Ukrajina na pokraji vojny
Ideologická propaganda k zdôvodneniu horúcej vojne občanom…
UŽ TAKMER CELKOM BEŽNÁ SPRÁVA
S pravidelnou periodicitou sa objavujú v našej tlači správy typu Počítačová sieť Kongresu USA bola napadnutá pravdepodobne ruskými hakermi alebo Bundestag napadli hakeri pravdepodobne z Ruska atď. atď. atď. V zapätí zahrmia vyhrážky smerom na východ. Ale skutočne sú vinní „ruskí“ hakeri za to, že siete v amerických, nemeckých, francúzskych….. inštitúciách sú nabúrané a uniknú z nich citlivé informácie? Nie je chyba v bezpečnostných opatreniach daných sietí, že sa ich podarí prelomiť? Nemalo by hromženie smerovať do vlastných radov, že nie sú schopné ochrániť dôležité kybernetické zariadenia pred nepovolanými návštevníkmi?
Špionáž je tak stará ako samotná ľudská civilizácia. My pamätníci studenej vojny si spomíname, že v pravidelných intervaloch dochádzalo k odhaľovaniu agentov protivníka v jednom alebo druhom tábore. Politici si zamrmlali a išlo sa ďalej. Osud odhalených agentov bol rôzny. Niekedy skončili pred popravčiou čatou, niekedy si ich veľmoci blahosklonne vymieňali. Ale to je vyššia politika, ktorej logiku sa netreba snažiť pochopiť
Zaujímavé je však, že na druhej strane sa podobné správy neobjavujú. Predstava, žeby Američania, Nemci, Francúzi…. nemali celé armády kyberšpecialistov, ktorí sa snažia preniknúť do sieti potenciálnych protivníkov, je taká reálna ako to, že africké levy sa živia výlučne ďatelinou. Prečo sa potom Rusi alebo Číňania nesťažujú, že niekto nabúravá ich kybernetické siete? Žeby ich mali nepriestrelné? Asi sotva. Skôr je pravdou, že sú nie zvyknutí chváliť sa svojimi zlyhaniami. Lebo dajme ruku na srdce, ako som už povedal vyššie, každé prelomenie siete je predovšetkým zlyhanie jej ochrancov.
A výbuchy hnevu v jednom meste na našej planéte, že sa im niekto mieša do prezidentských volieb, nie sú ani tak o tom, že sa niekto do tých volieb mieša, ale skôr o tom, že pochopili, že v danom obore už nie sú výlučne tí, ktorí môžu byť úspešní!
Čo sa stane, ak sa kyjevský režim rozhodne zaútočiť na Donbas?
Po prvé, ukrajinská vláda a parlament prakticky vyhlásili, že Minské dohody sú mŕtve. Po pravde povedané, tieto dohody sa narodili už ako „mŕtve dieťa“, ale ak všetci predstierali, že stále existuje šanca na nejaké dohodnuté riešenie, slúžili ako „brzda vojny“. Teraz, keď bol tento retardér odstránený, je situácia oveľa výbušnejšia ako predtým.
Po druhé je úplne jasné, že Bidenova administratíva je zoznamom tých najhorších rusofóbov Obamovej éry: Nuland, Psaki a ďalší otvorene vyhlasujú, že chcú zintenzívniť konfrontáciu s Ruskom. Dokonca aj nováčik ako Ned Price je jasne nahnevaný rusofob. Chlapci v Kyjeve si okamžite uvedomili, že do Bieleho domu sa vrátili ich starí zlí bossovia a teraz tiež prispôsobujú svoj jazyk tejto staronovej realite.
Konečne – a to je najhoršie – existujú jasné náznaky, že ozbrojené sily Ukrajiny prenášajú ťažké zbrane na kontaktné línie. Existuje mnoho správ o pohybe na východ ku kontaktnej línii, okrem tankov aj ďalšia ťažká vojenská technika, vrátane MLRS a taktických balistických rakiet. Nie je nutné hovoriť, že ruský generálny štáb veľmi starostlivo sleduje všetky tieto pohyby rovnako ako spravodajské služby LPR.
To všetko sa deje v čase, keď sa popularita Želenského pohybuje v pásme voľného pádu. A vlastne nielen jeho. Biden ukradol americké voľby a musí sa vysporiadať so 70 miliónmi „zavrženíhodných“, ktorí volili Trumpa, zatiaľ čo všetci vedúci predstavitelia EÚ čelia mnohým extrémne vážnym krízam (imigrácie, kriminalita, uväznenie, COVID, atď.) … Pravdou je, že všetci zúfalo potrebujú nejaký druh „rozptýlenia“, aby sa ich verejná mienka nezameriava na skutočné problémy, ktorým západnej spoločnosti u seba doma čelí.
Aký druh „rozptýlenia“ by mohol byť? No predsa nejaká tá „humanitárna vojna“.
Video: Pohľad na súčasnú Ukrajinu z vtáčej perspektívy
Fáza jedna: „spúšťač“
Je nepravdepodobné, že by Ukrajina len tak zaútočila na Donbas. Kyjev musí pridržiavať naratívu, že „je obeť agresora“. Ak je však minulé správanie jedným z najlepších prediktorov chovania budúceho, môžeme na prvý pohľad zistiť, čo sa môže stať.
Pamätáte si, ako sa tri lode ukrajinského námorníctva pokúsili preraziť pod Krymským mostom? A čo ukrajinské teroristické skupiny, ktoré sa Kyjev pokúsil prepašovať na Krym? A konečne existuje mnoho teroristických útokov vykonávaných ukrajinskými špeciálnymi službami na území Novorossie. Pravdou je, že ukrajinské špeciálne služby (SBU a vojenské) vykonávajú prieskumné a sabotážne operácie na Donbase, na Kryme a dokonca v Rusku.
Práve teraz obe strany (Kyjev a LDNR) oficiálne oznámili, že povolili svojim silám reagovať na akékoľvek provokácie alebo nepriateľskú paľbu. Len si predstavte, aké ľahké je pre obe strany zorganizovať provokáciu, a potom vyhlásiť, že bola napadnutá, a vyhlásiť, že „sa musíme pred agresorom brániť“.
Najpravdepodobnejším scenárom je teda nejaká ukrajinská provokácia, po ktorej nasleduje „obranný protiútok“ ozbrojených síl Ukrajiny.
Fáza dva: útok
V posledných rokoch dostali ukrajinské ozbrojené sily od Západu veľkú pomoc, a to ako z hľadiska vybavenia, peňazí, tak i výcviku. Z kvantitatívneho hľadiska sú navyše ozbrojené sily Ukrajiny oveľa väčšie ako kombinované sily LPR a LDNR. Bolo by však chybou domnievať sa, že sily oboch republík jednoducho spočívali na vavrínoch a nepracovali na kvalitatívnom skoku vo svojich schopnostiach.
Ukrajinská vláda pracuje na ďalšej mobilizácii (takých vĺn mobilizácií v minulosti bolo veľa, ale žiadna z nich nebola naozaj úspešná). Vzhľadom k chaosu v krajine je nepravdepodobné, že to pôjde lepšie ako tie predchádzajúce. Ak chceme vykonať „súčet fazuli“, potom môžeme povedať, že Kyjev by teoreticky mohol mobilizovať asi 300 000 vojakov, zatiaľ čo stále sily oboch republík majú asi 30 000 vojakov (jedná sa o trvalú silu pred mobilizáciou). Musíme však vziať do úvahy, že ukrajinské sily sú väčšinou branci, zatiaľ čo sily LDNR sú 100% profesionálne vycvičení dobrovoľníci bojujúci za svoju krajinu a chrániaci svoje rodiny a priateľov. To je obrovský rozdiel!
Rovnako ako každé „počítanie fazule“ je toto čisto číselné porovnanie, nezodpovedá skutočným bojovým silám. Faktom je, že sily LDNR sú oveľa lepšie vycvičené, vybavené, motivované a velí im veľmi kvalitné a profesionálne velenie. Sily LDNR navyše mali roky na prípravu k útoku na Ukrofašistov. V skutočnosti sú teraz obe strany na predpokladanej línii stretu veľmi silno opevnené. Napriek tomu všetkému však LDNR trpí obrovskou nevýhodou – nedostatkom strategickej (alebo dokonca prevádzkovej) hĺbky. Horšie je, že Doneck je doslova „prvý na rane“.
Môžu ukrajinské sily „preraziť“ obranu LDNR? Povedal by som, že to nie je nemožné, ale len keby sme nebrali do úvahy dôležitý faktor ruských ozbrojených síl, ich serióznu prípravu na rýchly zásah a potlačenie akéhokoľvek takéhoto prielomu zo strany ukrajinských síl. Má ruská armáda prostriedky na zastavenie takéhoto útoku?
Áno, samozrejme. Po prvé, celá LDNR je doslova priamo za hranicou s Ruskom, čo znamená, že takmer akýkoľvek ruský zbraňový systém môže „dosiahnuť“ nielen LDNR, ale dokonca aj celú ukrajinskú taktickú, operačnú a dokonca strategickú hĺbku. Rusko by tiež mohlo cez LPNR nasadiť klasickú „bezletovú zónu“ a zabrániť nasadenie leteckých a raketových síl Ukrajiny pomocou kombinácie systémov protivzdušnej obrany a elektronického boja. Ruské rakety a delostrelecké systémy môžu byť použité nielen k likvidácii batérií protivníka, ale aj k porážke útočiacich ukrajinských jednotiek. A napokon, ak to bude potrebné, môžu byť zapojené ruské sily z Krymu a tiež sily čiernomorskej flotily. Pokiaľ ide o ruské systémy pobrežnej obrany (Val a Bastion), môžu „uzamknúť“ celé Čierne more.
Najväčším problémom pre Rusko je, že nemôže nič z toho urobiť bez toho, aby v Európe vyvolalo obrovskú politickú krízu. Len si predstavte, čo by na taký ruský zásah mohli povedať ľudia ako Anthony Blinken, Ned Price alebo len Psaki! Pamätajte: sú to rovnakí ľudia, ktorí okamžite obvinili Rusko z útoku na Gruzínsko, keď to bolo naopak – Gruzínsko napadlo Južné Osetsko. Teraz všetci žijeme v dobe „postpravdy“, „highly likely“ (s vysokou pravdepodobnosťou), a nie vo svete faktov.
Už som povedal, že skutočným účelom ukrajinského útoku na Donbas po mnoho rokov nebude znovuzískanie regiónu, ale donútenie Ruska k otvorenému a nepopierateľnému zásahu. Toto je sen Neokonov od roku 2014. A až doteraz to zostáva ich konečným cieľom na Ukrajine. Ako by teda mohol vyzerať ruský protiútok?
Fáza tretia: Ruská intervencia
Najprv sa vás spýtam: vedeli ste, že asi 400 000 obyvateľov LPNR už má ruské pasy? Celková populácia LDNR je asi 3,7 milióna ľudí, teda viac ako 10% populácie. To je zásadný z dvoch dôvodov. Po prvé, môžete si o týchto ruských občanoch myslieť, že sú len návnadou. Ak však budú zabíjaní, nebude Putin mať inú možnosť, než zasiahnuť, aby ich ochránil. Putin v skutočnosti mnohokrát objasnil, že Rusko nikdy nedovolí, aby Ukrajina násilím dobývala Novorossiu alebo likvidovala jej obyvateľstvo. Po druhé existuje veľa precedensov, kedy krajina (väčšinou západná) použila k ochrane svojich občanov vojenskú silu. Príkladom sú Spojené štáty v Grenade a Paname, Turci na Cypre a v Sýrii alebo Francúzi v mnohých afrických krajinách.
Z čisto vojenského hľadiska má Rusko k dispozícii rad protiopatrení, ktoré možno použiť na zmarenie a zastavenie akéhokoľvek ukrajinského útoku, a to aj bez vyslania pozemných síl. Okrem toho sa ruská reakcia nemusí nutne obmedzovať iba na prvej línii – Rusko môže Ukrajinu ľahko zasiahnuť aj v jej strategickej hĺbke a Ukrajinci v skutočnosti nemôžu robiť nič, aby tomu zabránili. Neverím však, že ruský protiútok bude obmedzený na protiopatrenia, najmä kvôli potrebe uvoľniť sily LPRP na frontovej línii, ktoré budú vyčerpané náročnými obrannými operáciami. Inými slovami, Rusko tentokrát ani nezaprie svoju účasť; v tejto chvíli by to bolo zbytočné a kontraproduktívne.
Západ všetky svoje vojnové dobrodružstvá začínal rôznym humanistickými heslami ako „Zodpovednosť, chrániť, … Dobre! Potom ho môže použiť aj Rusko.
Samozrejme nie som dosť naivný, aby som veril, že kohokoľvek na Západe presvedčia pojmy ako „Spravodlivosť alebo Precedens“. Ale Kremeľ môže použiť tento argument k ďalšiemu vzdelávaniu Rusov o skutočných zámeroch Západu. To je obzvlášť užitočné pre Putina vo volebnom roku; to len ďalej oslabí ako prozápadnú opozíciu (zo zrejmých dôvodov), tak i protizápadnú „vlasteneckú“ opozíciu, ktorá nebude mať inú možnosť, než plne podporovať vojenskú intervenciu na záchranu Donbasu.
Fáza štyri: Odpoveď Impéria
Ani na okamih neverím, že niekto na Západe spácha samovraždu a bude hájiť vojenský zásah na Ukrajine proti Rusku, nieto aby poslal snáď vojská NATO na „záchranu“ Ukrajiny. NATO je len falošná vojenská aliancia. Bola vždy v skutočnosti len nástrojom USA pre kontrolu nad Európou. Áno, historicky zámienkou pre NATO bola údajná hrozba zo strany Sovietskeho zväzu a teraz aj z Ruska. Skutočným zmyslom existencie NATO však vždy bola kontrola nad európskym kontinentom. Dnes však nikto na Západe neverí, že stojí za to riskovať totálnu vojnu proti Rusku bezprostredne po (relatívne malej) ruskej vojenskej intervencii na východnej Ukrajine. Akonáhle sa však ruské rušenie stane nepopierateľným (Kremeľ sa ani nebude obťažovať to poprieť!). Potom nadnárodné imperiálne nomenklatúry, ktoré vládnu Ríši, v tom uvidia skutočne historickú príležitosť vytvoriť vážnu krízu, ktorá oslabí pozície Ruska v Európe a nesmierne posilní kontrolu USA nad kontinentom a donúti vazalské štáty Európy opäť „držať hubu a krok“.
Všetci sme videli, ako západní politici a presstituti vymysleli (úplne sfalšovali) ruskú intervenciu na Donbase a ako vyhlásili, že „potrestajú“ Rusko za „nedodržiavanie minských dohôd“. Môžeme si len predstaviť, ako kruté a hysterické budú tieto výkriky plné nenávisti k Rusku, až Rusko zasiahne tentoraz skutočne a úplne otvorene. Opäť platí, že ak je minulé správanie najlepším prediktorom budúceho správania, potom si môžeme byť istí, že západní politici budú robiť to, čo robia vždy – budú sa snažiť zhoršiť a predĺžiť konflikt tak dlho, ako je to možné, ale bez priameho útoku na Rusko. To je presne účel ozbrojených síl Ukrajiny – poskytnúť požadovaný „Kanonenfutr“ (krmivo pre delá).
Fáza štyri: možné odpovede od Ukrofašistov
Niet pochýb: Zelenský a všetci títo klauni v Rade nie sú vojenskí vodcovia. Dokonca aj velitelia ozbrojených síl Ukrajiny patria až tak do 3. triedy (všetci dobrí odišli alebo boli prepustení). Prvým záujmom náckov Kyjeva bude bezpečná evakuácia západných „poradcov“ z bojovej zóny a potom sa skryjú a hlavne niekam „zašijú“ svoje peniaze. Cez to všetko behanie v maskáčoch a horúčkovité táraniny o super zbraniach nebudú ukrajinské sily schopné existovať ako organizovaná bojová sila dlhšie ako 48 hodín. Ako som spomenul vyššie, Rusko je schopné ľahko zaviesť bezletovú zónu nielen cez LPNR, ale dokonca cez celú východnú Ukrajinu. Rusko je schopné vypnúť elektrinu aj plyn na celej Ukrajine. Nie nadarmo Putin v roku 2018 povedal: „že akýkoľvek závažný útok alebo provokácia zo strany Ukrajiny bude mať veľmi vážne dôsledky pre ukrajinskú štátnosť ako celok“.
Bolo by však nesmierne nebezpečné jednoducho ignorovať potenciál Ukrofašistov, ktorý by mohol Moskve spôsobiť skutočnú bolesť hlavy. Prečo?
Napríklad by som nestratil zo zreteľa skutočnosť, že Ukrajinci hrozia útokom na Operačný skupinu ruských síl (OGRV) v Podnestersku. Jedná sa o malé sily ďaleko od Ruska obklopené nepriateľskými susedmi. Pamätajte, že Tiraspol sa nachádza asi 600 km západne od Donecka! A nielen to: zatiaľ Moldavsko síce nie je členom NATO, ale Rumunsko je. Pokiaľ ide o súčasnú moldavskú prezidentku Maiu Sandu, je tiež Rumunka a hlboko protiruská a mohla by spôsobiť isté ťažkosti. Ale aj keď je to všetko pravda, myslím si, že je tiež dôležité mať na pamäti ešte jednu skutočnosť: Kišiňov, hlavné mesto Moldavska, je len 300 km od Krymského polostrova. Vďaka tomu je celé Moldavsko v dosahu ruských protiopatrení a mobilných síl rýchlej reakcie. Pre Moldavcov by akákoľvek predstava o útoku na OGRV v Podnestersku bola naozaj šialená, ale pre zúfalý režim v Kyjeve by to mohlo byť miesto kde zasadiť úder Rusku.
Ukrofašistický režim v Kyjeve, samozrejme, nemal od doby „revolúcie hrdosti“ fakticky žiadnu moc. Všetky rozhodnutia o Ukrajine činil a robí „strýko Sam“ a jeho stúpenci v Kyjeve. Otázka, ktorú si musíme položiť, teda znie: môže niekto obísť šialených neokonzervatívcov v Bielom dome, aby postrčil režim v Kyjeve a ďalej rozšíril konflikt a donútil Rusko zasiahnuť aj v Podnestersku?
Niektorí komentátori na Západe a niektorí v Rusku navrhli, aby Bidenov plán – za predpokladu, že existuje – spôsobil simultánne krízy na rôznych miestach po celom Rusku – na Donbase, v Čiernom a Azovskom mori, v Gruzínsku, Bielorusku, Podnestersku, Arménsku, atď. Impérium sa tiež môže rozhodnúť vrátiť sa k plánu Hillary Clintonovej vytvoriť bezletovú zónu nad rozmiestnením ruských vojsk v Sýrii. Nie som si istý, či je to práve teraz pre Rusko hlavná hrozba. Existuje napríklad dobrý dôvod, prečo je Rusko rozdelené na vojenské obvody – v prípade vojny sa každý vojenský obvod stane samostatným frontom, ktorý môže bojovať autonómne, podporovať iné fronty a spoliehať sa na strategické schopnosti ruských ozbrojených síl. Inými slovami, ruská armáda sa dokáže vyrovnať s niekoľkými veľkými a súčasnými krízami alebo dokonca konfliktmi v ruských susedných štátoch. Pokiaľ ide o bezletovú zónu Hillary nad Sýriou. Vzhľadom k nepopierateľnej realite, že všetky základne CENTCOM sú pod dvojitým zameraním (iránskym a ruským), je nepravdepodobné, že by Spojené štáty podnikli taký nebezpečný krok.
Fáza päť: Povojnová situácia
Opäť platí, že ak je minulé správanie najlepším prediktorom budúceho správania, potom môžeme očakávať, že Rusi budú robiť poväčšine tak, ako to robili počas 5-dňovej vojny (v skutočnosti iba 3 dni) 08.08.08. proti Gruzínsku podporované NATO. Napríklad bez ohľadu na to, kde sa ruská armáda rozhodne zastaviť (možno pozdĺž súčasnej línie kontaktu, alebo by to mohlo zahŕňať úplné oslobodenie Donbasu od okupačných síl Ukrofašistov), bude to krátka vojna (dlhé vojny sú väčšinou rovnako vecou minulosti). Ukrajinské ozbrojené sily budú úplne zničené, ale ruské vojská neobsadia veľké ukrajinské mesta (rovnako ako v roku 2008 nezabrali Tbilisi). Ako jeden dôstojník LDNR uviedol v rozhovore z roku 2015, „čím ďalej ideme na západ, tým menej sme považovaní za osloboditeľa a tým viac sme považovaní za okupantov. „Má pravdu, ale je tu ešte niečo oveľa dôležitejšie: Rusko si jednoducho nemôže dovoliť prestavať takmer totálne deindustrializovanú Ukrajinu. Na rozdiel od propagandy kurátorov Ukrajiny je krajina po mnoho rokov v bankrote. A z tohto neúspešného štátu Rusko rozhodne nič nepotrebuje. Úplne nič. A poslednou vecou, ktorú dnes Rusko potrebuje, je zabŕdnuť do úsilia o obnovu ukrajinského štátu a ekonomiky pri boji proti všemožným neonacistickým nacionalistickým bandám. Ak sa čiernomorská flotila Ukrajiny aj ukrajinské letectvo pokúsia pripojiť k bitke, jednoducho zmiznú, ale Rusko nepodnikne žiadne útoky na ukrajinskom pobreží.
Sú ľudia, ktorí z morálnych a historických dôvodov chcú, aby Rusko aspoň oslobodilo ukrajinský východ a ukrajinský juh (územie od Mariupol po Odesu). Rozhodne nesúhlasím. Povedať: „Putin, poď dať veci do poriadku“ je úžasné a milé, ale obyvatelia Ukrajiny sa musia sami oslobodiť a nečakať, až ich Rusko oslobodí. Prieskumy verejnej mienky v Rusku ukazujú, že väčšina Rusov je silne proti vojne (alebo dlhotrvajúcej okupácii) a nevidím ani žiadne známky toho, že by ľudia na južnej Ukrajine zúfalo čakali na oslobodenie ruskou armádou. Celá táto myšlienka, že Rusko dezinfikuje Ukrajinu pred nacistickou hnilobou, je ideologický konštrukt, ktorý nemá žiadny skutočný základ. Tí, ktorí stále snívajú o ruských tankoch v Kyjeve alebo Dnepropetrovsku, budú veľmi sklamaní: to sa nestane.
Plne teda očakávam, že na konci tejto vojny ešte bude existovať ukrajinský štát, aj keď oveľa slabšie. Navyše je takmer isté, že ak ukrajinská armáda zaútočí na Novorossiu, Rusko znova zopakuje, čo urobilo v roku 2008, a uzná republiku LPNR spolu s akýmsi dlhodobým integračným programom. Občianske nepokoje a dokonca aj povstanie sú možné nielen na východe, ale aj na juhu a západe Ukrajiny. Nie je nutné hovoriť, že sa EÚ a NATO zblázni a európsky kontinent znovu rozdelí ďalšou „oponou“ na veľkú radosť celej anglosféry. Na konci tohto procesu sa Ukrajina podobná Banderastánu jednoducho rozpadne na malé zvládnuteľnejšie kusy, ktoré všetky spadnú pod vplyv ich mocnejších a lepšie organizovaných susedov.
Pokiaľ ide o Rusko, všeobecne sa s absolútnym odporom obráti chrbtom k Západu a bude pokračovať v rozvoji multipolárneho sveta s Čínou a ďalšími krajinami zóny B.
Záver: opäť na pokraji?
V skutočnosti sú všetky vyššie uvedené myšlienky len moje dohady. Nikto nevie určite, či k tejto vojne skutočne dôjde, a ak k nej dôjde, ako to skončí. Vojna je jednou z najviac nepredvídateľných udalostí, preto je tak veľký počet vojen stratených stranou, ktorá ich iniciovala. To, čo som uviedol vyššie, je jeden z mnohých možných scenárov. Keď sa naposledy ukrajinský útok zdal bezprostredný, stačili Putinova slová o „veľmi vážnych dôsledkoch pre ukrajinskú štátnosť ako celok“ na zastavenie eskalácie a presvedčenie Kyjeva, aby neútočil. Tentoraz Rusi takéto hrozby nerobia – ale len preto, že Rusi stále neveria, že má zmysel opakovať hrozby len „Naplánované“. Po druhej už je nutné konať.
V tejto chvíli dochádza k vážnym stretom medzi ozbrojenými silami Ukrajiny a obrancami LPR. Obe strany používajú ručné zbrane, granátomety a delostrelecké systémy. Podľa jedného dobre informovaného blogera mu jeho zdroje v Kyjeve hovoria, že: „Pred nejakou dobou bol od úradu starého vetchého Bidena prijatý rozkaz pripraviť ozbrojené sily Ukrajiny na útok na Donbas, počkajte si však na konečné povolenie Bieleho domu. Tento zdroj zároveň uviedol, že podobné vojenské operácie budú vykonávané v iných krajinách, kde existujú ruské záujmy, s cieľom odvrátiť pozornosť verejnosti od Donbasu a oslabiť akúkoľvek podporu Donbasu. „
Týchto správ je na telegramoch oveľa viac. Pro-ukrajinskí komentátori okrem iného šíria zvesti o ruských Žoldnieroch, ktorí sa vraj objavili v blízkosti frontovej línie východne od Mariupol. Môžeme povedať, že informačná bitka už začala. Iba čas ukáže, či sa táto bitka zmení v kinetickú alebo nie. Teraz to ale vyzerá, že sme vo fáze „kľúča k začatiu“.
Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359
Zanechajte nám komentár