Fico pri príležitosti 30. výročia prijatia Ústavy SR vyzval Čaputovú, aby okamžite vyhlásila referendum o predčasných voľbách a skončila tak bezprecedentnú vládnu krízu, za ktorú je prezidentka spoluzodpovedná

Prejav bývalého trojnásobného ministerského predsedu a šéfa opozičného Smeru-SD Roberta Fica v historickej budove Slovenskej národnej rady, z ktorého prezidentke Zuzane Čaputovej zamrzol úsmev na tvári.

Predseda Smeru-SD a expremiér Robert Fico počas slávnostnej schôdze Národnej rady (NR) SR pri príležitosti výročia prijatia Ústavy SR apeloval na prezidentku Zuzanu Čaputovú v súvislosti s referendom. Hlava štátu reagovala, že takéto odkazy nepotrebuje a vie, ako má konať. Odkazy cez verejné prejavy v deň 30. výročia prijatia ústavy kritizovali viacerí politici.

Fico v prejave podčiarkol, že ústava zveruje štátnu moc do rúk občanov SR. „Dajte ľuďom to, čo im podľa Ústavy SR patrí. Dajte im to, čo ústava hovorí, že sa to nazýva štátnou mocou,“ vyhlásil. Pripomenul prezidentke povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov.

Viac vo videu:

Čaputová: Viem, ako mám konať

„Nepotrebujem takéto odkazy alebo povzbudenia Roberta Fica. Viem, ako mám konať. Tak ako doposiaľ, konám a budem konať v súlade s ústavou,“ reagovala prezidentka. Čo sa týka vládnej krízy, hlava štátu opakovane poukázala na politickú realitu. Tiež na svoje požiadavky, aby sa agónia pri riešení situácie skončila.

Premiér Eduard Heger (OĽANO) tvrdí, že Fico zneuctil slávnostné zhromaždenie a zneužil ho na vlastnú politiku. Poznamenal, že tak konal z obavy pred hroziacim trestom. „Ukradol celé toto zhromaždenie,“ vyhlásil.

„Ja osobne by som takýmto spôsobom určite vystúpenie nevyužil,“ reagoval na Fica predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). To, že to zneužil, svedčí podľa Kollára o jeho charaktere. Nedať možnosť vystúpiť opozícii by bolo podľa neho zlé. Nechcel polarizovať spoločnosť, preto umožnil na slávnostnej schôdzi vystúpiť aj opozícii.

Pellegrini by do takéhoto príhovoru politiku nevnášal

Predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini by do príhovoru pri takejto príležitosti politiku nevnášal. „Tobôž keď vieme, že pán kolega má plánovanú svoju protestnú akciu v Košiciach,“ poznamenal. Na druhej strane však podľa neho Ficov prejav nebol agresívny.

„Treba zachovať nejakú dôstojnosť. Po 30 rokoch treba skonštatovať, že ústava už vtedy bola napísaná veľmi progresívne a predpokladajúc aj vážne pohyby na politickej scéne. Je to dokument, ktorý si treba vážiť, ktorý je vyvážený a treba veľmi citlivo aj do budúcna prichádzať s nejakými zmenami bez diskusie,“ uviedol.

Šeliga: Je to útok proti prezidentke a zneužitie oslavy dňa ústavy

Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga hovorí o hanebnosti. „Zneužiť oficiálne oslavy dňa ústavy na ‚útok‘ proti prezidentke za to, že rešpektuje ústavu je hanebné! Čo však čakať od Roberta Fica,“ doplnil.

Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO) skonštatoval, že niektoré prejavy sa k tejto príležitosti nehodili. Nechcel však konkretizovať.

Bývalý predseda Mosta-Híd a dlhoročný politik Béla Bugár si myslí, že Fico to pokazil. „Stačilo citovať tú časť ústavy. Každý by rozumel, o čo sa jedná. Ešte k tomu takto sa obrátiť na pani prezidentku, nemyslím si, že to bolo správne,“ poznamenal.

Expremiér Mikuláš Dzurinda nechcel komentovať prejavy politikov. Pripomenul, že ide o sviatočný deň a ocenil formát, v akom vedenie NR SR zorganizovalo podujatie v historickej budove parlamentu. „Aj sme si zaspomínali, aj sme popremýšľali, aj sme sa povzbudili,“ uviedol Dzurinda. Nateraz nepovedal, či sa vráti do politiky.

Pred 30 rokmi Slovenská národná rada schválila Ústavu SR

Štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (SR), ktorá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), schválila Slovenská národná rada (SNR), pred 30 rokmi, Ústavu SR. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR.

Schváleniu ústavy predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament odobril 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

Už začiatkom augusta 1992 začal slovenský zákonodarný zbor rokovať o návrhu novej slovenskej ústavy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.

Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22.00 h vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín. Prijatím ústavy sa SR konštituovala ako zvrchovaný, demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokratickej republiky.

Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísal predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar, za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.

Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru – Národná rada Slovenskej republiky (NRSR).
Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely) a raz sa menila ústava aj v rokoch 2019 a 2020.

Zdroj: info.sk / cas.sk /  YouTube

Ivan Gašparovič: Táto vláda nie je schopná napĺňať sľuby ktoré dala občanom

Pri príležitosti 30.výročia Ústavy SR sa jej zakladateľ a signatár exprezident Ivan Gašparovič vyjadril v rozhovore s Mimi Šramovou.

Exkluzívne pre eReport opísal svoje pocity po podpise aj s odstupom 30 rokov. Táto vláda a tento parlament nie sú schopní napĺňať sľuby, ktoré dali občanom, ani riadne plniť povinnosti vo vzťahu k zahraničnej politike.

Právo občana odvolať poslanca, ktorý nenapĺňa svoje sľuby je logické. Najlepším riešením sú predčasné voľby. Dodržiava sa podľa exprezidenta Ústava SR dnes? Prečo môžeme byť na našu ústavu právom hrdí? Prečo sa nezdržal v Banskej Bystrici na oslavách SNP? viac vo videu: