Karel Gott predpovedal NWO, nikto mu vtedy neveril… a teraz je tu

Súčasné dianie smeruje k totalitnej svetovláde, hovoril Karel Gott v roku 2001 v pamätnom rozhovore pre LN

Pri príležitosti úmrtia Karla Gotta odomykajú pamätný rozhovor s týmto legendárnym spevákom. Rozhovor z júna 2001 bol totiž v niečom výnimočný. Gott sa v ňom nevyjadroval k svojim umeleckým plánom, ale k politike, cirkvi alebo k Václavovi Havlovi. Zamýšľal sa nad krízou modernej spoločnosti a novou totalitou a hovoril aj o postoji západného sveta ku komunistickému Východu.

Gott rozprával napríklad o tom, že všetci sme len obyčajnými figúrkami, ktorými manipulujú tajomné skupiny mocných finančníkov a okultistov, a varoval, že sa rútime v ústrety novej orwellovskej totalite.

LN: Chodíte k voľbám?

Karel: Chodím, pretože voliť sa má, a našťastie poznám politikov, ktorí sú konkrétni a nie kryptofyty a dokážu ma presvedčiť, bez toho aby som na to potreboval štyri roky.

LN: Dokážu sa voliči poučiť zo svojich omylov?

Karel: Som presvedčený, že zvlášť v posledných storočiach nejde o žiadne omyly, naopak politika sa odvíja podľa presných scenárov, nič sa nedeje náhodou, aj to najhoršie ako aj vojny. Vždy o víťazoch je rozhodnuté dávno vopred. Rovnaké banky podporovali toho, kto ich rozpútal, a vyjednávali s tým, kto bol napadnutý. Dohovárali sa, čím budú platiť, až im budú posielať zbrane. Beh sveta riadia tieto vysoké nadštátne kruhy, tzv. Ilumináti alebo osvietenci, a tiež sväté poriadky a lóže až po mysticko-okultné organizácie.

LN: Mohli by ste to nejako upresniť?

Karel: Ide o osoby, ktoré tým pádom určujú, kto bude robiť politiku, a to ostatné už je len veľké divadlo.

LN: Nie je to trochu vykonštruované? To by znamenalo, že jedinec, dokonca ani skupina nemá šancu čokoľvek ovplyvniť…

Karel: Dal by som niekoľko príkladov z histórie. Päť synov jedného slávneho frankfurtského bankára si rozdelilo sféry vplyvu – jeden zostal v dome svojho otca, druhý odišiel do Londýna, tretí do Paríža, ďalší do Viedne a posledný do Neapola a financovali všetky znepriatelené strany v napoleonských vojnách. Posielali si správy o situácii na bojovom poli po poštových holuboch, pretože tí boli rýchlejší ako kuriéri. A tak len vyvolení boli správne informovaní, že pri Waterloo bol Napoleon definitívne porazený. Len oni mohli robiť výhodné finančné operácie a ostatní utreli nos. 
Alebo tiež víťazstvo proletariátu, ktorý viedla ruská inteligencia, platená najvyššími západnými finančnými a priemyselnými kruhmi. Zakladateľ Červenej armády Lev Trockij a jeho súdruhovia boli pripravovaní na území Standard Oil v New Jersey a vyslaní prezidentom newyorskej banky Jacobom Schiff do Petrohradu s podporou pre revolúciu vo výške dvadsiatich miliónov dolárov v zlate. Nemeckí priemyselní magnáti a poradcovia cisára zase vybavili Lenina s jeho apoštolmi z Zürichu, aby potom Rusko muselo podpísať brestlitovský mier a oni mohli opustiť východný front, kde mali zbytočné straty. 
Lenin bol vynikajúci spoluhráč a nemecký agent, Trockij zase zlý herec z Brooklynu, ale výborný rečník. Títo chlapci vedeli všetko veľmi dobre vyložiť ľuďom a v akejkoľvek dobe. Avšak, keď sa boľševizmus alebo iné „revolúcie“ rozmontujú, zrazu zbadáte ľudí, ktorí vyzerajú rovnako ako Trockij, a zistíte, že ste zase za blbca.

LN: Zažil ste vy sám niekedy nečakané prekvapenia takého druhu?

Karel: Keď som prvýkrát odišiel na Západ, zmienil som sa o našich pomeroch a bol som kritizovaný, že to zle vidím. Všetci boli ľavicoví, mali Che Guevaru a mleli, že je potrebné myslieť na väčšinu. Tešil som sa do slobodného sveta, že sa konečne nadýchnem, a namiesto toho som pozeral ako blázon, kde to som. Chápal som tieto postoje v Amerike v súvislosti s vojnou vo Vietname, veď tam posielali umierať svojich chlapcov. Logicky proti každej akcii, ktorá sa vedie, vzniká protireakcia. Nemohol som ale s nimi diskutovať, boli strašne radikálny, nezmieriteľní, až zlí, ale poučil som sa z toho.
Komunizmus na Východe vyhovoval Západu

LN: V akom zmysle boli radikálne a zlí?

Karel: Oni nemali tú skúsenosť a tým, že ja som mal príležitosť spoznať oba systémy, mohol som si veci dávať do súvislostí. Nadobudol som presvedčenie, že komunistický systém vo východnej Európe vlastne Západu vyhovuje. A my sme boli také pokusné terárium. Zamedzilo sa veľkej imigrácii z Východu, ktorý si sám a ochotne tú stenu postavil.

LN: Je podľa vás veľmocensky rozdelený aj súčasný svet?

Karel: Bipolarita Západ-Východ už skončila, druhá strana bola totiž rozobratá. Vznikla rovnako ako výsledok usporiadania sveta po druhej svetovej vojne, za to my nemôžeme, boli sme diplomatickými manipuláciami odsúdení stať sa sovietskym satelitom. Západ s Východom si ale nikdy neublíži, to už mne bolo jasné dávno. Tu bezchybne fungoval efekt rovnováhy a vzájomného zastrašovania, to bola perfektná vojenská stratégia – obe strany si vzájomne hlásili a kontrolovali aj schvaľovali každý vojenský krok, ako ten u nás v roku 1968. Studená vojna teda skončila, ale narastá ekonomická nerovnováha medzi kresťanským a islamským svetom.

LN: Povedali ste, že na vývoj spoločnosti majú zásadný vplyv akési sväté poriadky, lóže a mysticko-okultné organizácie. Čo si myslíte o vplyve kresťanských cirkví a ďalších svetových náboženstiev?

Karel: Cirkvi, aj keď sa naoko zdajú oslabené, a sú akoby cítiť naftalínom, majú stále obrovský mocenský a politický potenciál. Byť videný je možno dôležitejšie, než vidieť. Preto mnohé dalajlámove cesty od strechy sveta až po diery sveta, preto tie nekonečné svetové misie pápeža, pri ktorých obdivuhodne, svoju a snáď aj božiu vôľou prekonáva slabosť danú vekom.

LN: Udrží si katolícka cirkev svoj vplyv aj v novom storočí?

Karel: Dvadsiate prvé storočie má vraj byť proti minulému duchovnejšie a tu cirkvi nemôžu chýbať a vplyv mať budú. Táto cirkev je bohatšia, ako všetky politické strany dohromady, ovláda vladárske finesy cvičené po stáročia a územia, na ktorom má vplyv, je obrovský. Dnešné ľudia, zahltení stále pribúdajúcou technikou, prežívajú stresy a neurózy a budú hľadať odpovede na svoje otázky. Kde inde ako u Boha. Či už si ho privlastňuje ktokoľvek a nech vyzerá akokoľvek. Okrem známych vier sa ľudia vracajú k starým náboženstvám a vznikajú nové kulty aj sekty. 
Najprirodzenejšie je hľadať Boha v sebe, ale to som nepovedal ja, ale Ramtha. Ak chcete vedieť, ako vyzerá Boh, choďte a pozrite sa do zrkadla a budete mu hľadieť rovno do tváre. Práve v tomto techno období sú cirkvi pripravené roztvoriť svoju liečebnú náruč komukoľvek, a hlavne tretiemu svetu, ktorý zatiaľ síce vyzerá, že vie, že nič nevie, ale to nebude trvať dlho.

Svetu bude vládnuť jediná banka

LN: Najčastejšie slovo, ktoré padá pri diskusiách o stave a vývoji dnešného sveta, je globalizácia. Čo si o tomto jave myslíte vy?

Karel: Tu asi nebudem poslom dobrých správ – ako ma priatelia kedysi charakterizovali. Obávam sa, že celosvetové dianie smeruje k totálnej globalizácii, ktorá vyústi v jednu totalitnú svetovládu. Časom všetky malé banky padnú – už to pomaly začína, bankoví giganti budú fúzovať, až nakoniec ostane jediný bankový dom, ktorý bude všetkým diktovať. Vznikne jedna svetová mena, ktorá bude všetko riadiť, a potom už je len krôčik bezhotovostnému platobnému systému pomocou mikročipov a laserových neviditeľných kódov – zrejme ich budeme mať zabudované v tele. A tým bude možné z jedného vládneho centra získať o každom informáciu a každého kontrolovať. 
Už si na to zvykáme, vnímame to ako samozrejmosť – tie identifikačné čísla sú kreditné karty. Zatiaľ je to veľmi príjemné a aj ďalší vývoj v tomto smere nám bude pripadať praktický, výhodný a hlavne pohodlný, ale časom zistíme, že sme sa stali objektom nielen kontroly, ale aj manipulácie s myslením.

LN: To znie trochu ako orwellovská utópia …

Karel: Ani nie. Bojím sa toho, že sa nakoniec naplnia všetky orwellovské vízie, ktoré pri svojom vzniku vyzerali tak neskutočne. Napadlo ma, že možno príde doba, možno sa jej ešte dožijem, kedy budeme nostalgicky spomínať na minulé totality. V každom prípade, keď už sa vtedy nedalo robiť vôbec nič, tak si aspoň ľudia mohli pre seba nechať svoje myšlienky a názory.

Havel sa chce podobať Masarykovi.

LN: Vráťme sa ešte k českej politike. Čo súdite o Václavovi Havlovi? V čom napríklad vidíte dôvod jeho stále vysokej popularity v zahraničí?

Karel: Václav Havel ako každá mimoriadna a vyčnievajúca osobnosť je rozporuplný, ale vždy svoj. Dosť často sa zdá, že s milou provokáciou rozpútava neviditeľné akcie, ktoré akoby pochádzali z jeho absurdných hier. Niektorí jeho politickí kolegovia z iných brehov sa prekvapivo často nechávajú ukolísať jeho úsmevným výrazom jednoduchého muža, ale on v pravý čas popíše tabuľu politickej scény zbrusu novou a nečakanou diferenciálnou rovnicou, ktorá sebaistých odporcov dostane do kolien. Predviedol to v poslednej dobe niekoľkokrát. 
Keď sa spýtate v zámorí, čo vedia o našej krajine, nie je toho väčšinou veľa. Poznajú však mená Havel, Jágr, Hašek, Lendl, niekedy Masaryk. Mimochodom myslím, že Havel sa mu v niektorých rysoch chce podobať. Okolo Havla bol vytvorený mesianistický mýtus, ale keď sa v Amerike spýtam jeho obdivovateľov, čo od neho čítali, väčšina odpovie, že nič, ale že počuli, že to je odvážny, emocionálny a inteligentný človek. Pritom Havel pre svoju až kultovú popularitu nič-moc v zahraničí nerobí. Ale jeho čestné doktoráty, finančné dary od nadácií nenápadne zakoreňujú vo svetovom povedomí jeho povesť.

LN: Pred niekoľkými rokmi ste v rozhovore pre rakúsky týždenník vyhlásil, že Havel to mal za minulého režimu ľahšie, ako vy. Ako ste to myslel?

Karel: Rád by som v tom urobil jasno. Čo som vtedy onomu rakúskemu novinárovi povedal? Spýtal sa ma, prečo som nevyužil svoje pozície populárneho speváka a nebojoval proti systému. Odpovedal som, že je niečo iné, keď človek doma píše a výsledok svojej práce odovzdá do zahraničia, a to, keď niekto k svojej práci potrebuje koncertné pódium. Pokiaľ bude mať zákaz na neho vstúpiť, tak končí jeho pozícia, popularita, a tým aj vplyv jeho názorov. Z toho dotyčný novinár usúdil, že to mal Václav Havel ľahšie. Išlo o exemplárny prípad prekrútenia mojej odpovede. Nie ale náhodou, pretože v tej dobe sa v niektorých médiách veľmi cielene útočilo na moju osobu. 
V tej dobe jedno sugerovanie do vedomia ľudí vystriedalo druhé – určovalo sa, koho odmietať, kritizovať a kto je nedotknuteľný. Mnohí si potom dávali pozor, aby sa so mnou nezadali, a vyčkávali. Našťastie pre mňa rozhodlo publikum, ktorému nikto nemohol zabrániť prísť na koncert alebo poslať svoj hlas do ankety. Medzi mojimi nepriateľmi sa objavili staronoví známi. Pripadali mi, ako by boli naklonovaný, podobali sa sebe ako vajce vajcu. Skôr ale nemali dosť odvahy a všimnite si, že v novej dobe neútočili na tých, ktorí minulý režim vytvárali. To aby nenarazili na tých nedotknuteľných.

LN: Nelákalo vás niekedy opustiť dráhu speváka a prejsť do politiky?

Karel: Naozaj nelákalo. Neviem si predstaviť, že by som mohol nájsť väčšie uplatnenie, naplnenie a radosť v inej profesii ako v tej, ktorej sa posledných štyridsať rokov venujem. Navyše pre politickú kariéru je potreba úplne iný druh talentu. V prípade neúspechu by návrat do šoubiznisu s tým, že som si to rozmyslel a budem zase spievať, bol smiešny.

Autor: Jana Machalická

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359