Protest proti obrannej dohode s USA

Hádka s Harabinom, bola aj modlitba ruženca a veľa frustrovaných ľudí

Na akcii sa zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí, táto vláda je pre nich to najhoršie, čo Slovensko zatiaľ malo.

Je utorok a krátko po štvrtej poobede je námestie pred Národnou radou plné ľudí a z reproduktorov sa ozývajú zapálené prejavy. Hlavnou témou je hrozba vojny, do ktorej Slovensko zaťahuje minister obrany tým, že pretláča obrannú dohodu s USA.

Tá je dnes na programe rokovania parlamentu a to je aj dôvod celého protestu.

Námestím sa práve ozýva hlas poslanca za ĽSNS, ktorý hovorí o vlastizrade, o hrozbe vojny a o ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi. „Je hrozné, že do možnej budúcej vojny nás zaťahuje chlpatý tučný darebák s modrou knižkou!“ nahnevane kričí a dav súhlasne odpovedá.

Poslanec pokračuje, svoj prejav nemierni, Naďa častuje hanlivými výrazmi a označuje za opicu. Dav sa preto rozkričí a opakuje: „Opica, opica!“

Pokračuje ďalší poslanec, hovorí o Afganistane, o tom, ako sa odtiaľ americké vojská stiahli a zradili tak tento národ. V skratke, Spojené štáty sú zradcovia a musíme zabrániť, aby zradili aj nás. O to sa aj oni, poslanci v ĽSNS, snažia, a ako hovorí rečník, robia, čo môžu.

Tým mal zrejme na mysli blokovanie rozpravy o dohode, ktorá sa začala už o jednej. Na jej začiatku poslanci za ĽSNS so slovenskou vlajkou zablokovali rečnícky pult, potom, keď sa pred nich postavili poslanci za SaS s ukrajinskou vlajkou, im túto vlajku strhli, poliali ich vodou a jeden poslanec dal druhému zaucho.

Neskôr, keď mal Naď o dohode hovoriť z miesta, títo poslanci pískali, aby ho prehlušili.

Teraz už však tento boj pokračuje na pódiu pred Národnou radou, kde sa k slovu dostane moderátorka, ktorá miestami až hystericky kričí: „My nie sme dezoláti, sme občania Slovenskej republiky!“

Ruské vlajky, ikona Panny Márie aj odznaky s Lučanským

Dav ďalej súhlasne kričí a máva vlajkami. Tých je v zástupe mnoho, prevažujú tie slovenské, blízko pódia je však aj množstvo zelených vlajok s logom ĽSNS, niekde vidno tiež ruské vlajky či dokonca vlajky bývalého Sovietskeho zväzu.

Jednu z nich drží aj postaršia pani, ktorá stojí na okraji davu. Prečo? „Chcem tým vyjadriť, že mi je sympatickejšie Rusko ako Amerika,“ hovorí. Vie, že to je už stará vlajka, ale je to to, čo má.

Býva od Bratislavy asi 120 kilometrov, ale nenechá si ujsť ani jeden protest. Rečníci, ktorí na pódiu ďalej oduševnene pokračujú, sa jej páčia, ale ako hovorí, nie preto, že by to boli politici, ktorých podporuje. Dnes sa musia spojiť všetci, aby bojovali za ľudí. Ako ďalej pokračuje, nejde iba o dohodu, ale o vládu vo všeobecnosti a všetko, čo robia ľuďom.

V záplave vlajok sú aj dve vlajky s ikonou Panny Márie. Ako hovorí vlajkonosič, rozhodli sa priniesť túto zástavu, pretože Panna Mária je patrónkou Slovenska. Na otázku, odkiaľ na protest prišiel, odpovedá vyhýbavo. „Bývame na Slovensku,“ hovorí.

Trochu obďaleč je štvorčlenná skupinka, ktorá si priniesla kríž. Stoja otočení k budove Národnej rady, veľmi nevnímajú, čo hovoria rečníci, a modlia sa ruženec. Na kríži majú pripevnený plagát o ochrane života od počatia a o mieri.

„Jaro, poď von!“

Blízko pri nich je ďalšia skupinka, zjavne rodina so synom tínedžerom a starou mamou. Žene sa nepáči, že sú v dave aj zelené vlajky ĽSNS, pretože to môže ľudí odradiť, že si ich ľudia môžu spájať s fašistami. Muž však kontruje tým, že ak sú v tomto boji s nimi, treba sa spojiť.

Nakoniec to aj žena ukončí s tým, že „v porovnaní s tými, čo sú tu (súčasní politici pri moci), by sme sa k fašistom ešte mohli modliť“.

Na pódium prichádza Marian Kotleba, hovorí o okupačnej zmluve a o tom, ako zo Slovákov urobí občanov druhej kategórie v našom vlastnom štáte.

Kde-tu začne dav spoločne skandovať niektoré z hesiel, ktoré v prejave opakuje niektorý z rečníkov. Chvíľami sa tak pred Národnou radou ozýva „gestapo“, neskôr „Jaro, poď von“, ktoré sa v zadných častiach davu pretransformuje na „Jano, poď von“.

„On sa schoval, buzerant, potkan vy****ný,“ komentuje jeden z protestujúcich na margo Naďa, ktorý v parlamente práve predstavuje dohodu.

V dave to žije, niekoľko ľudí zbiera podpisy na petíciu za referendum, členovia národnej strany Domov rozdávajú odznaky s nápisom „Hovoríme nie vojne“. Niektorí ľudia majú zasa odznaky s fotkou bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského.

Stánok si rozložili aj adventisti, ktorí zadarmo rozdávajú pochybnú knihu Veľký spor vekov, kde autorka „odhaľuje“ zákulisie dejín.

Protest pokračuje ďalej, okolo piatej policajti uzatvoria pre autá časť ulice, ktorá lemuje Národnú radu, a pred samotný vchod do budovy sa postavia ťažkoodenci. Postupne prichádza čoraz viac ľudí. Jeden z policajtov v jednom momente odhadne účasť na dve- až štyritisíc ľudí, sám však priznáva, že keďže je tma, veľmi nevidí.

 „Mor ho!“

Na pódium teraz prichádza Smer a slova sa chopí Robert Fico.

Hneď je cítiť, že ide o človeka zvyknutého prihovárať sa masám. Pôsobí kultivovanejšie, ale obsah je v podstate rovnaký ako u jeho predchodcov. Hovorí o prezidentke Zuzane Čaputovej, o tom, že je vlastne americkou agentkou v Prezidentskom paláci. Vysvetľuje, že Rusko nie je náš nepriateľ, a opisuje scénu s vlajkami z Národnej rady.

Keď hovorí o ukrajinskej vlajke, z davu sa ozve jednohlasné „fuj“.

Na protest prišiel aj mladý pár z Bratislavy. Stoja v pozadí, a ako vysvetľujú, prišli sa hlavne pozrieť. Sú proti dohode? Nečítali ju, ale podľa toho, čo zbežne videli na internete, je to niečo, na čom by mala panovať všeobecná zhoda, a ak zhoda nie je, nemala by byť dohoda prijatá.

Na pódiu sa medzičasom začal prednes básne „Mor ho!“. Školské roky má už veľká časť davu zrejme dávnejšie za sebou, ľudia sa k prednášateľovi pripoja až v posledných dvoch veršoch, ktoré si zrejme až do hrobu pamätá každý Slovák.

Po skončení prednesu začne dav spontánne opakovať „Mor ho!“, a aj keď sa nevie, koho treba moriť, na intenzite to neuberá.  

Harabinova bodka

Medzičasom sa už na hradnom kopci zotmelo, iba v diaľke, na úplnom západe, je posledná časť neba sfarbená do krvavo červena. Ale to už je na pódiu Ľuboš Blaha a ten sa pozerá skôr na východ. „Ruská federácia bola vždy naším spojencom,“ hovorí a dodáva, že to vedel už aj Ľudovít Štúr, ktorý sa teraz musí podľa neho otáčať v hrobe.

Chvíľu to vyzerá tak, že akcia sa chýli ku koncu, z reproduktorov sa ozýva pieseň Na Kráľovej holi, ktorou sa zvyčajne tieto protesty podľa organizátorov končia. Potom však príde informácia, že v dave je aj Štefan Harabin, a volajú ho teda na pódium.

Davom sa ozývajú zvolania „Štefan, Štefan!“, a naozaj, o chvíľu sa postaví pred ľudí a za veľkých ovácií začne hovoriť. „Ja nechcem žiadnu zmluvu s Američanmi,“ hovorí, no veľmi rýchlo sa jeho prejav zvrhne na kritiku opozície a strán, ktoré celý protest zorganizovali.

Podľa jeho názoru je totiž veľmi jednoduchá cesta, ako zabrániť tomu, aby bola dohoda schválená. Ak by sa opoziční poslanci vzdali svojich mandátov, parlament by nemohol fungovať a problém by bol vyriešený.

Túto tézu síce odborníci na ústavné právo vyvrátili, podľa Harabina to tak však je a opoziční politici sú teda farizeji. Prejav zakončí tým, že je mu ľúto, že politici využívajú niečo, čo by mal byť občiansky protest, na politikárčenie.

Jeden z moderátorov protestu mu pripomenie, že aj on sa politicky angažoval, a na pódiu sa tak spustí hádka. Protest ešte chvíľu pokračuje ďalej, postupne však už ľudia odchádzajú a čoskoro sa celá akcia končí. Nadnes. Zajtra plánujú totiž organizátori pokračovať. A určite nebudú chýbať ľudia. Mnohým z nich totiž nejde ani tak o dohodu s Američanmi samu osebe, ale o vyjadrenie frustrácie a nespokojnosti so súčasnou vládou.

Už po skončení protestu Denník N odhadol účasť na tri-až päťtisíc ľudí a tento odhad potvrdil aj expert na bezpečnosť davu Martin Královič.

Po proteste sa niektorí z protestujúcich pokúsili dostať do Národnej rady, zasiahli však policajti, ktorí boli pri vchode pripravení od polovice protestu, a vo vstupe im zabránili.
 

Foto: Adam Rábara

postoj