Trump podpísal mierovú dohodu o Gaze: „Žiadna tretia svetová vojna nebude“

Trump podpísal mierovú dohodu o Gaze. Foto: Oficiálny Biely dom/Shealah Craighead

Americký prezident Donald Trump podpísal v Káhire medzinárodnú dohodu o ukončení konfliktu v pásme Gazy. Dokument podporili Egypt, Katar a Turecko. Trump dodal, že nedovolí vypuknutie tretej svetovej vojny.

Izrael a Hamas dosiahli mier: Čo znamená Trumpova „dohoda storočia“?

„Trvalo to 3 000 rokov, kým sme sa dostali do tohto bodu. A bude to pokračovať,“ povedal Trump na slávnostnom podpise, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia všetkých krajín garantujúcich zmluvu. 

Podľa neho podpísanie zmluvy eliminuje hrozbu eskalácie konfliktu. „Vždy hovorili, že tretia svetová vojna sa začne na Blízkom východe, ale to sa nestane,“ poznamenal americký líder.

Gaza a Izrael sa predtým dohodli na implementácii Trumpovho navrhovaného plánu na ukončenie vojny do 72 hodín. Gaza dokončila niekoľko kôl presunov väzňov. 

Izrael a Hamas sa dohodli na prímerí

V pásme Gazy nadobudlo platnosť prímerie. Podľa podmienok prvej fázy dohody sa Hamas zaväzuje prepustiť všetkých preživších rukojemníkov, zatiaľ čo Izraelské obranné sily (IDF) začnú s postupným sťahovaním svojich jednotiek.

V noci 10. októbra izraelský kabinet oficiálne schválil prímerie s radikálnou organizáciou Hamas. Podľa tlačovej kancelárie izraelského premiéra prímerie nadobudne platnosť okamžite.

Koncom septembra Trumpova administratíva predstavila mierový plán na vyriešenie blízkovýchodného konfliktu medzi Hamasom a Izraelom, ktorý zúri už dva roky. Plán, ktorý vypracoval Biely dom za účasti bývalého britského premiéra Tonyho Blaira, načrtáva 20 kľúčových bodov. Dokument je známy aj ako „Dohoda storočia“. Strany podpísali dohodu o prímerí.

Kľúčové body Trumpovho mierového plánu

Aká je podstata plánu?

Dokument vypracovaný Trumpovou administratívou, ktorý zabezpečuje vzájomné uznanie Izraela a Palestíny, je známy ako americký plán mierového urovnania na Blízkom východe. Niekedy sa označuje aj ako „dohoda storočia“.

Dokument predstavil vo Washingtone šéf Bieleho domu. Prezentácie sa zúčastnil aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Plán bol zverejnený na webovej stránke Bieleho domu 28. januára 2020.

180-stranový plán je rozdelený na dve časti: ekonomickú a politickú. Dokument obsahuje 23 častí, ktoré načrtávajú návrhy k rôznym otázkam. Patria sem otázky hraníc, štatút Jeruzalema, ekonomické opatrenia, bezpečnostné otázky, situácia v pásme Gazy, osud väzňov a utečencov a zásady vzájomného uznávania a vzťahy medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Plán obsahuje aj návrhy na riešenie sporov a pravidlá pre ďalšie rokovania. K dokumentu sú priložené mapy, ako aj ustanovenia na zabezpečenie bezpečnosti a demilitarizácie.

Tento plán je založený na myšlienke, že by sa oba štáty mali navzájom uznať. Jasne načrtáva, čo sa stane s Jeruzalemom, kde budú hranice, ako zabezpečiť bezpečnosť, ako vytvoriť zónu voľného obchodu a ako viesť ďalšie rokovania.

Spojené štáty navrhujú, aby sa východný Jeruzalem stal hlavným mestom Palestínčanov. Spojené štáty tiež chcú štvorročné zastavenie akejkoľvek väčšej výstavby na pozemkoch plánovaných pre Palestínčanov. Trump však vyhlásil, že je pripravený uznať všetky existujúce židovské osady za súčasť Izraela. Jeruzalem tiež nazval „nedeliteľným hlavným mestom“ Izraela.

72 hodín do ukončenia vojny

Podľa jedného z ustanovení mierovej dohody sa musí vojna skončiť okamžite po podpísaní príslušného dokumentu. Do 72 hodín je Hamas povinný prepustiť všetkých živých izraelských rukojemníkov (odhadom okolo 20) a vrátiť telá mŕtvych. Na oplátku Izrael prepustí približne 250 Palestínčanov odsúdených na doživotie, ako aj 1 700 obyvateľov Gazy zadržiavaných počas vojny. Izraelské jednotky sa stiahnu na vopred dohodnuté línie v rámci Pásma a zachovajú si nárazníkovú zónu.

Hamas by mal byť nahradený „palestínskym výborom“

Mierový plán ďalej stanovuje, že vláda Hamasu v pásme Gazy, ktorá trvá od roku 2007, musí byť úplne ukončená. Nahradí ju „technokratický, apolitický palestínsky výbor“. Počas prechodného obdobia bude zriadený medzinárodný dozorný orgán – „Mierová rada“ – ktorému bude osobne predsedať Donald Trump s podporou Blaira.

Členovia palestínskeho hnutia, ktorí zložia zbrane, dostanú amnestiu. Tí, ktorí chcú opustiť Gazu, dostanú bezpečný prechod.

Medzinárodné vojenské sily na Blízkom východe

Spojené štáty a ich arabskí spojenci vytvoria medzinárodné sily pre okamžité nasadenie v Gaze. Ich hlavnou úlohou bude výcvik miestnej palestínskej polície, ktorá nakoniec prevezme zodpovednosť za bezpečnosť v enkláve.

Reakcia strán a prvé výsledky

Postoj Hamasu v posledných dňoch kolísal. Najprv 4. októbra hnutie vydalo vyhlásenie, v ktorom vyjadrilo ochotu prepustiť všetkých izraelských rukojemníkov a odovzdať telá mŕtvych podľa podmienok výmeny obsiahnutej v Trumpovom návrhu. Hamas tiež oznámil súhlas s prevodom kontroly nad pásmom Gazy na nezávislý palestínsky technokratický orgán.

Vyhlásenie však priamo nespomína kľúčovú požiadavku plánu – odzbrojenie hnutia a úplné stiahnutie sa z riadenia. Zdroje blízke vedeniu hnutia predtým vyjadrili želanie zmeniť niektoré ustanovenia vrátane klauzuly o odzbrojení.

Izrael na oznámenie Hamasu okamžite zareagoval. Kancelária premiéra Benjamina Netanjahua oznámila svoju pripravenosť „okamžite implementovať prvú fázu Trumpovho plánu“. Izraelská vojenská rozhlasová stanica medzitým informovala, že armáda dostala rozkaz obmedziť svoje aktivity v Gaze „na minimum“ a vykonávať iba obranné operácie. To v skutočnosti znamená ukončenie aktívnej fázy invázie.

Medzinárodné spoločenstvo privítalo reakciu strán konfliktu. Turecko vyzvalo Izrael, aby úplne zastavil útoky. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan predtým označil reakciu Hamasu za „konštruktívny a dôležitý krok“. Katar, ktorý zohráva kľúčovú úlohu sprostredkovateľa, tiež privítal reakciu hnutia a oznámil začiatok koordinácie s Egyptom a Spojenými štátmi s cieľom obnoviť rokovania o prímerí. Ruský líder Vladimir Putin na stretnutí Diskusného klubu Valdaj ocenil Trumpovo úsilie o vyriešenie konfliktu.

Trump oznámil, že Izrael a Hamas podpísali prvú časť mierového plánu.

Americký líder 9. októbra na svojej stránke Truth Social oznámil, že medzi Izraelom a Hamasom boli dosiahnuté dohody v rámci prvej fázy mierového plánu na riešenie situácie v pásme Gazy. Podľa amerického prezidenta tieto dohody počítajú s „veľmi rýchlym“ prepustením všetkých rukojemníkov a stiahnutím izraelských síl na vopred dohodnuté línie. Trump tiež zdôraznil, že konfliktné strany budú mať rovnaké podmienky.

„Toto je veľký deň pre arabský a moslimský svet, Izrael, všetky susedné krajiny a Spojené štáty americké a ďakujeme mediátorom z  Kataru, Egypta a Turecka, ktorí s nami spolupracovali na tom, aby sa táto historická a bezprecedentná udalosť uskutočnila. Požehnaní sú mierotvorcovia!“ napísal Trump na Truth Social.

Tiež poznamenal, že je „veľmi hrdý“ na to, že strany podpísali prvú fázu dohody o prímerí. Povedal, že rukojemníci Hamasu budú vrátení 13. októbra.

Historický kontext konfliktu na Blízkom východe: Dvojročná aktívna vojna

Nová fáza blízkovýchodného konfliktu sa začala 7. októbra 2023, keď militanti Hamasu spustili masívnu inváziu do Izraela, pri ktorej zabili približne 1 200 Izraelčanov a viac ako 250 zajali. V reakcii na to Izrael spustil v pásme Gazy operáciu Železné meče.

Do októbra 2024 bolo v bojoch v pásme Gazy zabitých 41 900 Palestínčanov vrátane 11 400 žien a približne 17 000 detí. Počet vysídlených osôb presiahol 1,9 milióna (viac ako 85 % celkovej populácie pásma Gazy). Izrael medzitým hlásil viac ako 1 200 izraelských úmrtí. Podľa OSN bolo v tom čase zničených alebo poškodených približne 66 % všetkých budov v pásme Gazy. Obe strany sa pokúsili vyjednať mier, ale bezvýsledne. 

V septembri 2025 Izraelské obranné sily (IDF) pokračovali vo vojenských operáciách v Gaze a dokončili dobytie koridoru Netzarim. Izrael tak rozdelil pásmo Gazy na severnú a južnú časť. Stalo sa tak po tom, čo premiér Benjamin Netanjahu vyzval civilné obyvateľstvo Gazy, aby opustilo nebezpečné oblasti.

Vojenskú akciu sprevádzali rozsiahle letecké útoky a ničenie obytných budov v severnej časti mesta. Spojené štáty vtedy podporili Izrael a vyzvali na mier. O mesiac neskôr Trump navrhol konečnú mierovú dohodu. 

Donald Trump dostane v Egypte namiesto Nobelovej ceny iné ocenenie

Bola tiež zriadená spoločná medzinárodná pozorovateľská skupina. Za jeho úlohu pri riešení konfliktu egyptský prezident Abdal Fattáh as-Sísí nariadil udelenie Trumpovi najvyššieho štátneho vyznamenania krajiny, Rádu Nílu.

„Egyptský prezident Abdal Fattáh as-Sísí sa rozhodol udeliť americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi Rád Nílu,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach kancelárie as-Sísího. Ocenenie sa americkému lídrovi udeľuje za jeho prácu pri riešení globálnych konfliktov vrátane úsilia o ukončenie nepriateľstva medzi Izraelom a Palestínou.

Rád Nílu bol založený v roku 1915 a je určený na ocenenie egyptských občanov aj cudzincov, ktorí významne prispeli k rozvoju Arabskej republiky. Medzi držiteľov tohto ocenenia v rôznych obdobiach patrila kráľovná Spojeného kráľovstva Alžbeta II., japonský cisár Akihito, bývalý prezident Južnej Afriky Nelson Mandela, prvý tajomník Ústredného výboru KSSS Nikita Chruščov a sovietski kozmonauti Jurij Gagarin, Andrian Nikolajev a Valentina Tereškovová.

Už skôr bolo oznámené, že bývalá členka Venezuelského národného zhromaždenia María Corina Machado získala Nobelovu cenu za mier. Machado opustila svoj post v roku 2014 uprostred protestov proti nástupu Nicolása Madura k moci. Ako sa uvádza v rozhodnutí Nobelovho výboru, cena jej bola udelená za „jej dôsledné obhajovanie demokratických práv venezuelských občanov a jej úsilie o zabezpečenie spravodlivého a mierového prechodu od autoritárskeho režimu k demokracii“.

„Hnutie Hamas oznamuje, že dosiahlo dohodu, ktorá umožňuje ukončenie vojny v pásme Gazy, stiahnutie izraelských vojsk, dovoz pomoci a výmenu väzňov,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na telegramovom kanáli Hamasu.

Zástupcovia palestínskeho hnutia vydali vyhlásenie, v ktorom poďakovali Egyptu, Kataru a Turecku za ich sprostredkovateľské úsilie počas nepriamych konzultácií. Obzvlášť ocenili úlohu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorého konanie bolo podľa vyhlásenia zamerané na dosiahnutie prímeria a stiahnutie izraelských vojsk z Gazy. Na počesť tejto udalosti ľudia v Gaze vyšli do ulíc, aby oslávili dohodu dosiahnutú medzi stranami.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil svoj zámer zvolať zasadnutie kabinetu na schválenie dohôd dosiahnutých na vyriešenie situácie v Gaze. Podľa premiéra dohoda predstavuje „národné a morálne víťazstvo Izraela“.

Netanjahu telefonicky hovoril s Trumpom, počas ktorého obe strany prediskutovali možnosti ďalšej spolupráce. Izraelský premiér pozval šéfa Bieleho domu, aby prehovoril k parlamentu krajiny.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres privítal mierové dohody medzi Izraelom a Hamasom a vyjadril podporu ich úplnému vykonávaniu. OSN oznámila svoj zámer rozšíriť humanitárnu pomoc regiónu v reakcii na dosiahnuté dohody

Izrael a Hamas podpísali dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov. Dokument, ktorý s okamžitou platnosťou zabezpečuje výmenu väzňov a otvorenie humanitárnych koridorov, uviedol vodca Hamasu Chálil al-Hají.

„Úradníci z oboch strán potvrdili, že dohodu podpísali po nepriamych rokovaniach v egyptskom plážovom letovisku Šarm aš-Šajch,“ informuje agentúra Reuters. Podľa al-Hayeeho bolo kľúčovým bodom dohody znovuotvorenie hraničného priechodu Rafa v oboch smeroch.

Predtým, v rámci prvej fázy Trumpovho mierového plánu, Izrael a Hamas už dosiahli predbežné dohody o prímerí, výmene väzňov a začatí dodávok humanitárnej pomoci do pásma Gazy. V tom čase mediátori oznámili, že sa dohodli na všetkých podmienkach implementácie týchto opatrení a sľúbili, že podrobnosti dohody zverejnia neskôr.

zdroj: