Irán aj Izrael by sa mali dohodnúť …

_{Foto: Stimson}

Slovenská republika v reakcii na eskaláciu medzi Izraelom a Iránom posilnila ochranu rizikových miest. Uviedol to v relácii STVR Sobotné dialógy minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

Ivan Štefunko z Progresívneho Slovenska (PS) povedal, že USA a EÚ by mali vyvíjať tlak na Irán aj Izrael.

„V tomto období by sa malo čo najviac skloňovať slovo mier a deeskalácia,“ uviedol Šutaj Eštok v spojitosti so situáciou medzi Iránom a Izraelom. Európska únia by podľa neho mala zohrávať úlohu spoločenstva mieru. „Eskalácia nikomu nepomôže,“ vyhlásil.

Minister dodal, že Slovenská republika posilnila ochranu rizikových miest. „Zvýšenú pozornosť budeme venovať aj masovým akciám počas leta, ktoré by mohli predstavovať hrozbu,“ doplnil.

Štefunko to, čo sa deje v Izraeli a na palestínskych územiach, označil za trestuhodné. Pripomenul však, že hnutie Hamas nie je členom medzinárodného práva a Izrael nerešpektuje medzinárodný trestný tribunál. EÚ preto podľa Štefunka musí tlačiť na to, aby Izrael umožnil prístup humanitárnych pracovníkov a rešpektoval súdy.

Tlak je však podľa neho potrebné vyvíjať aj na druhú stranu. „USA a EÚ by mali tlačiť na Irán, aby sa vzdal svojho jadrového programu,“ skonštatoval Štefunko.

Podľa Štefunka je potrebné hovoriť o zvyšovaní výdavkov na obranu ale aj o využití týchto prostriedkov. „Treba sa baviť o navyšovaní výdavkov na obranu. Naša obrana nebola dostatočne schopná brániť našu krajinu,“ vyhlásil Štefunko. Upozornil, že posledných 15 rokov sa na to zabúdalo.

Výdavky na obranu sú podľa neho dôležité najmä v spojitosti s vývojom situácie u susedov SR. Upozornil však, že treba hovoriť aj o tom, ako sa budú peniaze míňať. Je podľa neho potrebné mať jasnú koncepciu.

Šutaj Eštok súhlasil so Štefunkom, že „mierové časy sme tu už mali“ a armáda a Ozbrojené sily SR či krízové riadenie boli budované do mierových časov. Debata je podľa neho preto legitímna. „Druhý rozmer je aktuálna ekonomická situácia,“ upozornil a pripomenul zadlženie z čias predchádzajúcich vlád.

„Asi ťažko môžeme skokovito zvyšovať výdavky na obranu, keď sme z druhej strany tlačení konsolidáciou, pretože tu Igor Matovič a jeho hnutie spolu s SaS rozvrátili verejné financie,“ povedal.

Ako sociálny demokrat podľa svojich slov nemôže pristúpiť na to, že rodinám, pracujúcim či dôchodcom prinesie škrty. „Navyšovanie obranných výdavkov nemôže v žiadnom prípade ísť na úkor životnej úrovne ľudí na Slovensku a najmä najohrozenejších skupín,“ vyhlásil.

Koalícia podľa Šutaja Eštoka o covidových amnestiách hovorí, strana Hlas čaká aj na zverejnenie správy splnomocnenca Petra Kotlára.

„Preto je aj vo vnútri koalície debata, aby sme tento zákon odsunuli až na september, až potom, ako uvidíme správu splnomocnenca,“ vyhlásil. Osobne od splnomocnenca podľa svojich slov očakáva, že v správe presne popíše, ktoré opatrenia mali zmysel a ktoré nie.

Štefunko ocenil, že prezident Peter Pellegrini vetoval návrh o covidových amnestiách. „Myslím si, že naozaj tam prejavil nezávislosť,“ vyhlásil.

Štefunka podľa jeho slov prekvapilo, že prezident je stále čestným predsedom strany Hlas-SD. Upozornil, že prezident na „jednej strane hovorí, že je nadstranícky, na druhej strane však zostáva čestným predsedom“. Podporu PS pre Pellegriniho v ďalších voľbách si Štefunko však nevie predstaviť.

Šutaj Eštok vyjadril presvedčenie, že prezident chce zjednocovať spoločnosť. „Myslím si, že prezident už aj počas svojej kampane pôsobil s jasným heslom, že chce zjednotiť rozdelenú spoločnosť, chce priniesť pokoj, hovoril aj o mieri. Vnímam jeho ročný mandát ako plnenie toho, čo hovoril,“ vyhlásil Šutaj Eštok.

Tiež ocenil, že prezident sa chce venovať dôležitým témam, vyvažuje zahraničnú politiku SR a organizuje okrúhle stoly.

Skupina čitateľov Zem&Vek upozornila, že v januári 2020 publikovali článok, kde boli autormi Nidal Saleh, Jalal Suleiman a Tibor Eliot Rostas.

„Tieto slová sú práve teraz mimoriadne aktuálne a určené najmä pre tých, ktorí nevedia, čo sa vlastne deje a o čo Izraelu ide. Tibor Eliot Rostas, ďakujeme“, píše skupina Poďme voliť.

Ak chceme porozumieť súčasným udalostiam v Iráne, musíme sa vrátiť o trinásť rokov späť a pripomenúť si slová generála americkej armády.
Vyslovil ich v rozhovore s Amy Goodmanovou v New Yorku: „Asi desať dní po 11. septembri som prešiel Pentagónom a zbadal som ministra Rumsfelda a zástupcu ministra Wolfowitza. Zišiel som po schodoch, aby som pozdravil niektorých ľudí v štábe, a povedal mi: „Rozhodli sme sa, že budeme viesť vojnu s Irakom.“ To bolo 20. septembra.
Odvetil som: „Ideme do vojny s Irakom? Prečo?“
Povedal: „Neviem. Myslím, že nevedia, čo majú robiť.“
Spýtal som sa: „Našli nejakú informáciu spájajúcu Saddáma s al-Káidou?“
Povedal: „Nie, nie.“ V tej dobe sme bombardovali Afganistan. „Stále budeme bojovať s Irakom?“ položil som otázku, a on odvetil: „Ach, je to ešte horšie.“
Natiahol sa po svojom stole, zobral kus papiera a povedal: „Práve som to dostal zhora,“ čo znamená kancelária ministra obrany. „Toto je poznámka, ktorá popisuje, ako za päť rokov obsadíme sedem krajín, počnúc Irakom, a potom Sýriu, Libanon, Líbyu, Somálsko, Sudán, končiac Iránom.“

VEĽKÝ IZRAEL

Dlhodobým cieľom Izraela je bezpochyby dominancia na Blízkom východe v partnerstve s Washingtonom. Jej dosiahnutie závisí od transformácie nezávislých regionálnych národov na americko- izraelské vazalské štáty, či už vojnou, alebo inými nepriateľskými prostriedkami nasmerovanými predovšetkým na Irán. Spolu s Tureckom je to jediná krajina v regióne, ktorá je schopná vojensky napadnúť Izrael, ak bude sama napadnutá. Koncom decembra 2019 náčelník štábu izraelských ozbrojených síl IDF generál Aviv Kochavi tvrdil, že napätie židovských štátov s Iránom sa v roku 2020 môže zvýšiť, čo môže viesť k vojne. Idea Veľkého Izraela (Eretz Yisrael Hashlema) je dávna. Náboženské použitie výrazu Veľký Izrael sa vzťahuje na jednu z biblických definícií izraelskej krajiny, ktoré sa nachádzajú v knihe Genesis. Ak sme spomenuli slová Wesleyho Clarka, je nutné dodať, že tento plán navrhli sionisti. Jeden z popredných vodcov – Richard Pearle, už v roku 1998 aktivoval iniciatívu známu ako Projekt nového amerického storočia (PNAC) s blízkymi neokonzervatívnymi spojencami z Washingtonu – Wolfowitzom, Woolseym či Abramsom a ďalšími. Projekt vyvrcholil listom, ktorý PNAC poslal prezidentovi USA Billovi Clintonovi a vyzval ho na vojenské zvrhnutie režimu Saddáma Husajna. Dnes už vieme, že hlavný motív útoku na Irak bol lživý – zbrane hromadného ničenia inšpektori nenašli. Takisto sa nikdy nepreukázalo, že by takýmto arzenálom disponoval Irán. Všetko je naopak, jadrové zbrane má Izrael. Rešpektovaný novinár Manlio Dinucii v máji 2019 v Il Manifesto publikoval informácie o tom, že rozhodnutie Spojených štátov ukončiť iránsku jadrovú dohodu, ktorú Teherán podpísal v roku 2015 s piatimi stálymi členmi Rady bezpečnosti OSN a Nemeckom, spôsobuje extrémne nebezpečenstvo nielen na Blízkom východe. Aby sme pochopili dôsledky rozhodnutia prijatého pod tlakom Izraela, ktorý opisuje dohodu ako odovzdanie Západu Osi zla pod vedením Iránu, musíme vychádzať z presného faktu: bombu má Izrael, nie Irán. Izrael vyrába jadrové zbrane viac ako päťdesiat rokov v závode Dimona, ktorý postavili najmä za pomoci Francúzska a Spojených štátov. Nepodlieha inšpekciám, pretože Izrael, jediná jadrová krajina na Blízkom východe, nedodržiava Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, ktorú Irán podpísal už pred päťdesiatimi rokmi. Dôkazy o tom, že Izrael vyrába jadrové zbrane, odhalil pred viac ako tridsiatimi rokmi Mordechai Vanunu, ktorý pracoval v závode Dimona. Tieto informácie zverejnil The Sunday Times 5. októbra 1986 po prehliadke poprednými odborníkmi na jadrové zbrane. Pri tom všetkom zároveň nezabúdajme na tajnú správu CIA, kde sa uvádza, že Izrael do dvadsiatich rokov zanikne. Správu uverejnili viaceré zdroje v marci 2009 a vo svojich štúdiách ju publikoval aj bývalý šéf československej rozviedky v USA Miroslav Polreich.

DEEP STATE

V auguste 2019 sa iránsky minister zahraničných vecí Javad Zarif vo francúzskom Biarritzi zúčastnil zasadnutia G7. Viedol rozhovor s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý chcel pôsobiť ako vyjednávač medzi Iránom a USA. Deep state (štát v štáte) však dialóg odmietol. Kým  Macron predstavil Trumpovi mierový plán, americký líder prišiel s poradcom pre národnú bezpečnosť Johnom Boltonom a trval na tom, že jeho maximálna nátlaková kampaň ekonomických sankcií proti islamskej republike funguje. Neskôr však Trump na tlačovej konferencii po skončení samitu súhlasil s možnosťou stretnutia so svojím iránskym kolegom Hassanom Rúháním. Trump sa dokonca zdal byť otvorený myšlienke ustúpiť od súčasnej americkej politiky maximálneho tlaku na Teherán, pričom uviedol, že by pre Irán zvážil poskytnutie núdzovému úverovému limitu podporeného jeho ťažbou ropy. Prečo sa Trump, ktorý ako prvý z prezidentov USA vyzval na mierové riešenia vzťahov s KĽDR, zrazu otočil a zvolil nezákonné a bezohľadné riešenie? Bolo to preto, lebo nenávidel jadrovú dohodu podpísanú Obamom, z ktorej nezákonne odstúpil? Vráťme sa k jeho kampani. Trump sa otvorene zasadzoval za ukončenie zbytočných vojen a privedenie amerických vojakov domov. Takéto postoje boli vo veľkom rozpore s vnímaním jastrabov z Pentagónu. V Oválnej pracovni sa s nimi stretol len raz, neokonzervatívci navrhovali schôdzky v ich think-tanku – v Pentagóne. Štátny prevrat sa oproti očakávaniam spomalil, Trump dokonca navrhoval stiahnuť vojakov americkej armády a zrušiť nákladnú prevádzku tisícky amerických základní po celom svete. V januári 2017 však odchádzajúci šéf CIA John Brennan spravil čosi neslýchané: Trumpovi odkázal, aby konal v mene národnej bezpečnosti, inak to bude vnímané ako vlastizrada. Takýto odkaz by bol nemysliteľný, ak by CIA ako jedna zo základných pilierov deep state bola podriadená prísnej Trumpovej kontrole. Ten však zrazil opätky a s vidinou volebného úspechu na jeseň 2020 sa vôli deep state podriadil. Trumpovo rozhodnutie, ktoré nesie Netanjahuove odtlačky prstov, sa javí ako únikový východ pred stále zložitejšou vnútropolitickou situáciou.

Autor: ​​Nidal Saleh, Tibor Eliot Rostas, Jalal Suleiman Zem&Vek