Morská Hodvábna cesta
Foto: *Čínsky Hamburg*
Nemecká vláda rozhodla, že čínska lodiarska firma Corso môže kúpiť štvrtinový podiel v hamburskom prístave.
Čínska ambícia vybudovať námornú hodvábnu cestu, desí Západ. Čína masívne skupuje prístavy po celom svete
Všeobecné bezpečnostné obavy anglosaského sveta súvisiace s čínskymi investíciami do zámorských prístavov po celom svete, o to viac priamo úmerne narastajú, o čo viac graduje samotné geopolitické napätie.
Čína historicky má v tom prax. Už v stredoveku robila podobnú politiku. A robila to prefíkane. Spomeňme si na priekopnícke plavby, ktoré viedol v 15. storočí z poverenia cisárov dynastie Ming admirál Čeng Che s po-zuby vyzbrojenými loďami. Dostal sa až k Indii a východnému pobrežiu Afriky. Tieto expedície uvrhli niektoré štáty v dnešnej Indonézii, na Srí Lanke a v južnej Indii do závislého postavenia voči mingskej Číne. Oficiálny príbeh však potvrdí, že čínske výpravy vtedy šírili v cudzine harmóniu a dobré vzťahy. Niečo podobné ako vyspelá orientálna kultúra v stredovekej Európe.
Nemecky kancelár Olaf Scholz teraz čelí kritike za predaj menšinového podielu čínskej štátnej spoločnosti v termináli najväčšieho nemeckého prístavu v Hamburgu (video dole).
Myšlienka „dobrých“ vyslancov prinášajúcich mier a prosperitu pretrváva aj vo výklade súčasnej čínskej snahy o vybudovanie obrovskej siete prístavov po celom svete, o ktorej sa hovorí ako o námornej Hodvábnej ceste 21. storočia.
Nemecké úrady sú v šoku, keď Olaf Scholz odovzdal kritickú infraštruktúru Číne | Prístav Hamburg
Nemecko sa rozhodlo pokľaknúť pred Čínou.
Kúpa prístavu v Hamburgu čínskou spoločnosťou by mohla otvoriť možnosť, že Peking politicky inštrumentalizuje časť nemeckej a európskej kritickej infraštruktúry. Toto povedalo nemecké ministerstvo zahraničných vecí o dohode Olafa Scholza s Čínou. A nejde len o porty, ale aj o polovodiče.
Ako som uviedol, západ a najmä americkí stratégovia, majú obavy a sú na pozore. Usudzujú, že Čína vysiela moderné flotily nabité technickými vychytávkami a skupuje po svete prístavy, aby si tak pripravila cestu pre budúce rozmiestnenie svojich námorných lodí. Obávajú sa všemožných rizík, od špionáže po ekonomický nátlak a budúcu vojenskú expanziu.
Čo im budú platné tieto obavy? To ukáže budúcnosť. Kapitalistický alebo „liberálno-demokratický“ model je prekonaný. Celkom isto stojíme pred preformátovaním ľudstva. Aj pseudopandémie, vojna na Ukrajine, ale aj podobné vopred programované krízy sú toho pregnantným príkladom….
A to je realita dneška. Číňania praktizujú politiku hospodársko-obchodnej intervencie po celom svete nie historicky prvýkrát. Je to jedna z ich už dávno overených metód. A jeden z najambicióznejších projektov tejto ekonomickej metódy, je preberanie kontroly prístavov a teda nepriamo aj trhu. Pravdaže vojenský aspekt, tam tiež nemožno nevidieť!
„Kto ovláda svetový oceán a moria, stáva sa pánom sveta“.
Presne na tejto premise bola budovaná a postavená nadvláda Britského impéria. A práve loďstvo, ktoré túto nadvládu má zabezpečiť a dnes sú to flotily US-NAVY, dislokované po celom svete, je úzko naviazané a závislé na sieti strategických prístavov po celom svete. A to nielen geoekonomický, ale aj geostrategický. Teda potencionálne aj v polohe vojenskej. Takže unipolárny svet sa v priamom prenose preformatováva z unipolarného na multipolárny. Či sa to doterajšiemu hegemónovi páči, či nie.
ЯHR
Zanechajte nám komentár