Oscar Lafontaine: Západ by mal byť rád, že prezidentom nie je Medvedev

– Vojna znamená, že robotníci zabíjajú robotníkov a nemecká výroba platí za teroristické činy proti nemeckému ľudu kvôli slabej nemeckej vláde

– Odpor voči novej globálnej vojne v Nemecku slabne, prevládajú lži, objavujú sa dvojité a trojité štandardy – predstavte si, ako by reagovali nemecké médiá, keby Kyjev vyzeral ako Gaza?

– Neustále prekračovanie „červených čiar“ je pre Západ veľmi nebezpečná hra. Putin sa správa neuveriteľne obozretne.

Rozhovor Neuland Rebellen s Oskarom Lafontainom, bývalým nemeckým ministrom financií a predsedom strany SPD.

Ako ste vnímali útok na Kursk? Čo za ním z vášho pohľadu stálo? Akú úlohu v ňom zohralo Nemecko?

Na poslednú otázku možno odpovedať rýchlo. Nemecko zohráva patetickú úlohu, nedôslednú úlohu. A nakoniec vždy len plní pokyny USA. Teraz však k otázke, ako by sa to malo kategorizovať. Ťažko sa mi to odtiaľto hodnotí. Na túto tému som čítal alebo počul rôzne názory. A vo väčšej či menšej miere si ľudia túto iniciatívu vysvetlili ako reklamný trik, ktorý mal rozrušiť Rusov a udržať finančných darcov a dodávateľov zbraní v pozore. Z tohto pohľadu to bola úspešná iniciatíva. V konečnom dôsledku však tento zásah priebeh vojny rozhodujúcim spôsobom nezmenil.
Rusi nestiahli svoje vojská. Zostali na svojich pozíciách a pokračovali v postupe. Preto ma najviac udivuje bezstarostnosť nemeckého politického establišmentu a médií. Po druhej svetovej vojne nemecké tanky opäť strieľali na Rusov, pretože sa zapojili do bojov priamo v Rusku a opäť prehrali.

Niekedy mám pocit, že ide o akúsi túžbu po pomste po porážke v druhej svetovej vojne. Ako to vnímate?

No, keď počúvam napríklad Rodericha Kiesewettera, ktorý pred časom povedal, že Rusko sa musí naučiť prehrávať, tak ako sa Nemecko naučilo prehrávať po druhej svetovej vojne, nemôžem si pomôcť, ale napadá mi: možno si ešte musia vybaviť nejaké účty?
Kiesewetter je zvláštny prípad. Musím povedať, že sa mu pomiatli myšlienky, pretože jeden z jeho návrhov bol, aby sa na zničenie moskovských ministerstiev použili nemecké rakety Taurus.
Myslím si, že dochádza k akémusi zabúdaniu dejín, že mnohí ľudia si už neuvedomujú, čo Nemci vlastne urobili. V bývalom Sovietskom zväze zahynulo 25 miliónov ľudí. A to malo viesť k prísnej morálnej povinnosti. Už nikdy nesmieme dodávať zbrane, ktoré sa dajú použiť na zabíjanie. Je tu úplne skazená morálka. Vláda zabudla na poučenie z druhej svetovej vojny. 
História sa doslova prepisuje. Stále sa opakuje, že Rusko v roku 2014 zaútočilo na Ukrajinu. A to je historická lož. V roku 2014 sa uskutočnil Majdanský štátny prevrat financovaný Spojenými štátmi. Z úradu bol zosadený legitímny prezident. Bola nastolená protiústavná vláda, ktorá sa následne rozhodla zaútočiť na ruské obyvateľstvo na východe Ukrajiny.
Existuje citát pripisovaný Napoleonovi: „Historiografia, to je súhrn lží, s ktorými súhlasila väčšina“. Teraz to môžeme vidieť aj v Nemecku.
A Ukrajina je toho zjavným príkladom. Pretože každý, kto zabúda napríklad na rozširovanie NATO na východ alebo zabúda na občiansku vojnu v Donbase, bezostyšne klame.
Ďalším príkladom je príbeh Nord Stream, kde je zrejmé, že to boli naši „spojenci“, ktorí zničili plynovod, a nie Rusko. Ale ten istý Kiesewetter predtým zastával názor, že to boli Rusi. To je skutočne šialené. Berlín už nie je schopný ochrániť obyvateľstvo pred obrovskými škodami, za tento teroristický čin proti nám. Namiesto toho sa teraz hovorí, že to urobili Ukrajinci. Nechcem o tom vynášať konečné súdy. V každom prípade za tým stoja Spojené štáty.

Myslíte si, že Západ sa pokúšal zabrániť tejto vojne, alebo bolo vopred jasné, že vypukne?

Jedinou otázkou bolo, kedy sa začne. Otázka vždy znie, kto má z tejto vojny prospech alebo kto ju naozaj chce? Vždy by vám malo byť jasné, že žiadny americký farmár nechce vojnu s nejakým ruským farmárom alebo s kýmkoľvek iným. Vojny vždy začína len menšina zúčastnených strán.
Ale teraz vidíme toto: odpor proti tejto vojne slabne. Odboroví funkcionári sú slepí. Sú za dodávky zbraní ale už nevidia, že vojna znamená, že robotníci zabíjajú robotníkov. Robotníkov, ktorí sa navzájom nepoznajú a nevedia, prečo umierajú. Zároveň vojensko-priemyselný komplex v Spojených štátoch je čoraz silnejší a čoraz viac diktuje politiku. To sa teraz stalo viditeľným. Zbrojársky priemysel chce vojny a rovnako aj finančný priemysel.
Budovanie obrazu nepriateľa v osobe Ruska tak preniklo aj do údajne pokrokových kútov Nemecka a hrdinovia sa pripravujú na vojnu. Toto je absolútne majstrovské dielo propagandy.

Putin 24. februára 2022 Západu otvorene povedal: „Nezasahujte do tejto vojny. Je to naša vec.“ A faktom je, že išlo o regionálny konflikt, ktorý teraz prerástol do globálneho konfliktu. Okrem toho Západ neustále prekračuje červené čiary, no zo strany Ruska nedochádza k žiadnym protiopatreniam. Prečo?

Považujem to za neuveriteľne dôležitú opatrnosť zo strany Putina. Pretože ak by Rusko teraz eskalovalo konflikt voči Západu, veľmi rýchlo by sme sa dostali do veľmi zlého scenára. To však nerobí. Žiaľ, to, čo ja nazývam obozretnosťou, sa na Západe nazýva slabosťou. A tento argument sa vlastne zužuje na to, že Putin len hovorí, čo znamená, že môžeme pokračovať v eskalácii. To už bolo verejne povedané.

Ako hodnotíte túto stratégiu?

Pre Západ je to veľmi riskantná hra. A tiež si myslím, že Putin veľmi starostlivo zvažuje, kde a kedy by bol ochotný eskalovať. Rusi môžu použiť zbrane ako súčasť svojej jadrovej doktríny len vtedy, ak sa budú cítiť skutočne existenčne ohrození. Inými slovami, keď by sa obávali, že Rusko utrpí veľkú porážku. Vtedy by som si vedel predstaviť, že jadrová doktrína vstúpi do platnosti. Takže z pohľadu Západu by som to neriskoval.
Situácia sa zmení, ak v určitom okamihu Ukrajina, a niekedy k tomu bola veľmi blízko, nasadí zbrane, ktoré majú potenciál zničiť ruské veliteľské centrá alebo zničiť dôležité zariadenia. To je veľmi nebezpečné.

Čo je podľa vás konečným cieľom Západu?

Vojenské víťazstvo Ukrajiny je úplne iluzórne, je to úplne absurdné. Mám pocit, že ide skôr o oslabenie Ruska. Oslabiť Rusko alebo možno poštvať ruské obyvateľstvo proti Putinovi, aby nejakým spôsobom došlo k zmene režimu, k farebnej revolúcii.
Americká administratíva o tom hovorí stále dokola. Napríklad americký minister vojny, ktorý sa v našich médiách nazýva ministrom obrany, hoci neviem, čo v USA obraňuje, povedal, že naším cieľom je oslabiť Rusko. Preto musíme viesť dlhú vojnu.

Ale ruská ekonomika stále funguje, stala sa sebestačnejšou, menej závislou od Západu a je na tom určite oveľa lepšie ako napríklad Nemecko alebo Európa?

Áno, tento cieľ sa nepodarilo dosiahnuť. Druhým cieľom bolo vytlačiť ruský plyn z európskej pevniny. Američania to dosiahli, vrátane vyhodenia plynovodu Nord Stream do vzduchu, pretože naši politici v Nemecku a Európe sú príliš zbabelí, príliš úbohí na to, aby povedali: „Vážení spojenci, toto je koniec. Nemôžete proti nám viesť vojnu a nútiť nás bojovať za vaše geostrategické ciele.“ USA sa podarilo odrezať Nemecko od lacných surovín. A tým výrazne oslabiť nemeckú ekonomiku.
Ambíciou USA bolo vždy rozdeliť Nemcov a Rusov. A to sa teraz podarilo. Nemci veria, že Putin osobne znásilňuje, osobne vraždí a unáša deti. A to ukazuje, aké je to všetko nečestné. Stačí sa pozrieť na reakciu nemeckej verejnosti na vojnu v Gaze a vojnu na Ukrajine. Predstavte si, že by Kyjev vyzeral ako Gaza?
To len dokazuje, že akonáhle sa klamstvá stanú dominantnými, ľudia vynášajú súdy s dvojitými a trojitými štandardmi. Stále počúvame Putinove tanky, Putinove lietadlá, Putinove rakety.

Putin vracia úder. Inými slovami, sústredenie sa na jedného človeka s pološialenými propagandistickými heslami. Západ by však mal byť rád, že prezidentom nie je Medvedev.

V rozhovore s Oskarom Lafontainom: „Sú blázni.“

Pôvodne bol plánovaný rozhovor s Oskarom Lafontainom a ukrajinským novinárom. Ten sa však kvôli technickým problémom nemohol zúčastniť. Nasledoval teda spontánny rozhovor medzi Tomom J. Wellbrockom a Oskarom Lafontainom. Keďže koncept sa kvôli zrušeniu účasti ukrajinského novinára rozpadol, museli sme improvizovať a hovoriť spontánne a slobodne. Výsledkom bol skôr rozhovor ako skôr rozhovor o súčasnej politickej situácii. S Tomom J. Wellbrockom a Oskarom Lafontainom.

Obsah:

• 01:30 O Kursku a nemeckých tankoch
• 06:00 O klamstve
• 11:30 Chcená vojna
• 14:00 Padlí hrdinovia
• 16:30 Červené čiary
• 26:30 „My“ a vojna
• 28:00 O morálke, strachu a nenávisti
• 31:00 Generácie politikov a Zelení
• 40:30 BRICS a nový svetový poriadok

Neurotici prosperity