FIASKO Ústavného súdu SR

Zákon je viac, než uznesenie vlády! Sulík začal hovoriť to, čo JA. Milé…hovorí advokátka všetkých slovenských podnikateľov, JUDr. Adriana Krajníková

video: https://zalobyvocistatu.sk/wp-content/uploads/2020/12/sulik3.mp4

Takže, ZÁKON JE VIAC než uznesenie vlády.

Som rada, že sme sa konečne dohodli…, páni.  Síce v inom kontexte – ale platí to na všetky prípady…tlmočí Adriana Krajníková občanom SR.

Zopakujeme si pre dobro nás príčetných bez rúšok a obmedzení:

Podľa § 1 ods. 1 ZÁKONA č. 400/2015 z.z. o tvorbe právnych predpisov, uznesenie nie je všeobecne záväzný právny predpis. A ZÁKON JE VIAC než uznesenie vlády.

Uznesením vlády SR č. 587, zo dňa 30.9.2020, o vyhlásení núdzového stavu v Slovenskej republike, nebol de iure (právne) vyhlásený núdzový stav v Slovenskej republike. Lebo uznesenie vlády nie je všeobecne záväzný právny predpis. To hovorí ZÁKON, ktorý je viac než uznesenie vlády.

§§§

ÚSTAVA SR – najvyšší ZÁKON štátu verzus Nález Ústavného súdu SR, zo dňa 14.10.2020, sp. zn. PL. ÚS 22/2020-104, o „ústavnosti“ núdzového stavu:

Čl. 120 ods. 1 ÚStavy SR: Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia. (takže nie uznesenia !)

Uznesením vlády SR č. 587, zo dňa 30.9.2020, o vyhlásení núdzového stavu v Slovenskej republike, nebol de iure (právne) vyhlásený núdzový stav v Slovenskej republike.

Lebo uznesenie vlády nie je všeobecne záväzný právny predpis.

UZNESENIE VLÁDY o núdzovom stave trpí nedostatkom právnej formy byť všeobecne zäväzným. Absencia právnej formy aktu má za následok nulitu aktu. Tento akt nemá žiadnu záväznosť.

Na vykonanie Zákona, aj toho o núdzovom stave a vyhlásenie núdzového stavu môže vláda vydávať nariadenia (nemusí keď nechce, ale môže, keď už je tu „veľa“ Covidu… ja len aby sme znova vec nepostavili „na hlavu“, že môže vydávať nariadenia znamená že nemá povinnosť vydať nariadenie, ale môže aj to uznesenie… a tak dookola točiť mimo zákon. Lebo vláda môže iba to, čo jej dovolí zákon, či už ako možnosť, alebo povinnosť). Iné nemôže. Čl. 2 ods. 2 ústava. Bodka.

Čl. 125 ods. 1 Ústavy SR: Ústavný súd rozhoduje o súlade :
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami…
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami…
c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami…
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami…

Čl. 129 ods. 6 ÚStavy SR: Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.

Ústavný súd teda  n e r o z h o d u j e o súlade u z n e s e n í vlády s ústavou a ústavnými zákonmi, teda ústavný súd tu  nerozhoduje o u z n e s e n i a c h  vlády. Na tomto základe nemohol ďalej prejednať vec v zmysle čl. 129 ods. 6 (návrh generálnej prokuratúry a poslancov), či toto uznesenie vlády je alebo nie je v súlade s ústavou a ústavným zákonom. 

S poukazom na § 56 ods. 2 písm. a) Zák. č. č. 314/2018 Z. z. o ústavnom súde mal byť návrh generálneho prokurátora a poslancov odmietnutý pre nedostatok právomoci ústavného súdu vec prejednať. Pretože čl. 125 ústavy ho nepustí konať o uznesení vlády. Konať o uznesení vlády ho nepustí ani § 1aa Zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý hovorí, že uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom.

Pokiaľ ust. čl. 125 ods. 1 ústavy (ktoré navyše predchádza čl. 129 ods. 6),„nepustí“ konajúci orgán – ústavný súd do rozhodovania o právnom akte, akým je uznesenie, tu je potom STOPKA, a ústavný súd nemá vo veci kompetenciu rozhodovať o obsahu tohto uznesenia.

Toto ste si nevšimli, páni ústavní sudcovia? Že konáte o obsahu právneho aktu uznesenia, o ktorom vám zákon nedáva právomoc VÔBEC konať???!!! Toto ste si nevšimli ani na Generálnej prokuratúre, ani poslanci, ani v SAK, ani iní Covid pozitívni právnici?!

Nález Ústavného súdu SR, zo dňa 14.10.2020, sp. zn. PL. ÚS 22/2020-104, ktorým súd rozhodol o súlade všeobecne n e z á v ä z n é h o uznesenia vlády s ústavou a ústavným zákonom (akú právomoc mu ústava nedáva !!!) je právny nezmysel.

NÁLEZ ÚSTAVNÉHO SÚDU trpí nedostatkom vecnej kompetencie. Absencia kompetencie konajúceho orgánu má za následok nulitu aktu. Tento akt nemá žiadnu záväznosť.

JA by som to nazvala FIASKO ústavného súdu ! Ale že mega fiasko, pán Fiačan !

Ústavný súd sa „odborne“ znížil k tomu, že jeho nález, ktorý má byť ochrancom ústavnosti v štáte, vyprodukoval nález v hodnote „modrého certifikátu“.

Nulitným aktom o nulitnom akte. Sťaby súťaž štátnych orgánov v porušovaní zákona.

Toto sa v novodobej histórii Slovenska ešte nestalo ! Už len zrušenie amnestie (ako nezrušiteľnej fikcie práva) je porovnateľný „úlovok“. A na týchto „bohohorodých dekrétoch“ funguje štát !

Už len moje Uznesenie o zrušení núdzového stavu chýba do tejto „kolekcie“ NULITIEK, a aj to má vlastne zo všetkých tých právnych nezmyslov najrelevantnejší „právny základ“.

A sme znova na začiatku a bez nálezu, že:

Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 400/2015 z.z. o tvorbe právnych predpisov, uznesenie nie je všeobecne záväzný právny predpis, a potom

Uznesením vlády SR č. 587, zo dňa 30.9.2020, o vyhlásení núdzového stavu v Slovenskej republike, nebol de iure (právne) vyhlásený núdzový stav na Slovensku.

Nález Ústavného súdu, ktorý nemohol vybaviť už čo len uznesenie vlády, nemohol deklarovať ani núdzový stav.

Ako sa na vec dívam, tak sa na vec dívam…, fakt tu nevidím núdzový stav.

A n a v y š e, s poukazom na čl. 51 ods. 2 ÚStavy SR sa núdzový stav nedá predĺžiť (čo už ale nie je téma „napadnutého“ ústavného nálezu, ale môžeme si ju inokedy rozobrať ).  

Vravím vám, moji milí, niet tu núdzového stavu… A potom tu niet žiadnych „dekrétov“ a obmedzení. Aj keď ústavný súd to veľmi chce aj s rúškami na tvár pre vlastných sudcov. Nič im v tom však nebráni dobrovoľne sa „puncovať“ symbolom otroka, kde proti gustu žiaden dišputát, iba to nechcite od iných, ktorí neprijali rolu otroka.

Takže hor sa do otvárania prevádzok, slobodní občania do ulíc a všade bez rúšok a bez testov. Pretože to nie je právna povinnosť!

Stačí ísť pozrieť do civilizovanejšieho Rakúska, kde vlastná dôstojnosť je hodnota vyššia koloniálneho otroka v náhubku, a kde na Vás v rúške pozerajú ako na chorého, alebo na blázna !

A o tejto slobode a týchto slobodných ľuďoch sú moje iniciatívy.

PS: včera mi volal klient vracajúci sa domov na Slovensko z Francúzska, že na žiadnom prechode po celej trase od neho nevyžadovali rúška, ani certifikáty a iné slovenské „patenty“, a to ani na rakúsko-slovenskej hranici. Na čerpacej stanici v Rakúsku sa „pre istotu“ pri vstupe do objektu opýtal personálu (bez rúška), či si musí nasadiť rúško, a ten sa ho zas opýtal, či je chorý… …dvojzmyselné, však? A potom, že sme na smiech celému svetu a trvá to už „dobu“ spred Márie Terézie doposiaľ !  …lebo submisivita a strach. Namiesto suverenity a zodpovednosti. Zodpovednosti v prvom rade nie voči štátu, ale voči sebe a tým za svoje konanie aj voči iným.

Takže – zvyšok už bude nová politická kultúra, ktorá určite príde…  …A medzinárodné žaloby voči štátu a zodpovednosti jednotlivcov !

JUDr. Adriana Krajníková http://zalobyvocistatu.sk