Nominácie 2026: Premiér na ústavný súd a Štefan Harabin do súdnej rady?

^{Štandard | Predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan pod tlakom veľvyslancov KoZA}

V Európskej únii i na Slovensku sa čoraz očividnejšie presúva moc od demokraticky volených zákonodarcov k nevoleným autoritárskym aktivistickým sudcom. Ukázal to aj nedávny prípad homosexuálov, ktorým má Poľsko uznať manželstvo. Je zásadné, aký sudca obsadí voľné kreslo aj na preťaženom slovenskom ústavnom súde, analyzuje portál Štandard.

Kreslo sudcu nie je obsadené od septembra 2023, keď sa funkcie ústavnej sudkyne záhadne vzdala Jana Laššáková (exposlankyňa za SMER-SD). Parlament mal zvoliť aspoň dvoch kandidátov, z nich prezident republiky vyberie jedného a vymenuje. Peter Pellegrini (HLAS-SD) preto ešte ako predseda parlamentu vyčkával s vyhlásením voľby, aby sudcu nevyberala končiaca prezidentka Čaputová, ale až nová hlava štátu. Napokon sa o kreslo sudcu uchádzalo 5 kandidátov, parlament však v júni 2024 nezvolili ani jedného: z potrebných 73 hlasov najúspešnejšia získala len 34 hlasov. Do ďalšej voľby na jar 2025 sa už prihlásila len ona, ale opäť neuspela. 

Opozícia zas falošne

Podľa opozičnej poslankyne a exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) je miesto sudcu ústavného súdu predmetom politického obchodu. „Dva roky od nástupu vládnej koalície ten post nie je obsadený, a už pri prvej voľbe bolo zrejmé, že je tam veľa kvalitných kandidátov. Dôvod je, že koalícia sa nechce dohodnúť na tomto mieste,“ povedala pre Štandard poslankyňa. Šokda, že sa jej Štandard nespýtal, koho za ústavného sudcu volila ona: veď opozícia mala 71 hlasov, ale tie nedostal žiaden z kandidátov – dostali len od 13 do 34 hlasov. Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Miroslav Čellár (Hlas) mal aj ďalšiu pripomienku: „Opozícia nikdy neprišla so žiadnym menom, ani raz nenavrhla žiadneho kandidáta,“ tvrdí Čellár a dúfa, že sa nominácia kandidátov v novom roku posunie vpred.

Fiačanov apel

Predseda ústavného súdu Ivan Fiačan pred časom vystúpil v pléne parlamentu a kritizoval, že Národná rada nie je schopná splniť si svoju ústavnú povinnosť viac ako 2 roky. Ústavný súd má len 12 členov, čo sťažuje jeho rozhodovaciu činnosť: v pléne sa ťažšie hľadá potrebná väčšina 7 hlasov. „Už v dvoch veciach s vážnym celospoločenským dosahom v konaní o súlade právnych predpisov preto nie je ústavný súd schopný prijať meritórne rozhodnutie,“ ozrejmil Fiačan. Zodpovedný predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) opakuje, že voľbu kandidátov na sudcu vyhlási vtedy, keď bude politická dohoda a budú aj šance na zvolenie kandidátov. Bez toho by to bolo vraj neefektívne.

Premiér na súd?

V minulosti sa chcel o pozíciu ústavného sudcu uchádzať aj premiér Robert Fico (SMER-SD). Napokon však od kandidatúry ustúpil. Prezident Andrej Kiska (Za ľudí) mu dal najavo, že ho nevymenuje za sudcu ani na čelo ústavného súdu. Opozícia to Kiskovi vyčítala, lebo sa tešila, že SMER príde o bojovného predsedu, a tak vyhrá kontumačne. K otázke, či urobil Kiska vtedy chybu, premiér pred časom v STVR v relácii Sobotné dialógy povedal: „Zase prichádza nejaká móda zbaviť sa ma. Najprv ma chceli zatvoriť, potom ma chceli zastreliť a teraz ma chcete poslať na ústavný súd. Nakoniec by to nebolo také zlé. Ale opakujem, že som v dobrej fyzickej kondícii a baví ma to,“ reagoval premiér. K svojmu prípadnému záujem o funkciu ústavného sudcu odvetil, že nerozdeľuje niečo, čo nie je na stole. Dodal, že je mu „smiešnô“, keď vidí, ako to už má opozícia všetko poskladané a porozdeľované.

Veľká rošáda

Neobsadené kreslo ústavného sudcu zrejme súvisí s koaličnými dohodami aj o iných postoch. Šéfovi Národnej banky Slovenska (NBS) Petrovi Kažimírovi skončil 6-ročný mandát tento rok v júni. Vo funkcii pokračuje ďalej, kým nebude známy jeho nástupca. Hlas chce Kažimíra znovu nominovať, odvoláva sa na koaličnú zmluvu. Premiér Fico ho však odmieta podporiť a opakovane mu pripomína, že zradil SMER, keď z neho po zvolení odišla skupina okolo Petra Pellegriniho do nového Hlasu. 

Koalícia sa ešte nedohodla ani na obsadení voľného miesta v Súdnej rade SR, do ktorej má parlament zvoliť ešte jedného kandidáta. Už v lete predseda SNS Andrej Danko povedal, že bývalý minister spravodlivosti a šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin do súdnej rady patrí. SMER však naznačil, že s tým môže mať problém. SNS má navyše problém aj so svojím návrhom zákona na kontrolu politických mimovládnych organizácií: zastavil ho práve ústavný súd, na ktorom si u predsedu Fiačana podávajú kľučky veľvyslanci západných krajín. A ten sa poponáhľal zahraničných mimovládok zastať a zákon skritizovať.                                     

hlavnydennik

Želania na rok 2026 – Štefan Harabin

^{Štefan Harabin}