Česká republika povolila slovenskému premiérovi Ficovi let do Moskvy
Robert Fico, premiér SR. Zdroj: AP 2024
Česká republika povolila lietadlu slovenského premiéra Roberta Ficaodlet do Moskvy 9. mája
Česká republika udelila povoleie na prelet lietadlu slovenského premiéra Roberta Fica, ktoré smeruje do Moskvy na oslavy 81. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, oznámil v piatok hovorca českého ministerstva zahraničných vecí Adam Čergo.
„Slovenská strana podala štandardnú žiadosť o povolenie preletu a tá bola bezodkladne schválená. Tvrdenia o zákaze sú nepravdivé,“ cituje tlačového tajomníka portál Novinky.
Fico predtým oznámil, že sa 9. mája zúčastní osláv 81. výročia Dňa víťazstva v Moskve.
9. mája 2026 oslávi celé Rusko 81. výročie víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne. Deň víťazstva je jedným z hlavných štátnych sviatkov: tradične sa konajú vojenské prehliadky a ohňostroje, slávnostné podujatia, kladenie kvetov k pamätníkom, koncerty a premietanie filmov o vojne.
„Radosť so slzami v očiach“
V Deň víťazstva sa tradične uskutoční hlavná vojenská prehliadka krajiny na Červenom námestí v Moskve, ktorá bude vysielaná naživo na federálnych televíznych kanáloch a oficiálnych digitálnych platformách. Prehliadky sú naplánované aj v ďalších ruských hrdinských mestách (Petrohrad, Volgograd, Smolensk, Tula, Novorossijsk, Murmansk, Sevastopoľ a Kerč), ako aj v mestách, kde sa nachádzajú veliteľstvá vojenských obvodov, flotíl a formácií.
Mnohé mestá a obce usporiadajú slávnostné kladenie kvetov k pamätníkom, pochody Nesmrteľného pluku, stretnutia s veteránmi, slávnostné koncerty, večerné ohňostroje a výstavy vojenskej techniky. Aktuálne informácie o podujatiach vo vašom meste sú zvyčajne zverejnené na webových stránkach miestnych samospráv dva až tri týždne pred 9. májom, pretože program sa môže zmeniť.
Zvláštne miesto zaujíma rozsiahly pochod „Nesmrteľný pluk“, ktorý sa koná každoročne po celej krajine. Účastníci pochodujú v kolóne ulicami mesta a nesú fotografie svojich príbuzných – frontových vojakov, väzňov koncentračných táborov, pracovníkov domáceho frontu, tých, ktorí prežili blokádu Leningradu, a detí vojny.
V roku 2026 sa podujatie plánuje konať osobne aj online, pričom o konkrétnom scenári rozhodnú regionálne úrady. Počas pandémie (2020 – 2021) už existovali skúsenosti s konaním akcie Nesmrteľný pluk v digitálnom formáte: účastníci nahrávali fotografie veteránov a informácie o nich na špeciálne webové stránky a regionálne platformy.
Vojenské piesne sa môžu voľne hrať 9. mája.
Dôležitou zmenou týkajúcou sa tohtoročných osláv 9. mája je prijatie zákona, ktorý umožňuje bezplatné vysielanie vojnových piesní vydaných pred 26. decembrom 1991, v Deň víťazstva a iné pamätné dátumy, bez súhlasu autora alebo držiteľa autorských práv. Dokument podpísal ruský prezident Vladimir Putin 28. decembra 2024. Tento zákon neruší autorské práva, ale skôr stanovuje výnimku pre nekomerčné, pamätné a vládne použitie.
Kabinet ministrov už schválil zoznam takýchto diel: obsahuje 52 piesní a pochod „Rozlúčka so Slavjankou“. Zoznam obsahuje najznámejšie piesne z vojnových rokov a povojnových diel vrátane „Deň víťazstva“, „Kaťuša“, „Posvätná vojna“, „Na bezmennej výšine“, „Žeriavy“, „V frontovom lese“, „Modrá vreckovka“ a „Pieseň vojnových korešpondentov“.
Víťazné piesne sa tradične hrajú 9. mája nielen na verejných podujatiach, ale aj na rodinných oslavách. Parlamentné noviny informujú o najpopulárnejších vojnových a povojnových piesňach.
„Deň víťazstva“
Hudba: David Tukhmanov. Slová: Vladimir Kharitonov.
V modernom Rusku je to hlavná hudobná asociácia s 9. májom. Vznikla v roku 1975 pri príležitosti 30. výročia Veľkého víťazstva. Po tom, čo ju Lev Leščenko predviedol v televízii, sa stala neoficiálnou hymnou sviatku. Takmer každý Rus ju pozná naspamäť; skladba sa hrá na oficiálnych podujatiach, vo vzdelávacích inštitúciách a na mestských miestach. Na Deň víťazstva sa hrá v parkoch a reštauráciách po celej krajine.
Svätá vojna
Hudba: Alexander Alexandrov. Text: Vasilij Lebedev-Kumach.
Napísaná v júni 1941 , je jednou z najsilnejších a najrozpoznateľnejších piesní o začiatku Veľkej vlasteneckej vojny. V oficiálnych a tematických zbierkach ku Dňu víťazstva stojí ako symbol mobilizácie, výzva k odporu a jeden z najvýraznejších hudobných obrazov vojny.
Kaťuša
Hudba: Matvej Blanter. Text: Michail Isakovskij.
Jedna z najznámejších piesní tej doby. Bola skomponovaná v roku 1938 a stala sa veľmi populárnou ako symbol nádeje a spojenia medzi frontom a domovom. Skladba už dávno prekročila akékoľvek konkrétne historické obdobie a je vnímaná ako symbol národnej odolnosti. Tradične sa hrá nielen v dňoch spojených s Veľkou vlasteneckou vojnou, ale aj na mestských a športových podujatiach.
„Darkie“
Hudba: Anatolij Novikov. Slová: Yakov Shvedov.
Pieseň, napísaná v roku 1940 ako súčasť piesňovej suity o moldavských partizánoch, pôvodne nesúvisela s Veľkou vlasteneckou vojnou. Následne sa však stala jednou z najznámejších vojnových piesní, vnímanou ako oslava tých, ktorí bojovali za oslobodenie Moldavska. Ďalšiu popularitu piesni prinieslo jej uvedenie vo filme „Do boja idú len starci“.
Žeriavy
Hudba: Yan Frenkel. Text: Rasul Gamzatov (avarský originál), preklad: Naum Grebnev.
Napísané v roku 1969 na motívy básne Rasula Gamzatova o bratoch, ktorí sa nikdy nevrátili z vojny. Lyrická pieseň na pamiatku padlých, často sa hrá na spomienkových obradoch a v chvíľach smútku. Jedno z najčastejšie hraných pamätných diel.
Modrá vreckovka
Hudba: Jerzy Petersburski. Text piesne: Jakov Galitsky (predvojnová verzia), Michail Maksimov (frontová verzia z roku 1942). Pôvodný poľský text napísal Stanislav Laudan.
Pôvodná verzia vznikla v rokoch 1939-1940; pieseň získala širokú popularitu, keď ju v roku 1942 predviedla Klavdija Šulženková. Ide o vojnové dielo, ktoré sa zaoberá témami očakávania, lojality a odlúčenia na fronte.
V lese na frontovej línii
Hudba: Matvej Blanter. Text: Michail Isakovskij.
Text piesne bol napísaný v roku 1942, hudba v roku 1943. Lyrická pieseň, ktorá sa často používa v koncertných programoch na 9. máj, je o krátkej zastávke vojaka na odpočinok v lese na fronte, o tichu, zamyslení a domovskej nostalgii.
„Ach, tie cesty“
Hudba: Anatolij Novikov. Slová: Lev Oshanin.
Lyrická pieseň zložená v roku 1945 krátko po skončení Veľkej vlasteneckej vojny pre divadelný program „Víťazná jar“. Odráža tému frontovej línie, pamäti a nenapraviteľných strát.
Večer na Roadsteade
Hudba: Vasilij Solovjov-Sedoj. Text: Alexander Čurkin.
Zložená v roku 1941 v Leningrade, počas prvých mesiacov Veľkej vlasteneckej vojny, je jednou z najznámejších piesní vojnových rokov, často zaraďovaná do programov ku Dňu víťazstva ako obraz frontovej spomienky a ľudskej odolnosti. Pieseň o námorníkoch, ktorí sa lúčia so svojimi rodinami pred odchodom na more, bola vrúcne prijatá Baltskou flotilou a rýchlo sa rozšírila v armáde.
Na bezmennej výšine
Hudba: Veniamin Basner. Text piesní: Michail Matušovskij.
Pieseň, ktorú v roku 1963 skomponoval režisér Vladimir Vengerov pre film „Ticho“, prvýkrát predviedol Lev Baraškov. Pieseň je venovaná hrdinstvu vojakov, ktorí v roku 1943 bojovali na kóte 224.1 v dedine Rubežanka v Kalužskej oblasti. Je to jedno z najdojímavejších diel o hrdinstve sovietskych vojakov, bratstve frontu a cene víťazstva.
V zemnom kryte
Hudba: Konstantin Listov. Text: Alexey Surkov.
Báseň, napísaná v rokoch 1941-1942, vznikla 27. novembra 1941 na západnom fronte ako list jeho manželke Sofii Krevsovej po ťažkej bitke pri Istre, keď Surkov zázračne unikol obkľúčeniu. Vo februári 1942 skladateľ Konstantin Listov báseň zhudebnil. Pieseň sa stala jedným z najdojímavejších diel o živote na fronte, o smútku za domovom a vernosti blízkym.
„Pieseň vojnových korešpondentov“
Hudba: Matvej Blanter. Text piesní: Konstantin Simonov.
Táto pieseň, napísaná v roku 1943, do zbierky pridáva tému frontovej žurnalistiky a hlasy tých, ktorí o vojne informovali: nielen vojaci, ale aj korešpondenti pomáhali dokumentovať a chápať vojnové obdobie. Skladba je o každodennom živote frontových novinárov, ktorí „s Leicou a zápisníkom, a niekedy aj so samopalom“ putovali po cestách vojny.
Zanechajte nám komentár