Štúr náš a v nás?

(160 rokov od úmrtia slovenského velikána)

V Štúrovom prípade meradlom, či urobil veľa, nemôže byť množstvo. Mal osudom vymedzených na aktivity iba 20 rokov. Meradlom musí byť, že všetko robil obetavo, nezištne a so zápalom. Do všetkého dával dušu a vo všetkom hľadal predovšetkým duchovno. Činorodou aktivitou „nakazil“ celú generáciu – štúrovská generácia je najhodnotnejšou generáciou v celých našich doterajších národných dejinách.

Vystihol a zachytil nevyhnutný okamih na to, aby prebudil a vytvoril národ, dal mu smerovanie a vytvoril pamäť národa.

Z čoho by bol dnes Ľudovít Štúr smutný a v čom by možno neuspel?

Aj dnes musíme poniektorí zvádzať zápas o prvok zvaný slovenský národ a aj dnes musíme viesť zápas o pamäť národa (globalizácia a ľahostajnosť veľkej časti ľudí na Slovensku).

Bojoval proti stavovskej spoločnosti v revolúcii 1848/1849 a dnes sa bohatí a mocní obklopujú múrmi z betónu, aby sme nevideli často nakradnuté bohatstvo, stavajú aj ohrady voči pochopeniu, precíteniu, spolupatričnosti.

Bol proti milodarom, určite by bol proti pozlátku charity,  chcel, aby ľudia dôstojne dostávali aspoň málo, a aby sa o to pričinili.

Aj dnes platí čo povedal: „Je nutná náprava súdnictva k opravdivej spravodlivosti, každý vidí, že do nebezpečenstva ubieha a pre celú krajinu najhoršie má následky.“

Žijeme, či živoríme a priživujeme sa na jeho okrídlenom hesle: „Veľa tvoriť (duchovne), málo troviť (fyzicky a materiálne) a učiť sa (neustále)!!!“

Pribúdajú nám nové generácie – natoľko konzumné, že sú deformované. Tvoria matériu a hory odpadkov a nič pre ľudskosť  ľudstva, pre poľudštenie. Na výlet, akože do prírody, zanesieme proviant, skonzumujeme ho, strávime(?). A odpad? Opäť len falošné riešenia akcií typu Za čisté Tatry. Nepomáha to Tatrám a nepolepší ani človeka. Žiaci sa aspoň ulejú zo škôl a ešte menej sa učia, ako by sa mali. Dobré sa vytráca a so zlým sa stretneme opäť o rok a vo väčšej miere.

Vlastenectvo chápeme ako niečo archaické, nepotrebné, čo sa nenosí. Je vnímané ako ťarcha a hanba. Na Slovensku sme veľmi málo vcítení do svojej vlasti, vlastenectvo je len otrepaným klišé pri voľbách a donedávna, kým boli úspechy – aj pri hokeji. A vždy s pohárikom. Vyprcháva však nielen alkohol…

Môžu dnešní politici, ekonómovia, podnikatelia (česť výnimkám) s plným vedomím a s čistým svedomím povedať to, čo povedal Štúr: „Slováci, všetko, čo sme robili, robili sme a robíme pre život slovenský, pre život váš!“ Neodpovedám…

Čo by povedal na život a podobu našej jedinečnej slovenskej kultúry. Veď ona je jedinečná, priateľská i burcujúca, dynamická i pohládzajúca. Ešteže máme Lúčnicu, či Diabolské husle… Frontman najpopulárnejšej hudobnej skupiny nevie a nechce zaspievať ani mäkké spoluhlásky…

Štúr a mládež. Prečítajme si, k čomu on viedol mládež, k akým aktivitám, k akým vzťahom. Veľká časť popradskej mládeže chodí domov kvôli tomu, aby mohla zo štvrtka na piatok, no najmä z piatka na sobotu a zo soboty na nedeľu do  piatej-šiestej hulákať po meste a polícia si urobí povinnú jazdu automobilom v americkom štýle o šiestej, pol siedmej ráno, keď už je po všetkom. Je to zmysluplné využívanie času počas troch nocí v týždni. A týždeň čo týždeň. Aj na Božie narodenie bolo počuť ráno hulákanie…

Máme problémy so zdravotníctvom. No aké budú o 10, 20, 30 rokov?

Páni učitelia (ženy i muži) nechajte povrchné a  často ani neoriginálne a teda neužitočné tzv. projekty. Učte viac prostredníctvom výchovy, so žiakmi sa rozprávajte (ale nielen o móde), veďte ich k skutočne tvorivej činnosti. A sú testy skutočným meradlom šikovnosti našich žiakov? (Pani učiteľka, prečítajte si skutočne tvorivo vypracovanú školskú úlohu zo slovenčiny, ktorú poctivo vypracovala moja vnučka. Ona chcela ozaj vedieť, či sa jej charakteristika jej deda podarila. Nedávajte jej pocítiť, že vás nezaujíma skutočne tvorivá a poctivo samostatne vypracovaná robota. Takto stratila záujem o školu na Slovensku.)

Médiá. Stačí porovnať tie dnešné so Štúrovými Slovenskými národnými novinami. Tie dnešné vychádzajú na Slovensku, no nie sú slovenské.

Čo by urobil Štúr s klesajúcou kvalitou jazykového prejavu v médiách? Väčšina moderátorov vie po anglicky lepšie ako po slovensky. A čo s vulgarizáciou prejavu (dievčatá sú vulgárnejšie ako chlapci), často až bezbrehou, ktorá sa dokonca už aj z pohľadu niektorých jazykovedcov považuje za obohacovanie slovenčiny? Štúrovým najvulgárnejším slovom bolo slovo  k o ž a – ktoré znamenalo niečo bezduché, neschopné.

Bol by určite smutný z toho, ako veľa žien sa akože modernizuje používaním neprechýlenej podoby priezviska. Často za každú cenu a často to pôsobí smiešne (Anna Dunčko). Ponížené postavenie ženy sa neodstráni tým, že jej priezvisko má mužskú podobu. A moja manželka nechápala závislosť, podriadenosť, ale spolupatričnosť a ochranu tým, že sa volá Janiglošová.

Vieme veci a javy pomenovať, no na rozdiel od Štúra nevieme konať čestne, nezištne, nevieme a nechceme bojovať za zmeny pozitívne, užitočné a často necháme zlikvidovať aj tie dobré (úctu mladých k práci učiteľa a aj k práci ako takej), ktoré pomáhali doteraz v živote. Je to hlavne preto, že chýba duch, duchovno, duch odvahy, chcenie a srdce na pravom mieste v prospech všetkých.

Nuž teda, chýba, či nechýba Štúr? A poznáme ho, poznáme to, čo chcel a v mene koho a pre koho chcel? O 50 rokov bude ďalšie okrúhle výročie. Čo bude so Štúrom a s jeho odkazom? No naliehavejšia je otázka – čo bude s nami.     Jégé