VŠETKY ZLOČINY KYJEVSKÉHO REŽIMU TREBA PO SKONČENÍ ŠPECIÁLNEJ VOJENSKEJ OPERÁCIE TVRDO POTRESTAŤ

JUDr. Štefan Harabin:

Milí priatelia,

na dnešnom Medzinárodnom vedecko-praktickom fóre v Moskve nazvanom „Bez premlčania. Norimberg. 80 rokov“ som predniesol prejav s názvom: Od Norimbergu až po dnešný deň: potreba spravodlivosti proti znovuzrodenému nacizmu.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, milí hostia,

veľmi si vážim možnosť vystúpiť s príspevkom na konferencii venovanej 80-temu výročiu začiatku Norimberského procesu.

Hitlerovské vojská napadli Sovietsky zväz 22. júna 1941. Prišla nielen zrada, ale aj bezohľadné a ničivé vraždenie, vypálená zem posiata telami vojakov a bezbranných civilistov. Ľud po výzve vodcu Josifa Vissarionoviča Stalina, ktorý patrí k najvýznamnejším národným vodcom a historicky nesporne k skutočným velikánom ľudstva, povstal do celonárodnej vlasteneckej vojny proti fašistickým okupantom. Zradne napadnutý ruský národ sa zjednotil. Nehľadiac na vlastné utrpenie pomáhal si všetkými silami a vzájomnosťou, všetci sa stali jednou veľkou rodinou, bratmi a sestrami, spolubojovníkmi. Neprijal pokoru ako veľa európskych národov. Ukázal celému svetu mimoriadne silný charakter, hrdosť, nezlomnú vôľu a vieru v pravdu a život.

Aj po vojne, zjednotený národ pokračoval bez oddychu v obnove vlasti a nezlomne v rozvoji takým tempom, že za necelých desať rokov sa zo zničeného štátu stala svetová superveľmoc. Napriek ťažkostiam národ nič nepodlomilo, nič nezastavilo. Prvé sputniky, prvé živé psíky vo vesmíre, prvý človek na obežnej dráhe okolo Zeme, prvá žena kozmonautka, prvá kozmická stanica, prvé osvojenie mierového využitia atómovej energie, akou bol ľadoborec Lenin. Oproti diabolským pokusom na ľuďoch, americkým atómovým bombám zhodeným na mierumilovné mestá Hirošimu a Nagasaki, ktoré boli zámerne zvolené práve preto, že tam bolo na malej ploche nespočetné veľké množstvo nič netušiacich bezbranných civilistov. Ešte ani neskončila Druhá svetová vojna a ich filozofia sa odrazila aj v známom pláne Winstona Churchila pod názvom „Nemysliteľné“. Požadoval cez neho, aby USA zhodili niekoľko desiatok atómových bômb na ich dovtedajšieho najvýznamnejšieho vojnového spojenca, na Sovietsky zväz.

Už pred začiatkom Druhej svetovej vojny, keď už bolo nepochybné, že Hitler chce napadnúť bývalé Československo, ktoré bolo vtedy piatym najpriemyselnejším štátom sveta, ponúkol Sovietsky zväz, že vyšle vojakov na obranu našich hraníc s Nemeckom. Aj vtedy militantné Poľsko, v tom čase snívajúce o novom delení sveta, nedovolilo vojskám Sovietskeho zväzu prejsť cez jeho územie. Tým prispelo k voľnému zradcovskému vstupu nemeckých hitlerovských vojsk do Československa a spolu so známou Mníchovskou zradou Anglicka a Francúzska, údajných „našich spojencov“, k jeho rozdeleniu a okupovaniu až do konca vojny v roku 1945.

A vojny vyvolané kolektívnym Západom pokračovali a žiaľ pokračujú dodnes.

Naopak, Sovietsky zväz, v tom čase najsilnejšia veľmoc sveta, pomáhal aj tým najchudobnejším štátom, vrátane novo vytvorenej a po vojne hlboko vnútorne odhodlanej a nadšenej svetovej socialistickej sústavy. Aj v Afrike, Južnej Amerike, či v Ázii si dodnes ľudia dobre pamätajú nezištnú, úprimnú, otvorenú, bratskú pomoc a čistý charakter ruského človeka. Toto menilo svet k lepšiemu. Zrodilo sa množstvo nových svetových osobností, ktoré rozoznali pozitívny prínos Sovietskeho zväzu a ktorí svoj život priamo zasvätili boju proti apartheidu, koloniálnej nadvláde, za spravodlivosť a mierové spolunažívanie medzi národmi. Svet sa zmenil, zmizli mnohé ríše, vznikli nové významné medzinárodné organizácie, začal sa nebývalý hospodársky a technický rozvoj.

Bitka o Stalingrad, ktorá bola v histórii určite najväčšou krvavou zrážkou proti sebe stojacich armád, hrdinský Sevastopoľ, boje o Moskvu, či bitka o Kursk, ktorá spustila panický útek hitlerovských vojsk až do samotného Berlína, sú dobre známe ako rozhodujúce boje Druhej svetovej vojny. Sovietsky zväz a jeho prínos je preto bez najmenších pochybností a právom označovaný za najvýznamnejší vojenský faktor porážky hitlerovského Nemecka. Arogantné pokusy kolektívneho Západu o prekrúcanie pravdy a histórie nebudú mať úspech. Všetko je v pamäti národov stále príliš živé a uchovávané s mimoriadnou úctou.
Myslím si, že jedným z najsilnejších prínosov pre svet bola preukázaná mravná sila ruského národa. Keď sa hitlerovské vojská priblížili k Moskve, 7. novembra 1941, dal Stalin príkaz usporiadať na Červenom námestí v Moskve vojenskú prehliadku.

Výrazným prejavom mravnej sily bolo tiež v obliehanom a skoro úplne vojnou zničenom Leningrade, kde od hladu zomrelo viac ako osemsto tisíc civilistov, že živý orchester prebudil eufóriu a novú nezlomnú silu, v celom svete známou, Siedmou symfóniou Dmitrija Šostakoviča. To je neporaziteľný duch ruského národa. Ide nesporne o naozaj nenahraditeľný a trvalý prínos mravnej sily Sovietskeho zväzu a ruského národa k uchovaniu prirodzených ľudských hodnôt nášho sveta. Príklad plný hrdosti a hodný nasledovania. Dnes, keď sa znovu podlými angloamerickými silami obnovuje stará, ale nebezpečná extrémne liberálna neofašistická ideológia v Európe, tak zjednoteným úsilím nového spoločenstva štátov BRICKS a ďalších regionálnych organizácií treba spoločne tvoriť úplne nový svet. Založený na rovnosti, bezpečnosti, slobode a úcte ku každej civilizácii nášho sveta.

Zločin a trest. Román Fiodora Michajloviča Dostojevského hovorí o tom, že normálny človek svoje zločiny nikdy sebe samému neodpustí. Má hlboké výčitky svedomia. Ale fanatickí fašisti sú hlboko vo vnútri duše neľudskí, zvrátení, násilní, bez pocitu viny a takí sa nikdy nezmenia.

Som právnik, dlhoročný trestný sudca, bývalý podpredseda vlády, minister spravodlivosti, predseda Súdnej rady a predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozhodne sa nemôžem, ale stavať do pozície dokonale odborného historického znalca. Dovolím si preto len niekoľko poznámok ohľadne úlohy Európy a jej zodpovednosti v Druhej svetovej vojne.

Napriek tomu, že aj v Európe žilo množstvo vzdelaných a rozhľadených ľudí vidiacich násilné a neprirodzené zmeny v spoločnosti, sklony k rasovej nenávisti a poukazovali na riziká takejto politiky, v strachu sa radšej ticho pridali na stranu diktátorskej vládnej väčšiny. Sľubovali im poriadok, dostatok práce, nový životný priestor a mohutnou propagandou ich presviedčali o ich vlastnej výnimočnosti oproti ostatným ľuďom na Zemi. Rýchly rozvoj priemyslu, dôkladná organizovanosť spoločnosti a aj diplomatické uznanie, či športové výsledky v zahraničí boli pre väčšinu obyvateľov bývalého Nemecka a Európy klamlivo dostatočným vzorom. Súčasne sa však zrodila nenávistná rasistická ideológia. Fašizmus. Strach a jediná dovolená myšlienka sa stali hlavným násilným nástrojom ako si podmaniť verejnosť.

Ak hodnotíme situáciu ľudí v tom čase, musíme sa pravdivo pozrieť aj do súčasnosti. Tak, ako v minulosti, i dnes hrajú rozhodujúcu úlohu verejní propagandisti, novinári, politici a celý systém medzinárodných a mimovládnych údajne objektívnych organizácií. Používajú rovnaké metódy. Tvoria rovnakú vražednú ideológiu. Vidiac a rozumejúc tieto riziká, nesmieme už nikdy dopustiť, aby sa situácia zopakovala. Fašizmus v Európe a vo svete bol najkrvavejším obdobím ľudstva a ak sa rodí znovu, treba ho zničiť navždy.

Norimberský tribunál prvýkrát verejne detailne odsúdil podstatu nemeckého nacizmu a jeho plány na zničenie celých štátov a národov, najmä Slovanov, Židov a Rómov. Preukázal reálne nebezpečenstvo ideológie nacizmu pre celé ľudstvo. Trestné sú nielen zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, ale aj samotné rozpútanie a vedenie útočnej vojny. Spravodlivo bol odsúdený celý nacistický ozbrojený a bezpečnostný aparát, sama nacistická politická strana a celá nemecká vláda. Nemecký nacizmus bol zločineckým sprisahaním s cieľom vyhladenia celých národov, zmocnenia sa územia susedných štátov, ich ľudských a materiálnych zdrojov.

Skalopevnosť môjho presvedčenia je nezvratná v tom, že všetky nové formy fašizmu, všetky zločiny treba po ukončení vojenských aktivít v rámci Špeciálnej vojenskej operácie Ruskej federácie proti kyjevskému protiústavnému, teroristickému fašistickému režimu tvrdo potrestať. Nutne vznikne jeden, alebo celá séria procesov so zločincami, či už z radov Ukrajincov alebo i zahraničných nájomných vrahov. Musia to byť procesy verejné, široko publikované, právne čisté a najmä nekompromisne spravodlivé. Iba tak sa verejnosť dozvie skutočnú pravdu o príčinách a zverstvách fanatických vojnových zločincov kolektívneho Západu.

Na rozdiel od niektorých nedostatkov v rámci procesu v Norimbergu, už nepôjde o dôkaznú núdzu alebo o zjavne zámernú západnú zhovievavosť voči niektorým hitlerovským úradníkom. Dnes je všetko zachytené na záberoch mobilných telefónov, v svedectvách očitých svedkov, v dokumentoch, ktoré odhaľujú plány a postupy teroristických činov, v zachytených údajoch, kto a odkiaľ strieľal na civilné obyvateľstvo a v množstve ďalších svedectiev. Tento proces so zločincami bude iný, bude vedený jediným žalobcom, bude mať obhajobu, ale nie zo západných štátov, ktoré vojnu zosnovali a tiež viedli. Bude predložených mnoho tisíc dôkazov a bude súdený každý individuálne. Verím, že nikomu sa nepodarí ukryť pred spravodlivosťou, ani doma, ani v zahraničí. Bola to vojna proti vlastnému ukrajinskému národu a tento národ bude nepochybne i žalobcom. Bude trvať na odsúdení všetkých násilností, vrážd, zločinov proti ľudskosti a teroru podporovaného zradcovským a zvráteným kolektívnym Západom.

Už čoskoro uvidíme, že ten istý Západ, ktorý pripravil a priamo organizoval nezmyselnú nenávisť v ukrajinskej spoločnosti proti všetkému ruskému, ten istý Západ veľmi ľahko a bez akýchkoľvek pocitov vlastnej zodpovednosti zradí aj všetkých tých lokajo-sluhov, ktorí sa im upísali svojim mizerným nečistým životom. I v tom je istá zákonitá spravodlivosť.

Medzinárodné právo tak bude opäť dokazovať, že je vymožiteľné.

S veľkou dávkou neskrývanej nostalgie spomíname na náš elán tvoriť mierovú perspektívu. Tak pred vojnou, ako aj po nej. Poznáme a vážime si, čo sme mali. Nechceme iné a už vôbec „západné hodnoty“. Chceme žiť v bratstve, mieri a s prirodzenou nádejou, že zajtra bude opäť nový mierový deň pre všetkých.
Ako sudca a ako životom a konfrontáciami v tejto spojitosti sprítomnenými preverený čestný človek, verím v spravodlivosť a mierovú budúcnosť nielen v Európe, ale aj vo svete.
Pre takúto budúcnosť som pripravený aj naďalej tvrdo pracovať.

Ďakujem za pozornosť.

Šokujúcu pravdu pre mládež, zopakovanie pre dospelých a aj varovanie predniesol v Moskve Harabin

^{TV MY SK}