TATRY SESTRÁM 2017

V priestoroch kinosály Šrobárovho ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, n.o. v Dolnom Smokovci sa 19. mája konal slávnostný seminár pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier spojený s odovzdávaním ocenení Biele srdce na regionálnej úrovni, ktoré udeľuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Viac ako 150 účastníkov privítala počas úvodných predsedníčka Kontrolného výboru SKSaPA a zároveň vedúca regionálneho centra hodnotenia sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek vo VÚC Prešov Mgr. Iveta Michalcová, prezidentka SKSaPA Mgr. Iveta Lazorová, dipl.p.a. sa pripojila k účastníkom počas odborného programu. Šrobárov ústav DTaRCH v Dolnom Smokovci zastupovala riaditeľka Ing. Miroslava Kolcúnová, MPH. a námestníčka pre ošetrovateľstvo Mgr. Zuzana Hrabovská. Z mesta Vysoké Tatry sa zúčastnil ako hosť podujatia primátor Ing. Ján Mokoš.

Regionálna komora Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Vysoké Tatry  sa rozhodla na tomto seminári Tatry sestrám aj tento rok pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier udeliť ocenenie „Biele srdce“, ktorým oceňuje sestry a pôrodné asistentky za ich významný prínos v ošetrovateľstve a pôrodnej asistencii.

Na celom svete je 12. máj Medzinárodným dňom sestier, ako spomienka na narodenie priekopníčky ošetrovateľstva a povolania sestry Florence Nightingalovej. Táto významná osobnosť a zakladateľka ošetrovateľstva sa narodila 12.5.1820 počas svadobnej cesty manželov William Edward a Frances Nightingalovcom, v talianskom meste Florencia, podľa neho má krstné meno. Svoj život prežila v GB kde odmietla ostať ženou v domácnosti a za svoju životnú dráhu si vybrala zdevalvovanú profesiu ošetrovateľky, vyhradenú pre chudobných.

Najväčším a najvýraznejším prejavom jej angažovania sa pre profesiu bola účasť v Krymskej vojne (marec 1854 medzi GB, FR, Turecka proti Rusku). Britský minister vojny Sidney Herbert ju vyslal na Krym, kde odcestovala 21. októbra 1854 s 38 dobrovoľníčkami. V lokalite Uskudar vyčistili a upravili miestnu nemocnicu a podarilo sa im znížiť úmrtnosť ranených zo 40% na 2%. Jej návrat do GB 7. augusta 1857 bol triumfálny. Florence obetovala celý život podpore ošetrovateľstva. Založila školu pre zdravotné sestry nesúcu jej meno. Zomrela 13. augusta 1910 po dlhej chorobe.

SKSaPA si pravidelne pripomína Medzinárodný deň sestier slávnostným odovzdávaním prestížneho ocenenia BIELE SRDCE. Toto ocenenie symbolizuje starostlivosť, poznanie, vedomosti a ľudskosť, ktorá napĺňa prácu a ducha ošetrovateľstva. Celosvetový symbol sestier BS bol oficiálne zvolený v roku 1999 pri príležitosti 100. výročia založenia ICN (Medzinárodnej rady sestier). Tvar srdca je prejavom humánnej komunikácie a pomoci a súčasne miestom, odkiaľ pramení kvalita ošetrovateľskej starostlivosti. Biela farba srdca symbolizuje jeho nositeľom prelínanie sa všetkých farieb, ktoré svet pozná, tak ako sestra prijíma všetkých ľudí sveta. Biela farba sa tiež spája so starostlivosťou sestier, s oddanosťou, hygienou a útechou.

ICN každoročne zverejňuje hlavnú tému, ktorá sa komunikuje pri príležitosti narodenia Florence Nightingalovej, pričom téma roku 2017 je – Sestry: Hlas v popredí, dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja. ICN, založená v roku 1899, je najvýznamnejšou medzinárodnou organizáciou zoskupujúcou zdravotnícky personál. Spravujú ju sestry, cieľom ich práce je zabezpečovať kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť na celom svete, solídnu zdravotnícku politiku všade na planéte, zlepšovať odbornú prípravu sestier ako aj zaistiť samotnú existenciu profesie sestier na medzinárodnej úrovni tak, aby ju rešpektovali na všetkých úrovniach spoločnosti. Rada sa usiluje, aby sestry predstavovali a boli ponímané ako kompetentný personál prinášajúci spokojnosť pacientom. ICN zastrešuje 130 národných asociácií či komôr sestier a reprezentuje vyše 13 miliónov stredných zdravotníckych pracovníkov na svete.

Regionálna komora sestier a pôrodných asistentiek Vysoké Tatry udelila ocenenie Biele srdce v dvoch kategóriách týmto nominovaným:

V kategórii sestra v praxi získali ocenenie:

Mgr. Ľubomír KOČÍŠEK, dipl. s.

Ľubomír sa narodil v roku 1975 v Poprade, kde aj v roku 1993 ukončil SZŠ v odbore zdravotná sestra. Po ukončení štúdia začal pracovať v NsP Poprad na očnom oddelení ako ošetrovateľ. Až v roku 1995 nastúpil do Šrobárovho ústavu detskej TBC a respiračných chorôb, n.o., Dolný Smokovec ako sestra pri lôžku. Od roku 2003 sa jeho práca rozšírila aj na endoskopickom pracovisku a v tom istom roku začal pôsobiť aj ako asistent primára, neskôr riaditeľa pre LPS. Medzitým svoje nadanie a pracovný elán rozvíjal v rokoch 1998 – 2003 v ADOS Zdravie, s.r.o. Poprad vo vedľajšom pracovnom pomere. Do ADOS sa vrátil v roku 2015 na hlavný pracovný pomer do pozície odborný garant a v Šrobárovom ústave zostáva naďalej ako sestra na operačnej sále a endoskopickom pracovisku, avšak len vo vedľajšom pracovnom pomere. Ku svojej práci pristupuje vždy svedomito, o čom svedčia aj jeho mimopracovné a vzdelávacie aktivity. Ukončil: špecializačné štúdia – Ošetrovateľská starostlivosť o deti a Ošetrovateľská starostlivosť v komunite, certifikovanú pracovnú činnosť – Endoskopické vyšetrovacie metódy v pneumoftizeológii. Má ukončený II. stupeň VŠ štúdia a zároveň má bohatú publikačnú a prednáškovú činnosť. V RK SaPA Vysoké Tatry je aktívnym členom rady RK SaPA. K svojej práci pristupuje zodpovedne, empaticky, je ochotný vždy pomôcť, poradiť, a preto mu toto ocenenie právom prináleží.

Alena BRIXIOVÁ

Do Šrobárovho ústavu detskej TaRCH v Dolnom Smokovci nastúpila v roku 1988, kedy ukončila SZŠ v Poprade v odbore detská sestra a pracuje tu dodnes. Počas svojej 29-ročnej praxe pracovala v 3-zmennej prevádzke ako sestra pri lôžku a od roku 1988 pracuje na oddelení 4.B. Alenka má aj napriek svojim starostiam veľké láskavé srdce a obrovský entuziazmus pre prácu s deťmi, ktorú od začiatku vykonáva. Slová „neviem“, „nedokážem“, „nedá sa“ by ste v jej slovníku hľadali márne. Vo svojej práci je precízna a pedantná. Je príkladným spolupracovníkom, pomocníkom a radcom, ktorý je vždy ochotný pomôcť. Malí pacienti ju majú radi pre jej úsmev na perách a pre to, ako ich často krát dokáže zaujať, zbaviť stresu pri vyšetreniach láskavým a milým prístupom. Každé dieťa by tak ako svoje rada vystískala a poláskala. Jej veselý smiech a výrazný hlas presvedčí každého. V kolektíve je obľúbená, na nikoho nezabudne, dokáže vás vypočuť, povie vám svoj názor, vždy sa môžete na ňu stopercentne spoľahnúť. Za to všetko si ju veľmi vážime, a preto jej v tejto slávnostnej chvíli patrí naša veľká vďaka a blahoželanie.

Viera BUDZÁKOVÁ

Sestrička Vierka sa narodila vo Važci 16. júla 1955. Po skončení základnej školy sa rozhodla pre štúdium na SZŠ v Liptovskom Mikuláši, ktorú v roku 1974 úspešne absolvovala. Svoje prvé zamestnanie ako zdravotná sestra vykonávala v WOLUTBCaRCH v Tatranskej polianke, kde 33 rokov pracovala ako zdravotná S, neskôr vrchná a vedúca S ústavu. V rokoch 2007- 2016 pracovala v NÚTPCHaHCH vo Vyšných Hágoch. Svojej profesii sa obetavo venovala 42 rokov. Vierka hovorí sa že: „ Lekár pacienta lieči, ale zdravotná sestra sa o neho stará!“ A toho Vierka bola a je príkladom. Vždy láskavá ,všímavá ,trpezlivá , ochotná pomôcť a pri tom vedieť ostať  maximálne profesionálna. Schopná vyrovnať sa so stresom a vedieť správne zareagovať v každej situácii. A preto aj po odchode do dôchodku ostáva vzorom pre mnohé kolegyne.

Monika GURECKOVÁ, dipl. s.

Monika sa narodila 21.júna v Poprade – Spišskej Sobote. Svoje detstvo prežila a aj terajšie roky svojho života si užíva v peknej tatranskej osade Tatranská Polianka.Za svoje povolanie a poslanie si vybrala prácu sestry. SZŠ ukončila v roku 1985 v Poprade v odbore všeobecná sestra. Verná Tatrám a Tatranskej Polianke hneď po maturite nastúpila do Wolkerovho liečebného ústavu respiračných chorôb /dnes Sanatórium Dr.Guhra Tatranská Polianka /, kde stále pôsobí. V roku 1993 ukončila na SZU v Bratislave špecializačné štúdium- ošetrovateľská starostlivosť v odboroch vnútorného lekárstva. Popri práci sa ďalej vzdelávala a v roku 1999 úspešne ukončila Vyššie odborné vzdelanie – diplomovaná všeobecná sestra. Od roku 2012 je aktívnou členkou Rk SaPA Vysoké Tatry, kde zastupuje a informuje sestry o dianí v odbore, zúčastňuje sa odborných podujatí na regionálnej i celoslovenskej úrovni. Pracovné povinnosti si plní vždy s veľkou zodpovednosťou a precíznosťou , vo svojej práci kladie dôraz na edukáciu pacientov. Tvrdí, že sestra musí mať nielen dostatočné vedomosti, ale aj veľkú dávku trpezlivosti. Podstatný je pre ňu správny vzťah k pacientovi a získanie si jeho dôvery. Monika je veľmi milá , spoločenská , priateľská , pre jej úprimnú , otvorenú a spontánnu povahu je v práci obľúbená. Je sestrou, na ktorú sa dá vždy spoľahnúť a za to jej patrí naše poďakovanie. Prajeme jej v osobnom , rodinnom i pracovnom živote veľa dobrého zdravia, elánu a úspechov.

Jozefína SLOBODNÍKOVÁ

Jozefína Slobodníková sa narodila pred 65 rokmi v Levoči. Detstvo prežila v Skalici. Po absolvovaní Strednej zdravotníckej školy  v roku 1970 nastúpila do Liečebného ústavu vo Vyšných Hágoch na oddelení funkčnej diagnostiky pľúc. Počas praxe si doplnila vzdelanie na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave a to absolvovaním certifikačného štúdia v odbore funkčné vyšetrovacie metódy v roku 1986. 25 rokov pôsobila vo funkcii vedúcej sestry  na oddelení funkčnej diagnostiky pľúc, kde pracuje ako certifikovaná sestra doposiaľ. Počas svojej profesionálnej kariéry vychovala dve dcéry – jedna jej robí radosť dodnes, avšak druhá dcéra ju pred deviatimi rokmi náhle opustila. Radosť v nej však vyvolávajú tri vnúčatá o ktoré sa s láskou stará. Za dlhý čas práce sestry na OFDG získala Jožka, ako ju voláme mnoho zručností, skúseností a spomienok. Vychovala a pripravila do praxe množstvo mladších kolegýň. Jej odborné vedomosti a praktické zručnosti z nej robia sestru vzdelanú, rešpektovanú, erudovanú a hrdú na svoje povolanie. Prajeme jej v osobnom živote veľa dobrého zdravia, elánu a životného optimizmu.

V kategórii sestra manažérka získala ocenenie:

Mgr. Martina ČOPIAKOVÁ

Narodila sa 2.októbra 1970 v Podunajských Biskupiciach. V roku 1984 začala študovať na SZŠ v Poprade, odbor zdravotná sestra. Po ukončení štúdia začala pracovať v Odbornom liečebnom ústave vo Vyšných Hágoch ako sestra pri  lôžku. Od roku 1995 po nástupe z materskej dovolenky pracovala ako sestra pri lôžku na OPaF. Svoje odborné vedomosti si rozširovala a rozširuje aj počas svojej praxe. V roku 2004 absolvovala špecializačné štúdium v odboroch vnútorného lekárstva na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. V roku 2005 začala so štúdiom ošetrovateľstva v bakalárskej forme na Katolíckej univerzite Ružomberku. V roku 2007 pokračovala v externej forme magisterského štúdia v odbore Ošetrovateľstvo na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o., Bratislava, ktoré úspešne  ukončila v roku 2009. Od roku 2008 pracuje na pozícii vedúcej sestry Kliniky penumológie a ftizeológie, ktorá sa špecializuje na liečbu aktívnej pľúcnej tuberkulózy a atypických mykobakterióz, rezistentnej tuberkulózy pľúc s celorepublikovou pôsobnosťou. Klinika spolupracuje s Národným registrom tuberkulózy spracovávaním klinických dát a s Centrom hrudníkovej chirurgie zabezpečuje komplexnú liečbu pacientov infikovaných rezistentnými kmeňmi tuberkulóznych mykobaktérií. V rámci sústavného vzdelávania sa aktívne aj pasívne zúčastňuje na odborných seminároch a konferenciách s medzinárodnou účasťou na miestnej, okresnej či celoslovenskej úrovni. Aktívne sa zapájala aktivít súvisiacich s organizáciou vzdelávacích podujatí a je autorkou a spoluautorkou odborných článkov z oblasti špecifík ošetrovateľskej starostlivosti o pacientov s TBC. Mgr. Martina Čopiaková patrí medzi aktívne členky Komory od jej samotného vzniku. Aktívne sa zapája do činnosti Regionálnej komory, podporuje činnosť Komory v jej boji za lepšie postavenie sestier v systéme zdravotnej starostlivosti. Zároveň je jednou z prvých členov  Základnej odborovej organizácie sestier a pôrodných asistentiek vo Vyšných Hágoch. Svoje „batérie si dobíja“ pri realizácii záľub, medzi ktoré patrí plávanie. cyklistika,  turistika a rada si prečíta dobrú knihu.  Naša „Maťka“ Je skutočnou manažérkou nie len sestier, zdravotníckych asistentov a sanitárov, ale častokrát zastáva úlohu lekára. Popis „šedá eminencia“ ju nesmierne vystihuje. Má dokonalý prehľad o chode oddelenia, o pacientoch a niekedy doslova do seba nasáva mnohé problémy zo svojho okolia. Podporuje nové nápady, myšlienky, vzdelávanie, nebráni sa veci meniť k lepšiemu, čo z nej robí skutočnú nositeľku zmien, čo by malo byť základnou charakterovou vlastnosťou každej sestry manažérky. Za jej silu, vytrvalosť a energiu niesť na svojich ramenách ťarchu celého oddelenia a nás všetkých jej ocenenie Biele srdce právom patrí.

OCENENIE IN MEMORIAM

Šťastný je ten, kto má bohatý zmysel života, šťastný je ten, kto dokáže poctivým úsilím aspoň sčasti uskutočniť svoje sny.

Je nám cťou oceniť 2 silné ženy, ktoré boli pre svoje okolie, rodinu, priateľov či známych, vzácnymi bytosťami, milujúcimi matkami, manželkami, babkami a najlepšími priateľkami, ktoré žili a konali tak, aby svoj okolitý svet urobili krajším, láskavejším, šťastnejším, srdečnejším, múdrejším a humánnejším.

Za svoje povolanie si vybrali jednu z psychicky, fyzicky a mentálne najnáročnejších povolaní – prácu s človekom v chorobe aj zdraví. Zvolili si byť sestrami, ktoré sa vedia nezištne obetovať, dokážu byť empatické, radi pohladia a utíšia, vďačne povzbudia a rozveselia, ochotne pomôžu, rozumne poradia a usmernia. Vedeli byť silné a statočné, celý život sa stretávali s radosťami aj starosťami, ktoré im priniesol život, aj ich vyvolená práca. Je obdivuhodné, aké boli starostlivé, no zároveň smutné, aký je osud nevyspytateľný a je náročné hovoriť chorobe a starostiach tých, ktoré počas celej svojej pracovnej kariéry obetavo, s láskou, ochotou a s citom pomáhali iným a starali sa o nich. Osud je nevyspytateľný a niekedy nešťastný a plný paradoxov. Životná cesta našich dvoch kolegýň sa skončila, no ich manželia, deti a tí najbližší, kráčajú ďalej a musia sa vysporiadať s tým čo im život ponúka a prináša. Dnešný deň je preto aspoň malou vďakou za ich silu a prácu, na ktorú sme nezabudli, na ktorú si spomíname a ktorú si vážime a oceňujeme. Dovoľte nám udeliť významné ocenenie Biele srdce týmto dvom ženám, in memoriam

Alena VILNEROVÁ (Nová Polianka) – in memoriam

Alenka sa narodila 15. marca 1597 v Poprade. Vyrastala vo Vysokých Tatrách v Novej Polianke. Po ukončení základnej školy pokračovala štúdiom na Strednej zdravotníckej škole v Poprade. Po absolvovaní maturitnej skúšky začala pracovať v pozícii zdravotnej sestry vo Vysokošpecializovanom vojenskom ústave v Novej Polianke. Práve tu sa zoznámila s profesionálnym vojakom a vydala sa. Po materskej dovolenke nastúpila na krátky čas ako sestra do detských jaslí. Neskôr nasledovala manžela do Nitry, kde pracovala na pľúcnom a následne ortopedickom oddelení. Roky bežali a osud ju vrátil späť do rodnej Novej Polianky, kde pokračovala v praxi až do zániku ústavu v roku 2015. Počas týchto rokov pribudol k synovi a dcére ďalší syn, ktorého rovnako s láskou vychovávala až do februára tohto roku, kedy podľahla, po ťažkom boji, vážnej chorobe. Svoju prácu pokladala za poslanie a preto jej nechýbala empatia a ľudský prístup ku každému z pacientov, o ktorých sa počas svojej 38-ročnej praxe starala. Alenka bola veľmi milá, priateľská a usmievavá, bola sestrou na ktorú sa dalo vždy spoľahnúť, a tak si ju aj budeme všetci takto pamätať.

Zdenka JASENČÁKOVÁ (Vyšné Hágy) – in memoriam

Srdce robí človeka človekom a Zdenka ho mala dokorán otvorené pre všetkých. Vo svojom profesnom živote so zápalom a jej vlastnou šikovnosťou zvládala náročné a nepredvídateľné  situácie pri práci, ktorých nebolo málo. Zdenka Jasečáková  sa narodila 11.10.1958. SZŠ v Poprade ukončila v roku 1978 a hneď potom nastúpila do pozície sestra na interné odd. V NsP Kežmarok , kde pracovala do augusta 1982. Do Liečebného ústavu vo Vyšných Hágoch prišla 2.11.1982, kde počas svojho pracovného života pôsobila ako sestra na ARO, chirurgickom odd., urologickom odd. A operačných sálach. Od roku 2005 svojimi bohatými profesnými skúsenosťami a nesmiernou zručnosťou pomáhala pacientom na empyémovej ambulancii a neskôr na odd. 3.C. Až do času, kým ju nezachvátila zákerná choroba. Tešila sa zo života, zo svojich blízkych, mala veľa plánov do budúcnosti. Takto si chceme stále pamätať našu  kolegyňu  z práce,  našu Zdenku. Keď nás niekto takto náhle opustí, ostáva po ňom prázdne miesto pri stole, v izbe, v  práci. Avšak  po Zdenke nikdy neostane prázdne miesto v našich srdciach. Dnes vieme, že naša zosnulá  Zdenka bola  pre nás naozaj vzácny človek. Spomienky na ňu  nás presviedčajú o veľkej potrebe ľudskej spolupatričnosti a vzájomnej pozornosti. Možno to zisťujeme až teraz, keď už tu nie je. Nech je však všetkým útechou tvoj, milá Zdenka usilovnou prácou naplnený život, ktorý si tak obetavo žila,  a ktorý si tak veľmi túžila i ďalej žiť,  ani nie tak kvôli sebe, ale pre svojich  blízkych.  Manžela Ľubomíra, synov Ľubka a Adriána, dcéru Vandu a vnučku Elišku.

Lúčime sa s Tebou Zdenka v mene všetkých spolupracovníkov z NÚTPCH a HCH Vyšné Hágy a v mene  všetkých kolegýň. Ďakujeme Ti za všetko čím s počas 38 rokov statočnej práce pomohla úspešne plniť šľachetné ciele prinavracania zdravia mnohým chorým. Zdenka  a nakoniec niečo navyše: Aj takým silným, ako sme my, sa teraz slza zakníše. Česť tvojej pamiatke!

Po slávnostnej časti nasledovalo tradične vystúpenie detí, ktoré sú hospitalizované v Šrobárovom ústave DTaRCH v Dolnom Smokovci. V spolupráci so školou a pedagógmi si pre účastníkov pripravili krásny program.

Druhá časť programu Tatry sestrám bola venovaná odborným prednáškam. Odborný program odštartovala prednáška na tému Medzinárodného dňa sestier 2017 Ošetrovateľstvo: hlas v popredí – dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja (I. Michalcová). Nasledovala téma prezidentka RK SaPA Vysoké Tatry L. Kobera, kde účastníkov preniesol históriou a súčasnosťou stavovskej organizácie v rámci regiónu Vysokých Tatier. Spoločnosť Vidra a spol, s.r.o. zastúpená pánom T. Kadúcom partnerom celého podujatia aktívne zapojila účastníkov a to formou workshopu s témou Dezinfekcia rúk – robíme to správne? Občianske združenie Fenestra poukázalo na málo diskutovanú tému v našej spoločnosti a tou je Násilie páchané na ženách (D. Karlovská, S. Králová). Úvod druhého bloku prednášok bol venovaný téme Bielkovina vo výživa novorodenca a dojčaťa, ktorú odprezentoval P. Pytel zo spoločnosti Nestlé. Nasledovala obsiahla prednáška V. Sisku, ktorý účastníkov detailne informoval o Operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby SR. Predposlednú téma Pomoc bez hraníc poukázala na významnú a zaslúžilú činnosť Asociácie samaritánov Slovenskej republiky. Záverečná téma z oblasti domácej ošetrovateľslej starostlivosti bola zameraná na Špecifická ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta s tracheostómiou v domácom prostredí (Ľ. Kočíšek, M. Olejníková)

V mene Regionálnej komory SaPA Vysoké Tatry gratulujeme oceneným kolegyniam za ich prácu a prínos pre rozvoj ošetrovateľstva. Za organizáciu slávnostného podujatia Tatry sestrám ďakujeme Šrobárovmu ústavu DTaRCH v Dolnom Smokovci, n. o. a ďalším.

PhDr. Lukáš Kober, PhD., Mgr. Ivana Harvanová, PhD.