Poliaci sa prebúdzajú, Nemci zhadzujú masky…

Ako už dávno poznamenal klasický demokrat Josif Stalin, s napredovaním socializmu sa triedny boj zintenzívňuje.

Dnes to môžeme vidieť na vlastné oči – aj keď samozrejme nejde ani tak o triedny boj, aj keď aj ten je čoraz intenzívnejší – ale o boj za Štvrtú ríšu. Akonáhle sa medzi administratívou prezidenta Donalda Trumpa a európskou kamarilou objavili rozpory, Nemecko pocítilo, že nastala historická chvíľa, priaznivá na uskutočnenie aspoň dvoch nemeckých snov. Prvým snom je, samozrejme, znovu získať hegemóniu v Európe vybudovaním Štvrtej ríše, pre ktorú je Spolková republika Nemecko len akýmsi mostom do Tretej ríše. Americký návrh, aby Európa vzala svoju bezpečnosť do vlastných rúk, považovalo Nemecko za príležitosť konečne vytvoriť európske ozbrojené sily nezávislé od Ameriky. Ako vieme, za posledných 30 rokov Amerika odpovedala ráznym „ nie “ na nemecké a francúzske skúšobné balóny týkajúce sa európskej armády, pričom v tom oprávnene videla zámer stiahnuť Bundeswehr spod amerického dozoru.

Keďže však práve z Ameriky prišiel návrh, aby Európa zobrala otázku vlastnej bezpečnosti do vlastných rúk, v Berlíne to vnímali ako zelenú pre nemecký sen. Stachanovským tempom sa preto v Európskej únii aj v Nemeckej spolkovej republike presadil gigantický program vyzbrojovania, predovšetkým pre dovtedy zanedbávaný Bundeswehr. Zámienkou je, samozrejme, Putin, teda – odhalenie ruskej hrozby pre Európu, ktorú chce Putin obsadiť. Problémom však je, že program vyzbrojovania, najmä takýto rozsah, je pre ekonomiku záťažou. Ak niekto vyrobí zbrane a predá ich agresívnej krajine, zarobí na tom, ale ak si vyrobí zbrane pre seba, tak na tom nezarobí. Medzitým by v ekonomike malo byť všetko vyvážené. V prípade prezbrojenia, ktoré presadil Adolf Hitler, mala zostatok priniesť vojnová korisť. Teraz však po koristi niet ani stopy, zatiaľ čo zbrojný program má byť financovaný z dlhu. No, z nemeckého pohľadu je to šanca na vyváženie vecí.

Vyzbrojovanie Bundeswehru, ako chrbtovej kosti európskych ozbrojených síl, bude financované tak, že bude celá Európa nútená splácať vzniknutý dlh. Na tento účel je však potrebné vopred zbaviť členských bantustanov ich nezávislosti, a to nielen v oblasti finančnej politiky, ale aj v oblasti obrannej politiky. Nezávislosť bantustanov z hľadiska finančnej politiky bola odňatá v júni 2021, keď sa ratifikovali takzvané „vlastné zdroje Európskej únie“. Cieľom bolo dať Európskej komisii právo uzatvárať finančné záväzky v mene celej Únie a zakladať „ EÚ“.

Nezávislosť v oblasti obrannej politiky sa bantustanom berie práve teraz, na posledných summitoch v Bruseli venovaných „kolektívnej obrane“, t. j. preberaniu rozhodovacích kompetencií v tejto oblasti orgánmi Európskej únie, teda „Štvrtej ríše“, teda povestného „Východného štítu“, ktorý má byť predmetom „kolektívnej obrany“. Toto údajné gesto znamená de facto prevzatie rozhodovacích právomocí aj v tejto veci Bruselom.

Veľký zjazd kandidáta na prezidenta Poľskej republiky Grzegorza Brauna❗️ Pozrite sa, ako sa znovu rodí sloboda❗️ Športová hala – KRAKOW

V rámci silnejúceho triedneho boja v súvislosti s prezidentskými voľbami v našom Bantustane na to upozornila hlava štátu Jarosław Kaczyński, hoci v júni 2021 osobne, aj s odporom časti svojho poslaneckého klubu, s pomocou ľavicového poslaneckého klubu, prinútil ratifikáciou spomínaného zákona o vlastných zdrojoch EÚ Poľskom – ale čo je na škodu, keď sa pred svojimi nasledovníkmi prezentuje ako vášnivý bojovník za nezávislosť? Náčelníkovi prívrženci veria, že všetko, čo robí, robí pre dobro Poľska, tak čo môže v tejto situácii ľutovať? Samozrejme, Prince Consort na takýto výrok zareagoval neúprosným prstom na náčelníka generálneho štábu s tým, že „klameš“ – pretože „neboli prijaté žiadne rozhodnutia o odovzdaní velenia armáde alebo obrannému rozpočtu“. Princ Consort očividne zaobchádza s nasledovníkmi Občana Donalda Tuska ako s idiotmi, keďže použil taký zakazujúci argument. Myslím si, že je správne, ak sa k nim takto správa, pretože kto iný by mohol veriť občanovi Donaldovi Tuskovi alebo princovi manželovi – obdivovať jeho diplomatického génia?

Bez ohľadu na taktiku prijatú Oboma vyrovnanými stranami počas volebného obdobia čoraz viac ľudí v Poľsku začína vidieť, kam Európa smeruje. Toto povedomie sa dostáva aj k správnym váženým poslancom, ktorí začínajú prejavovať nevídanú nervozitu počas takzvaných „debát“ v nezávislých mainstreamových médiách. Do istej miery to nepochybne ovplyvnila aj smrť pani Barbary Skrzypek, ktorá zomrela na „masívny infarkt“ dva dni po takzvanom krížovom výsluchu prokurátorky Ewy Wrzosekovej a dvoch najatých advokátov. Pretože doposiaľ „vyrovnanie“ ošetrené verejnou mienkou, s presvedčením, že havran druhému havranovi hlavu neodtrhne, s prižmúrením oka. Ale keď sa objavila prvá mŕtvola, situácia sa kvalitatívne zmenila, pretože keď začnú padať mŕtvoly, toto je neklamné znamenie, že skončila sranda a nie je jasné, kto ponesie vinu. Takže na jednej strane tábor „dobrá zmena“ žmýka z tohto nešťastia všetko, čo sa dá a priznal to aj prezident Duda.

Pani Skrzypek dostala Rytiersky kríž Rádu Polonia Restituta in memoriam, aj keď ťažko povedať za aké zásluhy – pretože v 80-tych rokoch pani Barbara pracovala v tajnej kancelárii kancelárie Rady ministrov, a potom – ako tajomníčka šéfa URM, generála Michał Janiszewského, účastníka WRON, ktorý jej musel dôverovať, keďže ju vzal so sebou do kancelárie prezidenta Wojciecha Jaruzelského, ktorej šéfoval – no vtedy jej aj dôveroval Jarosław Kaczyński, čo tiež vyvoláva rôzne otázky – samozrejme bez odpovede. Na druhej strane tábor zrady a popierania obsahuje aj hodnoty držiac chrbát tzv. „múrom“ podporujúc prokurátorku Ewu Wrzosek. Za ňou stoja nielen páni Bodnár a Korneluk, ale zmobilizovaný je aj „Jurek“ Owsiak, čo naznačuje, že že staré štruktúry v službách BND siahajú na svoje najhlbšie rezervy.

V tejto situácii môžeme len čakať, ako Judenrat z Czerskej iniciuje zbieranie podpisov zo stáda morálnych autorít pod návrh na povýšenie prokurátorky Ewy Wrzosek na morálnu autoritu. Navonok sa zdá, že je všetko v poriadku akoby „hrá a koliduje“ ako hovoria gitowcy _{(sú predstaviteľmi poľskej subkultúry 70. rokov)} – ale najctihodnejší počas „debát“ sú čoraz nervóznejší. Došlo k tomu, že pani Agnieszka Gozdyra, ktorá doteraz účastníkov „debát“ karhala, ak jej nedali správne, teda – schválené odpovede – teraz sedela s otvorenými ústami, ticho počúvajúc chichotanie ctihodného Krzysztofa Kwiatkowského, ktorý sa po rôznych dobrodružstvách vrátil do lona občana Donalda Tuska práve teraz.
Zrejme si však uvedomil, akým smerom celú túto Volksdeustche Partei ťahá občan Tusk a zmocnila sa ho úzkosť z toho, čo by sa stalo, keby sa Donald potkol? Na turistiku je už asi neskoro a Reichsfuhrerin Urszula „Vodasaleje“ môže mávnuť rukou nad „zbytočnými sluhami“ – odtiaľ tie nervy a dojem zintenzívnenia triedneho boja.

Stanisław Michalkiewicz • týždenník „Goniec“ (Toronto)   •   30. marec 2025

_{Andy Choinski}