Ochrana zvierat je boj s veternými mlynmi

Prestaňte podporovať množiteľov a príďte podpísať petíciu za zmenu zákonov, aby sa na zvieratá prestalo hľadieť ako na bezduchú vec. 

Občianske združenie Cesta za domovom vzniklo v roku 2014 a odvtedy našimi rukami prešlo skoro 300  zvierat. Stále však nedisponujeme žiadnym pozemkom, nie sme mestský útulok a fungujeme len formou dočasných opatier. Mnoho z našich zverencov malo strašný osud a zachránili sme ich v poslednej chvíli.  Medzi poslednými zachránenými zvieratami boli aj psy odobraté z otrasných podmienok tzv. množiarne.

Čo to vlastne množiareň je a kto je množiteľ? Množiteľ najčastejšie chová zvieratá na biznis. Sú zatvorené v tmavých pivniciach, králikárňach, bez svetla, pohybu, socializácie. Fenky rodia do úplného vyčerpania, psy používajú na ich nakrývanie. Ich šteniatka si často cez rôzne internetové fóra máte možnosť kúpiť. Keďže ide o kríženie medzi pokrvnými príbuznými, napr. matka-syn, brat-sestra, ich šteniatka majú zníženú imunitu, rôzne postihnutia a vy sa nedoplatíte u veterinára. Jediným argumentom, prečo ste si kúpili šteniatka od pofidérneho predajcu cez internet je, že nedáte toľko peňazí za psa s papiermi, však medzi nimi nie je rozdiel. Ale je.

Hoci sa niekedy stáva, že zvieratá žijú aj v dobrých podmienkach, stále ide o množenie. Ak váš kolega, sused, chová jeden párik a majú pravidelne šteniatka, sú krásne, čisté a vy v tom nevidíte žiaden problém. Ide však stále o množenie do sveta, kde už psov je veľa a útulky praskajú vo švíkoch. Ak chcete mať radosť zo šteniatok, poskytnite radšej dočasnú opateru a pomôžte občianskemu združeniu a zvieratkám z ulice.

Ďalším nesprávnym predpokladom je, že každá fenka musí mať aspoň raz za život šteniatka. Nie je to však pravda, žiadnej fenke materstvo nepomôže, práve naopak. Kastráciou fenky v mladom veku ju ušetríte od výskytu pyometry, nádorov či pseudogravidity.

Prestaňte kupovať „čistokrvné šteniatka“ bez papierov. Šteniatka z webu ponúkané za niekoľko stovák. Vy síce máte malé, chutné šteniatko, ale jeho rodičia naďalej trpia v zlých podmienkach. A zdravie vášho šteniatka si to odnesie tiež.

Ak chcete čistokrvného psíka, nájdite si poctivú chovnú stanicu, kde poznáte rodičov a aj ich zdravotný stav. Alebo si psíka jednoducho adoptujte z občianskeho združenia. Získate skvelého priateľa, ktorý pri vás bude verne stáť a bude vám vďačný za domov, ktorý ste mu poskytli. Ak viete o množiteľovi, ktorý drží zvieratá v zlom stave a máte podozrenie z týrania, neváhajte sa obrátiť na najbližšie občianske združenie a nahlásiť tento prípad Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.

V poslednom čase sa na internete a v televízií objavili prípady týraných zvierat, kde vinník ostal nepotrestaný. Prečo sa s tým však nič nerobí? Prečo občianske združenia neustále zachraňujú zvieratá od tyranov, ktorým za to nič nehrozí a následne si zaobstarajú ďalšie zvieratá?  Odpoveď je jednoduchá. Na Slovensku JE ZVIERA VEC. S cítiacou bytosťou je v našom štáte zaobchádzané ako s kusom nábytku. Preto neexistujú poriadne tresty pre tyranov zvierat.

Súčasná legislatíva zvieratá nechráni

Podľa JUDr. Lucie Čechovej legislatíva, ktorá by chránila zvieratá na Slovensku, v podstate vôbec neexistuje. V slovenskom právnom poriadku existujú dva základné predpisy. Zákon č. 39/2007 Z. z. o ochrane zvierat a Trestný zákon. Oba predpisy však obsahujú len minimálnu úpravu vo veci ochrany zvierat. Zákon o veterinárnej starostlivosti aspoň ako tak uvádza podmienky, ktoré by pri chove spoločenských zvierat mali byť zabezpečené a dodržané, ustanovuje podmienky pre usmrtenie, zakladá povinnosť pre obce zabezpečiť odchyt túlavých zvierat a povinnosť obce podieľať sa na prevádzke útulku. Tiež stanovuje, aké porušenie tohto zákona je priestupkom. Trestný zákon vo veci ochrany zvierat určuje, aké konanie je trestným činom a aké sú sankcie za jeho spáchanie. Žiadny predpis však nereflektuje realitu, s ktorou sa denne stretávame. Samotné ponímanie zvierat ako hnuteľných vecí. Chýba definícia, ktorá by zviera odlíšila od napr. kusu nábytku a je veľmi ťažké, dokonca takmer nemožné, vykonávať ochranu zvierat. Predstavme si klasickú situáciu. Túlavý pes chodí z obce do obce. Ak kontaktujete políciu, spravidla sa čudujú, čo s tým majú spoločné. Ak kontaktujete obec, spravidla reaguje ako polícia alebo zvažuje odstrel. Ale ak je pes vec, nie je potrebné ho odovzdať ako vec nájdenú? Nemá táto vec majiteľa? Pripadne táto vec štátu, ak sa neprihlási majiteľ a preberá štát zodpovednosť? Mal by, ale takto to nefunguje. A keď sa pes dostane do opatery občianskeho združenia, vylieči sa a je ponúknutý na adopciu, ozve sa majiteľ a žiada o jeho vrátenie. Združenie navyše obviní, že mu ukradlo psa! A keďže pes je jeho vec, ak to samozrejme preukáže, má nárok na jeho vrátenie. Ako to teda vlastne je? Tento príklad dokazuje, aká dôležitá je legislatíva, ktorá by riešila tieto otázky, jednoznačne definovala pravidlá ochrany zvierat, stanovila štandardy života a chovu a čo je najdôležitejšie, zabezpečila aj ich vykonateľnosť. Spoločným menovateľom pre tieto náležitosti novej právnej úpravy je realita, ktorú by mala nová legislatíva odrážať.
Ak chcete zvieratám pomôcť a súčasný stav v našej krajine sa vám nepáči, pomôžte nám zmeniť to. Pridajte sa a podpíšte petíciu o zmene zákona. Pretože zviera nie je vec!! Petičný hárok si môžete stiahnuť na stránke www.saoz.sk Alebo príďte v nedeľu 6.3.2016, medzi 13:00 – 17:00 podporiť svojim podpisom zmenu. Zbierať podpisy budeme pred OC Fórum v Poprade, no  petičné akcie nájdete aj v iných mestách Slovenska.
Lenka Zolnierčiková, Cesta za domovom