Spevácky zbor Laudamus očaril aj Pololánika

Mesto Svit už dlhé roky in­tenzívne napĺňa spoluprácu s partnerským mestom Česká Třebová – nielen na poli kul­túry, športu, ale i mestských spoločenských organizácií. V polovici októbra sa tam konal prestížny Medzinárod­ný organový festival žijúceho českého hudobného skladate­ľa Zdeňka Pololánika. V rám­ci mesačného programu po zahraničných umelcoch dostal na ňom priestor a česť vystúpiť i náš organista Peter Čapó a Miešaný spevácky zbor Laudamus zo Svitu s komor­ným orchestrom. Od leta sa zodpovedne pripravovali a naštudovali i skladbu Sub tuum praesidum samotného Z. Pololánika.

Po milom výlete v nád­hernom meste Litomyšl sme sa presunuli do kostola, kde sme v krutej zime museli ab­solvovať potrebnú skúšku. Všetci do jedného, bez pro­testu spievali a hrali, aby ve­čer všetko klaplo ako má. Vi­dela som, že mám pred sebou zodpovedných ľudí, ktorým záleží na výkone a ktorí plne rešpektujú pokyny šéfa – di­rigenta Petra. Vymrznutých po skúške nás prichýlil na fare miestny pán farár Ko­lovratník. Dobre nám padol teplý čajík a hodina vystúpe­nia sa blížila. Pod kostýmy teplé tričká, spodky, len aby sme vydržali. Je pred 19-tou a spoločne kráčame do kosto­la, v ktorom sú už diváci a je­den z nich je významnejší – v lavici zaujal miesto samot­ný Zdeněk Pololánik s man­želkou. Náš program pozostával z organového koncer­tu G. F. Händla, Haydnovej Malej omše, kde sa zaskveli výkony sopranistky Janky Králikovej a organistu Jožka Štrbku. Rovnako i komorné­ho orchestra, ktorého výkon umocnil umelecký dojem a kvalitu produkcie. Zaspie­vali sme i skladbu Z. Pololáni­ka a najmä dirigentovi nebolo všetko jedno – je to predsa len zaväzujúce. Na tvári au­tora sa však objavila úprimná spokojnosť a jeho potlesk nás utvrdil, že ju môžeme dať aj ako prídavok. Po nej zaznela skladba J. Podprockého Ave verum corpus a na záver nás všetkých do úžasu priviedla dynamická, moderná a ohro­mujúca organová skladba Jiří­ho Strejca Sonáta I., ktorou nás očaril a milo prekvapil P. Čapó. Diváci napriek ne­malej zime sedeli a tlieskali a tlieskali a my sme pridávali 3 skladby!

Po tomto výkone sme odovzdali gratuláciu a kyticu Z. Pololánikovi k jeho 80-tinám a plní dojmov sme sa vrátili do tepla na faru, kde rozbo­rom a dojmom nebolo konca. Večer nás v kultúrnom centre čakali priatelia zo speváckeho zboru Bendl, ktorý v našom meste už účinkoval a pri po­hári vínka sme dokázali, že sa vieme baviť i pri inej muzi­ke. Vytiahli sme harmoniku, ľudový repertoár a spoločne s priateľmi z Bendla si tí fy­zicky zdatnejší i zatancova­li…. Blížila sa polnoc, rozlúč­ka… Po raňajkách v nedeľu sme ešte zaspievali na sv. omši a Českej Třebovej sme zamávali…..

Úprimne sa priznám, že som počas celej doby bola hrdá na túto partiu nielen vynikajúcich muzikantov a spevákov, ale i úžasných ľudí, ktorí tvoria profesionál­ne teleso. Lebo majú vnútor­nú zodpovednosť a úctu k os­tatným, najmä však k človeku, ktorého zásluha na úspechu je najväčšia. Je ním Peter Čapó, učiteľ a organis­ta, dirigent a správny chlap, ktorý má nemalé nároky, ale vie ich dosiahnuť ľudsky, prirodzenou autoritou a lás­kavo. Keď som na ceste späť pozorovala jeho výraz, bola som šťastná. Za neho, lebo viem, ako veľmi mu na tom­to vystúpení záležalo a aké mal tesne pred odchodom problémy s personálnym obsadením zboru. Ale práve pre jeho prístup ho podržali priatelia z Popradu a môže­me s hrdosťou povedať, že sme reprezentovali Svit na najvyššej úrovni.

V. Žoldáková, odd. kultúry MsÚ Svit