Slavín a Ficom favorizované mimovládky Sorosa zasahujúce u Tarabu – JUDr. Štefan Harabin

JUDr. Štefan Harabin: Slavín a Ficom favorizované mimovládky Sorosa zasahujúce u Tarabu

Keď mi progresívny aktivista bránil položiť kvety na Slavíne, vyzval som prítomného policajta, aby zasiahol a nedovolil mu verejne páchať trestnú činnosť. Nekonal, tak som podal trestné oznámenie, okrem aktivistu, samozrejme aj na neho. A ako sa k tomu postavilo ministerstvo vnútra už aj pod vedením Šutaj Eštoka? Obidve trestné oznámenia čuduj sa svete boli odmietnuté aj na úrovni prokurátorského dozoru pod monokraciou Žilinku.

Mysleli si, že lámať právo na nejakom Harabinovi je v poriadku, veď to nie je človek a už vôbec nie ich. Asi vtedy nevedeli, že každá nezákonnosť zo strany štátu má následky, nie malé, ale katastrofálne.

Nedávno sme boli svedkami ako „istí aktivisti“ už bránia vstúpiť zamestnancom ministerstva životného prostredia do budovy za účelom výkonu práce vo verejnom záujme.

Polícia, ale pri mojej osobe už predsa prijala úzus, justičný precedens, že takéto obmedzovanie osobnej slobody sa nevyšetruje, tak namiesto nastolenia práva, spravodlivosti a verejného poriadku tam poslali iba „antikonfliktný tím“ ktorý dozeral, aby nezákonnosť neprerástla ešte do väčšej anarchie.

Pýtam sa, či toto je v praxi realizácia suverenity „suverénneho“ štátu?

Keď začal súd medzi mnou a ministerstvom vnútra preto, že ma polícia dala zjavne nezákonne do pátrania (za výrok: Rúška dole, hlavy hore), navrhol som Šutaj Eštokovi mimosúdnu dohodu presne v intenciách toho, ako to už predtým urobil s eštebákom Babišom. On osobne to arogantne odmietol a vytešene sa radoval, keď mi na prvom stupni sorošovská kreatúra v pozícii sudcu Stahovcová prekvapivo neuznala nezákonnosť postupu zo strany polície, ktorú už predtým právoplatným a konečným rozhodnutím sprítomnila Šutaj Eštokova inšpekcia.

Teraz ministra Šutaj Eštoka iný sudca odsúdil na satisfakciu 90 tisíc eur, síce bez toho, aby prebehlo pojednávanie a rozhodnutie mu poslal do elektronickej schránky, ktoré nadobudlo právoplatnosť a minister ani nevedel, že nejaký súd s ním bol. Ale to len a jedine pre jeho ľahostajnosť a doslova nezodpovednosť. A tu zrazu minister napáda sudcu ktorý práve, na rozdiel od spomínanej Stahovcovej postupoval plne v súlade so zákonom.

Ďalší príklad rozkladu štátu v réžii SMERoHLASu vidíme na polícii, kde zamestnávajú vyšetrovateľa, ktorý zastaví vyšetrovanie rozdania vojenskej techniky vtedajším ministrom obrany na Ukrajinu. Odôvodni to tým, že vraj štátu nevznikla škoda! Toto mu zrejme odobril aj rovnaký Žilinkov analfabet na prokuratúre.
Pritom trestná činnosť nespočíva len v spôsobení škody voči štátu, ale aj v zlikvidovaní obranyschopnosti, vlastizrady, či zneužití právomoci verejného činiteľa, keďže, okrem iného, vláda v demisii nemala na niečo také oprávnenie.

Ide o metastázové rozkladanie štátu v priamom prenose, na čo dôrazne upozorňujem už od roku 2009, keď som dobrovoľne odišiel z postu ministra spravodlivosti. V tom čase proti mojej vôli a v rozpore s koaličnou zmluvou presadil SMER špecializovaný trestný súd, ktorý nakoniec ich samých posielal do nezákonných väzieb.

SMER na čele s Ficom tento rozkladný proces, žiaľ, umožňoval a zároveň i osobne umocňoval, len aby nemusel ísť do konfliktu so sorošovskými mimovládkami, spoliehajúc sa, že v roku 2014 už nebude v politike a nech si to vyžerú tí, ktorí prídu po ňom.

Osud chcel, že celá táto justičná latrína padla nakoniec na jeho hlavu.

Ani tak sa, ale nepoučil a ďalšie dva roky bojazlivo a samovražedne prešľapuje na mieste a iba odsúva z pohľadu nevyhnutnej potreby akútne riešenia, hoci mu ľudia vo voľbách dali mandát práve preto, aby to rezolútne a rázne vyriešil.

Zrejme si sám koleduje o to, aby ho už i reálne ním osobne v justícii vyprodukovaní Sorošovci zobrali do väzby.

Američania ako toaletný papier vždy použili a zároveň bez mihnutia oka aj využili, okrem iných sluhov i Saddama Husseina a Muammara Kadáfiho.

Pokiaľ ide o mňa, ja mu ten osud rozhodne neželám a práve a len preto píšem tento i varujúci článok, aby sa konečne spamätal, kým nie je neskoro pre neho osobne, ale hlavne pre existenciu Slovenska.

Žiaľ, život ukazuje, že aj človek s pevným presvedčením sa môže mýliť.

Štefan Harabin