Nemci v Berlíne vyjadrili Rusku obdiv a kládli ruže na ruský tank

Nemecko prepuklo v hnev proti Západu za vyzbrojovanie Ukrajiny na boj s Ruskom.

Tisíce protestujúcich Nemcov sa zišli na moskovskom veľvyslanectve v hlavnom meste Berlína a ponúkli kvety rozstrelenému ruskému tanku.

Tank T-72 sa objavil v centre Berlína v piatok – na prvé výročie konfliktu na Ukrajine.

Aktivisti z The Berlin Story Bunker Museum vyhrali zdĺhavú právnu bitku proti mestským úradom, aby mohli vykonať tento kúsok pred ruskou ambasádou.

Ľudia v Berlíne, ktorí v nedeľu vo veľkom počte vyšli do ulíc, aby kritizovali dodávky zbraní do Kyjeva, však podali iný výklad. Moskovské veľvyslanectvo v Berlíne zosmiešňovalo Západ kvôli kvetinovej prikrývke na ruskom tanku.

Ukrajina-Masky revolúcie – DOKUMENT – VIDEO TU

Dokumentárny film režiséra Paula Moreira dáva priestor tým, čo revolúciu v roku 2014 na Ukrajine riadili, ako aj politickému vedeniu pôsobiacom v Kyjeve po prevrate, ale aj tým, čo stáli so zbraňami v rukách v prvých radoch revolúcie (zástupcovia Pravého sektora a práporu Azov).

Francúzsky platený televízny Canal+ premietol vo februári 2016 dokumentárny film Masky revolúcie režiséra Paula Moreira. Renomovaný investigatívny novinár v takmer hodinovej produkcii zoznamuje divákov s udalosťami na kyjevskom Majdane vo februári 2014 a krviprelievaním v Odese v máji v tom istom roku.

Vo filme dostali priestor nielen tí, čo riadili revolúciu, súčasné politické vedenie, ale aj tí, čo stáli so zbraňami v rukách v prvých radoch oranžovej revolúcie – nacionalisti z Pravého sektora a práporu Azov.

„Ukrajinskú revolúciu som sledoval ako všetci na televíznej obrazovke. V bielych i čiernych farbách. A tak som sa rozhodol cestovať na Ukrajinu, aby som prišiel na koreň veci v súvislosti s krvavým kúpeľom v Odese. V Európe sa o nej vôbec nehovorilo. Nik o nej nič nevedel vrátane mňa. Keď som tam pricestoval, bol som zhrozený – zavraždili 45 ľudí v strede Európy a nik o tom nevedel,“ vysvetľuje Moreira jeden z dôvodov nakrútenia svedectva, ktoré je pre Kyjev nepríjemným javom v európskom éteri.

Francúzsky divák, ako vyplynulo z ohlasov na sociálnych sieťach, bol šokovaný z pohľadu na telá civilistov, obetí odeskej tragédie, ako aj z vyjadrenia na ich adresu lídra odeského euromajdanu Marka Gordejenka: „Títo darebáci, ktorí sa pokúšali dostať nás späť do odporného ruského sveta, si zaslúžili takúto smrť. Neľutoval som ich ani sekundu. Žiaľ, väčšina z nich utiekla, a tak nezhoreli v Dome odborov,“ zneli slová „bojovníka za európske hodnoty“. Aj preto sa v komentári filmu hovorilo nie „o bojovníkoch za európsku voľbu Ukrajiny“, ale o nacionalistoch, nie o „ozbrojených“ zložkách, ale o ozbrojencoch.

V osobitnej časti filmu sa autor venuje americkým politikom, ktorí navštívili Ukrajinu na začiatku aj počas nepokojov. Konkrétne americkému viceprezidentovi Bidenovi, republikánskemu senátorovi McCainovi, ako aj predstaviteľke Ministerstva zahraničných vecí USA Viktorii Nullandovej. Nekomentuje, iba konštatuje fakty, ktoré len ťažko spochybniť. Napríklad slová politikov a podnikateľov na stretnutí v Jalte, počas ktorého bývalý šéf CIA napríklad vyzýva na dodávku protitankových striel Ukrajincom.

Charakteristické sú aj zábery z výcvikového tábora práporu Azov, radikálneho nacionalistického zoskupenia, ktorého príslušníkov do tajov boja muža proti mužovi a streľby zasväcujú inštruktori zo Západu. Počas „hry na americkú armádu“ stretol Moreira aj krajana, ktorý sa priznal, že jeho vzorom je čilský diktátor Pinochet. Šokuje aj otvorenosť ozbrojencov z Pravého sektora a ich zástupcov vo „vysokej“ politike. V tejto súvislosti si režisér Moreira kladie otázku, kto bol vlastne skutočnou silou revolúcie dôstojnosti? Pripomína romantickú verziu, podľa ktorej za všetkým je ľud. Autor dokumentu však tvrdí, že za „všetkým bol Pravý sektor, Sloboda a tí, ktorí sa následne stali príslušníkmi nacistickej formácie Azov“.

Napriek neskorej nočnej hodine mal film obrovskú sledovanosť, a tak Canal+ zaradil na 8. februára jeho reprízu. Podľa mnohých o sledovanosť dokumentu sa paradoxne postarala ukrajinská strana, ktorá ešte pred jeho vysielaním žiadala televíziu cez zastupiteľstvo v Paríži, aby dokument stiahla z programu ako „proruskú propagandu“.

„Boli sme rozčarovaní, že dokument dostal priestor. Ide o klamlivé podanie situácie na Ukrajine. Je to sladká hudba pre uši stúpencov teórie sprisahania a ruskej propagandy,“ konštatovali v žiadosti ukrajinskí diplomati. Rozčarovaná bola aj väčšina televíznych divákov. „Teraz už vieme, že naša krajina podporuje fašistických ozbrojencov riadených USA,“ napísal jeden z nich na sociálnej sieti. Druhý zase konštatoval: „Francúzsko sa po dvoch rokoch ocitlo tvárou v tvár Euromajdanu. Je však už veľmi neskoro“.

„Je neuveriteľné, že USA podporujú šéfa strany Sloboda. Je to rovnaké ako podpora CIA Pinochetovho režimu,“ reaguje na filmové svedectvo Yves Pozzo di Borgo, senátor jedného z parížskych obvodov.

Podľa Stanislava Byshka, analytika Medzinárodnej monitorovacej organizácie CIS-EMO, v Európe sa budú čoraz viac objavovať kritické svedectvá o ukrajinskej minulosti i súčasnosti. „Vzťah Európy k Ukrajine za posledné dva roky ochladol. Na začiatku Majdanu euroúradníci podporovali štátny prevrat, akoby to v Európe bol normálny jav. Ukrajinská demokracia sa však nezastavila. Začala sa vojna a protiruské sankcie. Oči Európanov sa začali otvárať,“ povedal pre rádio Sputnik.

Zdroj: YouTube