Pri šálke čaju popradský manželmi s Betty a Mirom Gordiakovcami, plaveckými inštruktormi

Ak máte doma batoliatko, určite ste už počuli o  zážitkových kurzoch plávania pre bábätká v Poprade. Ak poznáte mladú mamičku, s  najväčšou pravdepodobnosťou má na svojom profile aj fotografie, ako sa so svojim dieťatkom potápa v  bazéne popradského aquaparku.

Už osemnásť rokov manželia Gordiakovci učia mladých rodičov a  ich bábätká od troch mesiacov plávať. Takmer rovnaký čas sa mladým rodičom na materskej dovolenke starajú aj o spoločenské vyžitie a nové priateľstvá. A ich plavec- ký klub Hippo oslávil v nedeľu už osemnáste narodeniny. „Hippo je dospelý a  chceli sme, aby to bola oslava, aká tu ešte nebola. Sme radi, že sa to podarilo a prišlo mnoho ľudí, ktorí sú nám blízki a máme ich radi,“ usmievali sa Gordiakovci, kým osobne vítali početných hostí. „Áno, hoci nám rukami prešlo takmer dvetisíc detí, všetky si pamätáme aj po mene,“ priznali, kým s úsmevom zdravili neustále prichádzajúcich rodičov. Nielen popradské ma – miny, vydaté krížom krážom po svete, sa v zahraničí chvália, aký plavecký klub v  Poprade máme. Chodia k  nim napríklad aj manželia, pracujúci v  európskom parlamente, no keď sú v  Bruseli, plávať nemajú kde, pretože nenašli klub adekvátny tomu nášmu. Gordiakovci začínali v roku 1997 v malom saunovom bazéniku hotela Satel a  v októbri to bude už osem rokov, čo plávajú v  bazéne Blue Diamond v  AquaCity. „Keď som ešte robil plavčíka a trénoval škôlkárov, do rúk sa mi dostal časopis o tom, ako bratislavské celebrity chodia so svojimi deťmi plávať. Malo to obrovskú reklamu a  prvé kluby plávania batoliatok boli v Žiline a v Bratislave. Povedal som si, že naše ženy v Poprade nie sú o nič horšie, najmä keď tu máme zariadenie, ktoré môžu využívať ľudia v podstate od nula do sto rokov. S manželkou sme si spravili certifikát v Banskej Bystrici a dnes trénujeme podľa metodiky pani Evy Kiedronovej z Třinca, ktorú sme si upravili,“ vysvetlil M. Gordiak. S deťmi najmä cvičia, hrajú sa a spievajú, aby boli neustále v  pohybe. Plavecký kurz je prvým spoločenským stretnutím detí a ich prvým detským kolektí- vom. Drobcov od troch mesiacov delia podľa výkonnosti. V prvom kurze sa v  podstate rodič učí, čo má s dieťaťom robiť, ako ho držať, učí sa riekanky, rozcvičky a dieťatko v prvom rade memoruje. Keď sa zosúladia, dieťa napreduje a spolu postupujú do vyšších levelov. Deti u nich v podstate končia, keď idú do prvej triedy.  Samostatne plávať je dieťa schopné až od veku piatich rokov, u  kojencov a  batoliat teda ide skôr o pohybové hry vo vode, pri ktorých sa naučia splývať na chrbátiku a brušku, ponárať sa so zadržaným dychom, orientovať sa vo vode i  pod hladinou a  skákať z brehu do vody. Takto už v rannom veku získajú cit pre vodu a plávať sa potom naučia omnoho prirodzenejšie a  rýchlejšie. Žiaľ, väčšina dospelých nevie ani zďa- leka to, čo dokážu napríklad naši dvojroční drobci. Jedna vec je však športová činnosť a druhá zasa spolo- čenské možnosti pre rodi- čov na materskej dovolenke. „Teraz máme skupinu, kde je osem žien a  jeden otecko. Aj dnes prišiel na oslavu sám, bez manželky, lebo tu má kamošky. Aj keď žena nemôže plávať, príde si sem dať aspoň kávu – má tu svoju partičku,“ povedala Betty, ktorú naháňam po aquapar- ku, pretože sa s  ňou každý chce porozprávať.  Trojmesačné dieťa má jednoducho k vode blízko. Ak je zdravé a nič mu nechýba, plávanie mu pomáha získavať hygienické návyky, otužovať, vytvárať telesnú a  psychic- kú pohodu a  prináša pocit sebauspokojenia. No aj deti s rôznymi problémami, kto- ré chodia na rehabilitácie, či cvičia Vojtovu metódu, robia vďaka plávaniu veľ- ké pokroky. Ich motorika sa rýchlo zlepšuje. „Chodia k  nám aj deti s  Downových syndrómom. Jakub, ktorému sa mama veľmi obetavo ve- novala, k nám chodil päť rokov a aj vďaka tomu zvládol škôlku i školu pre zdravé deti. Na stretnutiach s rovesníkmi s  rovnakým problémom je vždy za hviezdu,“ objasnil M. Gordiak spoza narodeninovej torty s  obrovskými prskavkami. Do Hippo klubu chodia ženy z  okruhu 100 km od Popradu. Mamičky napr. z Dobšinej, Prešova či Košíc, veľa ich chodí z Liptovského Mikuláša, Starej Ľubovne. Až 50 percent žien k nim dochá- dza z iných miest. „Z rozprá- vania našich mamičiek vieme, že pre mnohé ich kamarátky je jednoduchšie ísť do nákup- ného centra a  dať dieťa do detského kútika, ako dvakrát týždenne stráviť zmyslupl- ne dopoludnie v aquaparku. Najväčším problémom súčasnosti je lenivosť a pohodlnosť. Nie peniaze.  A rodičia, ktorí navštevujú naše kurzy, si pochvaľujú aj spoločenskú stránku. Veľa mamičiek a oteckov, aj po skončení aktívneho plá- vania u nás, k nám v náš prevádzkový deň príde na kávu a podobne. Jednoducho si na nás zvykli a  my ich máme všetkých radi.“