Snaha o vznik Spišskej republiky

28.októbra 1918 bola v Prahe vyhlásená samostatnosť Československého štátu rovnako 30. októbra 1918 Martinskou deklaráciou na Slovensku. Bolo tak uskutočnené na základe Andrássyho nóty, ktorou Rakúskouhorská  vláda po prvej svetovej vojne  kapitulovala. Na toto vyhlásenie Československa hneď zareagovali nemecký poslanci z  Čiech v uznesení z 29.okt. 1918 v ktorom požadovali oddelenie územia s majoritou nemeckého obyvateľstva ( Sudety) od územia Československa a pripojenie toho územia k provincii Deutschebömen s centrom v Liberci, ktorá sa mala stáť súčasťou Rakúska.

Sudetoemeckí politici na čele s dr. R. Lodgmanom a J. Seligerom, žiadali na medzinárodnej scéne, aby nemecké provincie na českom  území boli pripojené k Rakúsku. Na snahu začlenenie nemeckých oblasti k Rakúsku sa česká politická reprezentácia dívala zo znepokojením a urobila rýchle kroky, aby hlavne na zmiešaných oblastiach sa zakladali české národné výbory, ktoré preberali správu do svojich rúk a obsadzovali územia. Obsadzovanie inkriminovaných území bolo zo strany Československého štátu urýchlené i snahou Rakúska a jej Republikánskej strane pripojiť české nemecké oblasti k svojmu územiu. I napriek odporu politických predstaviteľov Rakúska  i sudetských Nemcov bolo do polovice roku 1918 obsadená väčšina zmiešaných i prevažne nemeckých oblasti k Československu bez vážnejších problémov. Český predstavitelia sa snažili tieto svoje akcie i zo strany dohodových mocnosti predovšetkým na žiadosť E. Beneša podržať a potvrdiť československý postup až do definitívneho rozhodnutia, ktoré ma byť mierovej konferencii o Versailles. Podobná situácia sa odohrala aj na Slovensku na Spiši. Zatiaľ čo do prvej svetovej vojny sa nemecká menšina na Slovensku zúčastňovala na nemeckom hnutí a politickom živote iba minimálne, po vojne v tomto smere došlo k radikálnemu obratu.  Predovšetkým Spišský Nemci sa rýchlo  organizovali  a otvorene sa postavili proti pripojeniu k Československu. Vo výzvach určených nemeckému obyvateľstvu sa zdôvodňovalo, aby pozdvihli svoj hlás proti československým nárokom a tiež aby sa pripojili k hnutiu, ktoré reprezentujú Nemci  v celom Uhorsku a tiež aby vyslali svojich zástupcov do Budapešti. 1. novembra 1918 bola totiž v Budapešti vytvorená Nemeckouhorská národná rada (Deutschungarischen Volksrant). Jej zakladateľom bol prof. J. Bleyer poslanec Uhorského parlamentu a minister pre národnostné menšiny. S programom  rady sa deklaratívne stotožnilo viacero významných predstaviteľov nemeckej komunity na Spiši napríklad  Julius Greb profesor, Gyula Andor Hefty – profesor, horolezec, novinár, Tibor Kéller- býv. poslanec Ríšskeho snemu, Kornel Seltenriech- novinár korešpondent, Viktor Farkaš-ev. farár, Albert Kűbecher- ev. farár-senior, Julius Székely- ev. farár-senior , Michael Holko –ev. farár-historik atď. Zakladatelia  národnej rady žiadali, aby všetky práva, ktoré dostali inak hovoriace  národnosti prislúchali i uhorským Nemcom. Žiadali spojenie všetkých Nemcov v Hornom Uhorsku do jedného volebného  okrsku. Sídlom Nemeckouhorskej rady  hornouhorských Nemcov sa stal  Kežmarok.  Na úvodnom stretnutí sa zúčastnilo 200 zástupcov obcí zo Spiša, Abova, Liptova, Gemera,  Turca. Pridali sa aj mesta Levoča, Sp. Nová Ves, Gelnica, Krompachy a obce Nálepkovo a Švedlár.  Od konca okt.1918 začala nemecká tlač a nemecký predstavitelia kampaň proti Československému štátu argumentujúc, že všetko čo sa  na Spiši za predošlé stáročia vytvorilo, je dielo Nemcov.  Inteligencia  je nemecká pôda v prevažnej väčšine je v ich rukách, slobodné povolania vykonávajú oni a Slováci sú tu iba prisťahovalci zväčša len sluhovia a nádejníci a v malej miere  roľníci a ešte menej remeselníci.  V rezolúcii ktorú prijali potvrdili, že keby  im nebolo umožnené zotrvanie v Uhorsku boli by donútený  vyhlásiť  Spišskú samostatnú nezávislú republiku. S myšlienkou jej vytvorenia vystúpil v polovici novembra 1918 poslanec  Uhorkého parlamentu Tibor Kéller  z Kežmarku. Spišská republika by mala naväzovať  na  hospodársky a kultúrny  rozvoj Spiša a mala byť v predstavách iniciátorov tejto myšlienky  akýmsi Švajčiarskom pod Tatrami. Všetky národností Spiša sa na nej mali  rovnoprávne podieľať. Začiatkom novembra 1918 sa zišlo 400 predstaviteľov Spiša a ministrovi vnútra odovzdali protest proti priradeniu Spiša k Československému štátu. Protest publikoval aj časopis Karpaten Post. V tom čase nemecké a maďarské národné rady vyhlasovali, že na Spiši nebolo a nie je slovenského hnutia za Československo. O tom či Spišskú republiku vyhlásiť, alebo nie sa intenzívne rokovalo. Noviny Szepesi Lapok v tejto súvislosti napísali, že na základe sebaurčovacieho práva a vzhľadom na osobitný historický vývin na Spiši je možnosť, aby sa toto územie vyhlásilo za samostatnú Spišskú republiku. Podľa týchto novín Spišská župa mala  rozsiahlu autonómiu  aj v minulosti.  Sú predpoklady, že by mohla byť ako Švajčiarsko, lebo cudzinecký ruch má tu všetky možnosti podobne ako ich má  lesníctvo a baníctvo. V článku sa ďalej žiadalo, aby sa urobili kroky na proklamovanie Spišskej republiky aj na mierovej konferencii. Hornouhorská rada  vyzvala mestá  i obce, aby vo svojich bydliskách vytvárali národne rady. Od 19. do 21. novembra 1918 vznikli národné rady v týchto obciach Rakúsy ( Roks), Huncovce (Huntzdorf), Veľká Lomnica (Gross Lomnitz),Stará Lesná (Altwaldorf), Nová Lesná( Neuwaldorf), Stráže (Michelsdorf) Toporec (Toporz) Hniezdne (Kniezen). 7. decembra vyhľadal prof. Kežmarskej obchodnej akadémie Guyla  Andor  Hefty v Budapešti poslanca národného zhromaždenia Milana Hodžu a usiloval od neho dostať prísľub samosprávy. Hodža mu prisľúbil len národnostné a jazykové práva podľa ústavy. Že práva Nemcov budú ponechané, zastúpenie menšín budú zo zákona zaistené, vyučujúci jazyk sa bude učiť podľa väčšiny obyvateľov obce a cirkevné školy  ostanú  nedotknuté . Na to 19. decembra 1918 sa  zišli zástupcovia  Nemcov v Kežmarku, kde vyhlásili samostatnú Spišskú republiku Selbstständige Zipser Republik. Po tomto akte tieto ambiciózne plány boli podobne ako v Čechách aj na Spiši úplne potlačené a niektorí protagonisti  tejto idei boli aj väznený. Vznik Československa v mnohých smeroch ovplyvňoval postavenie Nemcov na Slovensku. Príslušníci nemeckej menšiny sa ocitli v jednom štáte s početnou  komunitou sudetských Nemcov. Sudetský Nemci objavili Karpatských Nemcov a od prvých  rokoch  vzniku ČSR im venovali pozornosť. Na Slovensko prichádzali zo Sudet učitelia, politický aktivisti, novinári i študenti, ktorý mali záujem oboznámiť sa históriou tejto minority a zároveň povzbudiť nemecké povedomie jej príslušníkov.

Gyula  Andor  Hefty (1888-1957),  bol zástancom  založenia Spišskej republiky, pre túto ideu si musel aj veľa vytrpieť a nie len on. V decembri 1918, keď sa v Kežmarku objavila česká armáda  ihneď bol  zaistený a držaný vo väznici v Ilave. Nebol ochotný zložiť prísahu  novovzniknutému Československu, preto nemohol ďalej vykonávať profesorskú činnosť. Nechcel, aby pre jeho politické názory trpela aj jeho rodina,  preto sa len on sám odsťahoval do Tatier, kde ako redaktor pracoval. Ako  redaktor a publicista veľa cestoval do Poľska a Maďarska,  za čo ho úrady druhý krát uväznili v Bratislave  pre údajnú spoluprácu s nepriateľmi Československa. Verejne vystúpil aj proti  blížiacemu sa nacistickému nebezpečenstvu. Vtedy v roku 1938, ho chceli  po tretí krát uväzniť. Nečakal na rozsudok a ušiel do Budapešti a už sa nevrátil.  Bol aktívnym členom Karpatského spolku (KV). V rokoch  1908-1923 bol jedným z najlepších tatranských horolezcov a má veľa  prvovýstupov. Bol čestným členom aj Sedmohradského karpatského spolku.  Bol editorom  mnohých turistických časopisov.   Niekoľko tatranských ciest nesie jeho meno.   Spolu s Jánosom Vigyázo napísal najkompletnejšieho  sprievodcu   Tatier . Jeho dcéra Klára sa v roku 1947 vydala za zakladateľa observatória  na Skalnatom Plese  Dr. A. Bečvařa,  ktorému  intenzívne pomáhala pri tvorbe svetoznámych atlasov oblohy. Dnešní obyvatelia Spiša už praktický nič nevedia, že  pred 96. rokmi  tu smelá snaha  založiť  Spišskú  republiku  skutočné bola

A.S.