, tomu tá demokracia najmenej vonia a správny je len jeden (jeho) názor!
Odvolanie Alexandry Kusej z postu riaditeľky Slovenskej národnej galérie a Mateja Drličku z funkcie generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla vyvolalo v časti kultúrnej obce i politického spektra doslova hystériu. Nie všetci však stoja na rovnakom brehu.
Ondrej 4., občianskym menom Ondrej Zimka, je synom maliara Ondreja Zimku st. a herečky Milky Zimkovej. Narodil sa 28. augusta 1975 v Bratislave. Je spoluzakladateľom sochárskeho ateliéru Tri kamene, venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe, ale aj maľbe. Prvú samostatnú výstavu Venuše atómového veku usporiadal v roku 2003 v bratislavskom Múzeu moderného umenia Danubiana. O dva roky neskôr získal cenu Mladý slovenský výtvarník od Gerharda H. Meulensteena, v roku 2012 bol spolu s kolegami z Troch kameňov nominovaný na cenu Krištáľové krídlo. Má za sebou desiatky výstav doma aj v zahraničí, napríklad v Londýne, Ríme, Šanghaji či Pekingu.
Umelecký sochár a maliar Ondrej 4. Zimka na sociálnej sieti napísal:
„Je zaujímavé, ako samozvaná ‚celá kultúrna obecʻ plače za ‚svojimiʻ riaditeľmi slovenských národných inštitúcií a pritom je pre nich Slovensko iba krajina… Od tzv. revolúcie postupne úzka skupina (nazvime to súčasným jazykom) progresívne zmýšľajúcich ľudí obsadila všetky kultúrne inštitúcie a aj umelecké školy.
Kto mal z ich kolegov iný názor, tak ho odtiaľ vyštvali, alebo bez mihnutia oka odvolali, poprípade ich spriaznené médiá na danú osobu ‚vysypali fúrik hnojaʻ.
Už tesne po tej takzvanej nežnej revolúcii som si ako študent strednej školy všimol, že ten, kto má plné ústa demokracie, tomu tá demokracia najmenej vonia a správny je len jeden (jeho) názor!
Pri návšteve niektorých výstav v galériách u nás, ale hlavne v tzv. vyspelom západnom svete, mi to pripadalo ako súťaž o to, kto vymyslí najväčší hnus. Podobne to je aj s divadelnou a filmovou tvorbou…
Milá samozvaná ‚progresívneʻ (skôr by sa tu hodilo – regresívne) mysliaca celá kultúrna obec, vy ste tým skutočným útočníkom na slovenskú kultúru! (Zdroj foto: archív Extra plus)
Zanechajte nám komentár