Donald Trump pricestoval do Číny na rokovania so Si Ťin-pchingom

^{Foto: Xinhua}

Americký prezident Donald Trump pricestoval do Pekingu na rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Ide o prvú cestu amerického prezidenta do Číny za deväť rokov a už teraz sa označuje za jednu z kľúčových diplomatických udalostí roka. Šéfa Bieleho domu sprevádza viac ako tucet manažérov z popredných amerických spoločností.

Americký prezident Donald Trump pricestoval do Pekingu v sprievode americkej delegácie, informujú 
CNN a Reuters. Šéfa Bieleho domu pri vchode privítali čínski predstavitelia, čestná stráž a 300 mladých ľudí s čínskymi a americkými vlajkami.

Návšteva amerického prezidenta v Číne potrvá od 13. do 15. mája. Ide o prvú cestu amerického prezidenta do Číny za deväť rokov. Bilaterálne rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom sú naplánované na 14. mája. Súčasťou návštevy je aj návšteva Chrámu nebies z 15. storočia a štátna hostina.

Trumpa sprevádza minister zahraničných vecí Marco Rubio, minister obrany Pete Hegseth, minister financií Scott Bessent a viac ako tucet generálnych riaditeľov popredných amerických spoločností vrátane generálneho riaditeľa spoločností Tesla a SpaceX Elona Muska, generálneho riaditeľa spoločnosti Apple Tima Cooka a generálneho riaditeľa spoločnosti Nvidia Jensena Huanga. Pred svojou cestou Trump napísal na Truth Social, že požiada Si Ťin-pchinga, aby „otvoril“ Čínu americkému podnikaniu.

Hlavnými témami rozhovorov medzi americkými a čínskymi lídrami by mali byť obchodné vzťahy medzi oboma krajinami, technológie, situácia okolo Iránu a predaj amerických zbraní Taiwanu.

Výsledok rozhovorov medzi Čínou a USA nebude mať podľa experta priamy vplyv na krajiny Strednej Ázie

Rozhovor s expertom z Carnegieho berlínskeho centra Temurom Umarovom:

Toto je prvá návšteva amerického prezidenta v Číne za deväť rokov. Čo si myslíte, že je jej hlavným cieľom? Je to pokus o zmiernenie napätia v bilaterálnych vzťahoch, dosiahnutie dohody o konkrétnych otázkach alebo diskusia o širšej globálnej agende?

Sú tu dva ciele. Cieľom amerického prezidenta je byť vnímaný ako prelomový líder, ktorý dosiahol to, čo jeho predchodcovia nedokázali vo vzťahoch s Čínou. Konkrétne, uzavrieť historickú dohodu, ktorá konečne povedie k rovnocennej hospodárskej koexistencii s Čínou.

Cieľ Číny sa však javí trochu iný. Čína chce deeskalovať vzťahy s Washingtonom alebo aspoň zastaviť eskaláciu v rámci súčasného status quo. Konkrétne chce zabezpečiť, aby USA nezvyšovali clá, neuvalili nové sankcie ani nezaviedli nové vývozné obmedzenia.

Mali by sme od návštevy očakávať prelomové dohody, alebo je jej hlavným cieľom stabilizovať vzťahy a demonštrovať, že Washington a Peking sú schopné dosiahnuť dohody?

„Nemôžem povedať, že by sme mali očakávať nejaké prelomové dohody. Ale niekoľko dohôd sa aj tak dosiahne.“

Napríklad už existujú správy, že niektoré čínske spoločnosti, ako napríklad Alibaba, Tencent, ByteDance a JD.com, získali prístup k čipom Nvidia. Okrem toho sa očakávajú dohody o čínskych nákupoch amerických poľnohospodárskych produktov a dohody o lietadlách. Toto sú hlavné témy rokovaní.

Program však bude samozrejme zahŕňať rokovania o širokej škále otázok: od regulácie umelej inteligencie až po diskusie o geopolitických otázkach súvisiacich s Taiwanom, krízou na Blízkom východe a vojnou na Ukrajine.

Aké výhody priniesla táto návšteva z rokovaní? A keďže je do toho zapojený aj Trump, aké karty drží Washington a aké Čína?

Začnime s Čínou. Hlavnou výhodou Pekingu je jeho rastúca ekonomika. Je pravda, že nerastie rovnakým tempom ako predtým a čelí mnohým problémom. Napriek tomu však naďalej vykazuje rast a dosahuje určité úspechy v sektoroch, kde bol Washington predtým považovaný za nesporného lídra.

Navyše – a na to čínski analytici často poukazujú – čas hrá na strane Číny. Predpokladá sa, že ak bude súčasné tempo rastu pokračovať, Čína sa nakoniec stane poprednou svetovou ekonomikou a predbehne Spojené štáty. Peking navyše nie je zapojený do žiadnych globálnych vojenských konfliktov, a preto na ne nevynakladá žiadne dodatočné zdroje.

Ďalšou vyjednávacou pákou – priamo vo vzťahoch s Američanmi – je kontrola nad kovmi vzácnych zemín. Od nich závisí stabilita celého amerického priemyslu a najmä americkej armády. Tá je významnou politickou lobby a celkovo významnou politickou silou.

^{Foto: Xinhua.}

Pokiaľ ide o Spojené štáty, hlavným tromfom Washingtonu je jeho schopnosť vytvoriť pre Čínu obrovské množstvo problémov, zatiaľ čo sa nachádza v krehkej pozícii. Čína sa ešte stále nezotavila z úverovej krízy, ešte stále nedosiahla svoje tempo rastu a v nasledujúcich desaťročiach pravdepodobne upadne do demografického dna. Všetky tieto tlakové body možno riešiť napríklad prostredníctvom ciel, vývozných obmedzení a iných sankcií, ktoré môžu obmedziť čínsku ekonomiku.

Samozrejme, hlavným faktorom v prospech Washingtonu je jeho vojenská sila, ktorá môže čeliť záujmom Číny na Taiwane aj v Juhočínskom mori. A táto, obrazne povedané, hlaveň zbrane namierená Spojenými štátmi na Čínu do značnej miery bráni Pekingu v úplnej slobode konania v regióne.

Vzťahy medzi USA a Čínou často kombinujú tvrdú politickú rétoriku s pragmatickým ekonomickým vyjednávaním. Mohla by obchodná logika zvíťaziť nad politickým konfliktom aj tentoraz? Alebo sa rozpory stali príliš systémovými?

„V skutočnosti je to jedna z hlavných obáv ľudí v americkej politike a v okolí Trumpovej administratívy, ktorí sú známi ako „čínski jastrabi“. Veria, že tvrdá stratégia voči Pekingu je nevyhnutná vo všetkých oblastiach. Vyzývajú na tlak na Čínu v oblasti ľudských práv, situácie Ujgurov v Sin-ťiangu atď. a na žiadne ústupky voči Taiwanu.“

Trump má ku všetkým týmto otázkam odlišný prístup. Každú otázku vníma ako tému na vyjednávanie a ústupky. Nemá žiadne zásady. Z tohto dôvodu existujú v amerických politických kruhoch obavy, že ak Čína Trumpovi sľúbi významné ekonomické ústupky, mohlo by to spustiť zmenu v postoji Bieleho domu napríklad k Taiwanu. Je zrejmé, že z dlhodobého hľadiska by to bola pre Washington veľká porážka. Pre Trumpa by to bola výhovorka na tvrdenie, že uzavrel lukratívnu dohodu v hodnote niekoľkých miliárd dolárov. Presne to sa Washington teraz najviac obáva.

Minulý rok boli Trumpove pokusy o nadviazanie dialógu s Putinom všeobecne vnímané ako pokus o rozkol medzi Moskvou a Pekingom v rámci stratégie na obmedzenie Číny. Vzhľadom na pasívnejší postoj USA voči Moskve, ako hodnotíte pravdepodobnosť, že sa Biely dom pokúsi využiť Peking na vyvíjanie tlaku na Moskvu?

„V skutočnosti to nebol len dojem. Trumpova administratíva otvorene vyhlásila, že chce odtrhnúť Rusko od Číny. Ale podľa môjho názoru to bolo spôsobené nedostatkom základu pre spoluprácu medzi Washingtonom a Moskvou. Biely dom sa snažil nájsť nejaké logické vysvetlenie, prečo urobil nepopulárny krok a priblížil sa ku Kremľu.“

A Čína je v tomto prípade jednoducho karta, ktorú Trump vytiahne vždy, keď mu dochádzajú argumenty. To znamená, že aby Čínu udržal v poslušnosti, mohol by dokonca nadviazať dialóg s Ruskom, ktoré vedie agresívnu vojnu proti spojencovi USA Ukrajine.

^{Foto: Biely dom}

Nemyslím si, že Washington sa bude snažiť vyvíjať tlak na Putina prostredníctvom Pekingu. Trump vníma veci medzi ním a Putinom ako v poriadku. A oneskorenie v riešení vojny na Ukrajine nie je spôsobené ich vzťahom, ale vonkajšími faktormi. Preto nevidí zmysel v tom, aby Čínu využíval na vyvíjanie tlaku na Kremeľ.

Na záver pár slov o našom regióne. Obľúbenou témou – v médiách aj medzi odborníkmi – je súperenie medzi hlavnými hráčmi o vplyv v regióne. Aké miesto podľa vás zaujíma Stredná Ázia v rokovaniach medzi USA a Čínou?

„Myslím si, že Stredná Ázia nemá v súčasných rokovaniach medzi USA a Čínou miesto. Dôsledky týchto rokovaní však určite ovplyvnia životy ľudí v regióne, ako aj politické postavenie stredoázijských krajín voči Číne aj USA.“

Začnime s dopadom na ľudí. Dve najväčšie svetové ekonomiky v súčasnosti rokujú o veľmi dôležitých otázkach, ktoré kontrolujú vďaka svojej ekonomickej sile. Výsledok týchto rokovaní preto ovplyvní mnohých ľudí tak či onak, najmä tých, ktorí žijú vo veľkých mestách a používajú smartfóny, elektromobily a ďalšie technológie.

Tempo technologického pokroku navyše závisí od výsledku rokovaní. Mohlo by sa zrýchliť, ak sa zrušia obchodné obmedzenia, ale mohlo by sa aj spomaliť, ak obmedzenia zostanú v platnosti alebo sa zavedú nové.

Pokiaľ ide o politické postavenie krajín Strednej Ázie, na jednej strane konflikt medzi svetovými lídrami hrá regiónu do karát. Môžu využiť svoju geografickú polohu na udržiavanie kontaktov so všetkými stranami konfliktu. Stredoázijské štáty môžu pre každú stranu použiť samostatný naratív, v ktorom zdôraznia, ako by mohli byť užitočné v tejto širšej konfrontácii.

Na druhej strane treba mať na pamäti zraniteľnosť tejto stratégie. Akonáhle konfrontácia dosiahne kritický bod, takáto taktika už nebude fungovať. A geografická a politická blízkosť k Číne a Rusku napríklad bude pôsobiť proti krajinám v regióne. Niečo podobné sme videli v prípade Kirgizska, ktoré bolo nedávno vystavené sankciám EÚ.

Preto je dôležité, aby si krajiny Strednej Ázie udržali rovnováhu a nepredpokladali, že externí hráči sa zdržia vyvíjania tlaku len preto, aby sa vyhli priblíženiu regiónu k druhej strane.

gazeta.uz