Bienále maľby v Galérii umelcov Spiša

Výstava Bienále maľby V.?, Živá maľba/Living Painting  v Galérii umelcov Spiša sa uskutoční od 1. 6. – 4. 9. 2016, vernisáž výstavy sa uskutoční v stredu 1. 6. o 17. h.

Výstava Bienále maľby V.?, Živá maľba/Living Painting v kurátorskej koncepcii Mgr. Gabriely Garlatyovej je jedinou reprízou unikátneho projektu, uvedeného koncom minulého roka iba v Mestskej galérii Rimavská Sobota.  Kurátorka prezentuje tvorbu siedmich mladých umelcov, ktorých spája netradičný prístup k médiu maľby: Juraj Florek, Martin Kochan, Patrícia Koyšová, Anna Krivanská, Filip Sabol, Rastislav Sedlačík a Juraj Toman.

„Názov piateho ročníka Bienále maľby – Živá maľba poukazuje na kvality, ktoré súvisia s prežívaním umelca a umelkyne. Sústreďuje sa na procesuálnosť maľby v rozdielnom prežívaní tvorby umelcom, ale aj vo fyzickom vznikaní maľby v čase a priestore. Odráža myslenie a povahu maliara

a maliarky, ale aj ich intuíciu, imagináciu a tvorivú energiu maľujúceho. Na maľovaný obraz sa dá pozerať ako na formu, ktorú popisujeme cez kvality rukopisu, originality, štýlu, farebnosti, témy. Výstava Živá maľba poukazuje na obrazy cez optiku prežívania ako kontemplatívnej aktivity, alebo zažívania a mapovania okolitého sveta,“ poznamenáva kurátorka výstavy Gabriela Garlatyová.

Procesuálna organická abstrakcia Patrície Koyšovej je maľbou, ktorá pomocou farby a tvarov dynamicky prežíva a odtláča tvary životného priestoru, vesmíru, bunky, embrya. Anna Krivanská priestor analyzuje v jeho prvotných štruktúrach, konštrukciách, ktoré organicky narastajú a množia sa. Jej prežívanie má meditatívnu povahu. Na druhej strane je organické vnímanie maľby doplnené dielami, ktoré používajú procesuálnosť životnej skúsenosti umelca vnímajúceho a mapujúceho okolitý životný priestor. Takou je maľba Filipa Sabola používajúca jazyk geometrie vychádzajúcej z grafických znakov písma vpísaného do architektonických pôdorysov. Rastislav Sedlačík narába s geometrickými naráciami premyslene. Pôvodne fotorealisticky zobrazené predmestské architektúry prepisuje do jazyka neortodoxnej geometrie, využíva aktívne šifry odkazujúce na avantgardné znaky Malevičových suprematistických obrazových architektúr či El-Lisického Pronounov. Životná skúsenosť, dennodenné prežívanie je aktualizované v krajinomaľbách Juraja Floreka a Juraja Tomana, ktorí vytvárajú maľbu citujúcu a preverujúcu realistický a zobrazujúci jazyk. Martin Kochan prináša výstave o maľbe otáznik, ktorý je v názve Bienále maľby prítomný od začiatku. Konceptuálne a nemaliarsky kreovaný fotografický výskum nájdených maliarskych situácií na stenách zateplených panelákov, miešajúci svet umenia so svetom ulice je na výstave daný do kontaktu s abstraktnou maľbou R. Sedlačíka a F. Sabola a s jej novými oživenými formami a témami. (Z textu kurátorky výstavy Mgr. Gabriely Garlatyovej).