Domáce živočíchy hynú, privandrovalci profitujú

Novodobý fenomén, ktorý robí vrásky na čele rybárom a vodohospodárom

Rozmnožené čajky a kor­morány, ktoré sa na Slovensku udomácnili, dokážu vyloviť celé násady rýb. Rieka Pop-rad je na tom podobne ako väčšina tokov na Slovensku. Okrem čajok rybám škodili vysoké teploty, ktoré trápi­li toto leto aj podtatranskú oblasť.

Čajka je invázny predátor, ktorý na Slovensku nikdy ne­bol a objavil sa zhruba pred 10 rokmi. „Vtedy sme ešte netuši­li, že tu máme zmenu klímy, globálne otepľovanie a prílev nových živočíšnych a rastlin­ných druhov. Všetko to začalo tým, že sa na Slovensku začali bezhlavo vyhlasovať chráne­né vtáčie územia,“ povedal vedúci výrobného strediska Svit Pavol Hurčala, zo Sloven­ského rybárskeho zväzu, rada Žilina. Okrem toho, že čajky roznášajú choroby, dokážu vyloviť celý poter a nemajú problém zožrať svoje mladé.

Všetko to začalo na Orav­skej priehrade, ktorá utrpela v roku 2010 ekologickú ka­tastrofu a ujmu na stratách rýb vplyvom črevných pa­razitov, ktorých prenášačmi sú práve tieto vodné vtáky. Rybožravým vtákom prejde potrava tráviacim traktom, vajíčka sa dostanú späť cez planktón do vody a do rýb. Práve takto bolo zasiahnuté veľké množstvo rýb. „Bola to naozaj ekologická katastrofa. 20 cm pleskáč mal v sebe 1,8 až 2,3 m pásomnicu. Hynuli na to, že im praskali brušné dutiny. Paradox je, že dve tre­tiny Oravskej priehrady spadá pod chránené vtáčie územie,“ poznamenal Pavol Hurčala.

Čajka je prenášač chorôb a o tejto téme sa napísalo množstvo odborných člán­kov, vypracovali sa štúdie. „Pokiaľ by členovia zväzov ochrany prírody zobrali práv­nu zodpovednosť za svoje rozhodnutia, to znamená za chránenú vtáčiu oblasť, mali by znášať aj škody, ktoré to spôsobí a v konečnom dô­sledku by ich mali aj zaplatiť. Potom by to nemuselo do­padnúť tak, ako to dopadlo. Či už chránime kormorána, volavku alebo vytvárame vtá­čie chránené územia, vždy by sme mali zvážiť, či pritom ne­dochádza k devastácií iných živočíchov. Keby niesli zodpo­vednosť za svoje rozhodnutia, určite by to v takom rozsahu nerobili,“ vyjadril rozhorčene Ján Polák, predseda MO SRZ v Kežmarku. Kežmarskí rybá­ri spravujú a zarybňujú ryb­níky a toky v okolí Kežmar­ku. „Gro tokov na Slovensku má v užívaní rybársky zväz. Zo zákona máme minimálnu zarybňovaciu povinnosť, kto­rú musí každá organizácia dodržať. Máme predpísané množstvo násad, ktoré musí­me do vôd dávať. Pre niektoré organizácie je to likvidačné. Zákon hovorí v prvom rade chrániť, rozmnožovať a až po­tom loviť. Toky máme v takom stave, že prirodzená reproduk­cia je skôr rarita. Je však tisíc nežiaducich vplyvov, čo má za následok, že rybári ťahajú za kratší koniec. Nebyť pritom rybárov, tak tu nemáme napr. vydru a kormorány by zdochli od hladu. Toky by boli prázd­ne, bez života,“ konštatoval Ján Polák. „Zažili sme to na vlastné oči. Vysadzovali sme ryby na Váhu a videli sme, ako sa kačka zachytila o elekt-rické káble a v sekunde ju asi 10 čajok zožralo. Vyžierajú vajcia iných vtákov, ulovia aj malého zajaca. Kedysi bolo normálne vidieť vtáka rybári­ka, krásneho, farebného, dnes je to už rarita, pretože oni pôvodné druhy vytláčajú. Pri vysadzovaní rýb začíname od Svitu smerom na východ a keď končíme pri Tescu v Poprade, sprevádza nás aj 50 čajok,“ uviedol správca Hurčala. Naj­horšie je, že čajka sa aklima­tizovala na naše podmienky a je u nás celoročne už ako doma. Spevavcom vyžierajú hniezda, vajcia, mladé vtá­čatá, lovia na poliach. Od­bor životného prostredia by mal mať za úlohu uchovať čo najviac z toho pôvodného na Slovensku. „Na moju otázku, že prečo chránime cudzokraj­né druhy, čajky a kormorány, ktoré nie sú u nás pôvodné, som dostal odpoveď, že sú chránené v Európskej únii. EÚ považujem za likvidátora životného prostredia a so svo­jimi nariadeniami narobí viac škody ako osohu. Kedysi bolo bežné, že som v Poprade na rybách počul štebotať rybári­ka, dnes je to rarita. A prečo? Lebo tieto vtáky ho vytlačili z pôvodného územia,“ ozrej­mil Pavol Hurčala.

Rybári sa preto pýtajú, čo chceme chrániť? Chránime prírodu ako celok, alebo iba niektoré druhy a zhodli sa na tom, že rybu nevidno, tak ju netreba pred predátormi chrániť?! Každodenné para­doxy zákonov rybárom robia vrásky na čelách. Je asi päťsto druhov živočíchov, okrem rýb v rybárskom zákone, ktoré musia chrániť. Komáre, ktoré sa liahnu vo vode, sú chrá­nené a rybár nesmie vybrať larvu komára napriek tomu, že je mikroskopická, ale je chránená. Zákony nie sú dob­ré a vedia o tom všetci zainte­resovaní. Rybári dnes v pods-tate ani nemajú východisko a nič nenasvedčuje tomu, že sa riešenie nájde, pretože zá­kon je jednoznačný – chráne­né sú čajky a kormorány.

„Niektoré situácie považuje­me my, rybári, za katastrofu, na rozdiel od správcov tokov. Ryby majú najväčšiu smo­lu, že sú nemé. Nie je možné, aby sme vody uchránili pred predátormi, pretože by sme ich museli chrániť sieťami a to nie je možné,“ konštatoval Ján Polák.

Na Slovensku je uplatnenie spôsobenej škody finančným odškodnením beh na dlhé trate. Jednoducho sa robí všetko preto, aby to nešlo a nedalo sa. Absurdita záko­nov je žalostná. Stretli sme sa s tým, že pri prvých ochore­niach na vtáčiu chrípku bolo družstevníkom doporučené dať siete na okná maštalí, aby potrava neprišla do sty­ku s vtákmi, ktoré prenášajú túto chorobu. Úradníci už nedomysleli čo v prípade, keď sa kravy pásli na lúke. Ako zabrániť, aby krava ne­skonzumovala trávu alebo ďatelinu, ktorú vták pošpinil exkrementom? Je veľmi veľa odvetví, pri ktorých absen­tuje zdravý rozum. Každo­denná realita privádza rybá­rov do zúfalstva. S pytliakmi si už ako tak poradili, sú trestnoprávne zodpovední a hrozí im väzenie. S opere­nými pytliakmi si rady dať nevieme. S ekologickými ha-váriami sa tak rybári stretá­vajú takmer každý mesiac. Nielen na našom území, ale i inde vo svete, sa denne stá­vajú ekologické katastrofy, za ktorými stojí človek. Človek je na vrchole potravinového reťazca a uvádza sa, že je to tvor mysliaci. Skutočnosť je ale iná. Dokazuje to aj pos-ledná ekologická katastrofa z januára 2014, kedy bol tok rieky Poprad otrávený kya­nidom. Dodnes život v rieke nie je obnovený a páchateľ je doposiaľ neznámy aj napriek tomu, že táto látka podlieha presnej evidencii a prísnej kontrole. So slzami v očiach a smútkom sa môžeme pri­zerať, ako ničíme Zem, ktorú paradoxne chránime a ako sa zdá, neuchránime ju ani zá­konmi. Keď sa nám stane ešte zopár nehôd s kyanidom, po­tom už nebude čo chrániť, pretože vtáky žerú ryby, my jeme aj vtáky aj ryby a nako­niec sa tak vyhubí aj vrchol potravinového reťazca. (pks)