Voľný pád Európskej únie

Je tu rok 2025. Slovenská republika je v dôsledku viacerých negatívnych faktov v kritickej ekonomickej situácii. Nemôžeme čakať na Trumpa, ani na Putina. Dobre vieme, že nás nikto nebude zachraňovať. To, čo zničila predchádzajúca liberálna vláda, čo proti nám vystrojil kyjevský fašistický režim alebo darebácky Brusel, sme doteraz nemohli ovplyvniť. Musíme preto začať bez meškania veci naprávať rozumnou domácou a zahraničnou politikou. Iba my sami si môžeme pomôcť. Pritom nesmieme stratiť našu triezvu mierovú a mravnú orientáciu. Je najvyšší čas začať jednať rozhodne, hrdinsky a cieľavedome postupovať v tvorbe vlastných a odôvodnených perspektívnych vzťahov s ostatným svetom. Výlučne, a to zopakujem, výlučne v prospech našich vlastných občanov. Tak nám to prikazuje naša Ústava. Oceňujem odvážne kroky premiéra Fica. Ruská federácia vždy bola pre nás spoľahlivým partnerom. Je správne vyvodenie recipročných opatrení voči fašistickému kyjevskému režimu, ktorý, napriek našej všestrannej pomoci, vážne poškodil našu ekonomiku zastavením dodávok ruského plynu. Ale rovnako treba vyvodiť správne závery aj voči Európskej únii, ktorá nás v ničom nepodporila. Naopak, vadí jej, že máme iný názor a nechceme byť na akejsi tupej spoločnej protiruskej lodi. Európska únia dnes už nie je pre nás pozitívnou perspektívou a spolu s NATO nás sústavne ťahá pod hladinu a do otvorenej vojny proti Rusku. Musíme spájať naše sily s ostatnými normálnymi štátmi.

EÚ pod vedením bývalej americkej administratívy prezidenta Bidena a poslušnej Von der Layenovej nás doviedli k tomu, že žiadnu úlohu vo svetovej politike EÚ už dlho nehrá a nikdy už ani hrať nebude. Je zjavne bezperspektívna a bez akejkoľvek vlastnej vízie prosperujúcej budúcnosti. Vidíme to aj napríklad na fakte, že EÚ ani Ruská federácia, ani USA nepustili k žiadnym, hoci iba predbežným úvahám o možných rozhovoroch medzi prezidentom Putinom a prezidentom Trumpom. Pritom si treba uvedomiť, že takéto rozhovory iste nebudú o počasí, ale o nezadržateľne nastupujúcom úplne novom svetovom poriadku. No a budúce spoločné stretnutie NATO je naplánované až niekedy na jún roku 2025. Z toho možno usudzovať, že otázka vstupu Ukrajiny do NATO alebo ďalšej podpory ukrajinského režimu, je definitívne zamietnutá. Bláboly vydesencov a provokatérov o tom ako Rusko už už napadne Estónsko, Poľsko, či Nemecko a ďalšie štáty už nefungujú a opakovanie prázdnych hesiel o ochrane demokracie a pomaly „svätej“ vojne proti Ruskej federácii už nikoho normálneho ani okrajovo neoslovujú. Liberálna násilná agresívna politika musí odísť. A odchádza definitívne. Ignorovanie zmien vo svete zničí aj ich hlásne trúby.

Čas na nejakú reorganizáciu EÚ už prešiel. Je neskoro. Na to, aby európske štáty normálne spolupracovali a zachovávali si svoju plnú suverenitu nepotrebujeme spoločnú zmluvu, ani zbytočné desiatky tisíc skorumpovaných a akoby od nikoho nezávislých úradníčkov, ani spoločnú zástavu, ani spoločnú menu, najmä ak vieme, že ekonomika členských štátov je na veľmi rozdielnej úrovni. Akékoľvek životu nebezpečné pokusy pretvoriť EÚ na jednotný štát alebo dokonca na vojenskú organizáciu rovnako nemajú nádej na úspech. Príčin je veľa. Ale hlavnou je absolútny nedostatok zdravého rozumu v Bruseli, pokračujúci rýchly krach ekonomiky a totálny nedostatok finančných prostriedkov. Je až neuveriteľné sledovať Poľsko, Francúzsko, „mohutné“ Estónsko, Litvu, Fínsko, ďalšie štátiky a samozrejme Ursulu ako vykrikujú, že porazia Rusko, ako sa im nikto vo vojenskej sile nevyrovná a ako oni budú vodcami novej vojenskej organizácie pod názvom EÚ. Tam a presne tam, vysoko dvíhanými nohami v čižmách a horiacimi fakľami smeruje jednotným vojenským krokom EÚ. EÚ je dnes vojenský agresívny blok. Tá však ako vojenský blok, na rozdiel od NATO, nemá v zmluvách otázky záväzkov spoločnej obrany alebo spoločného vedenia vojen proti Ruskej federácii, Číne a iným štátom. No tak sa oblečte do maskáčov a zelených tričiek udatní európski politici. Ľahšie sa tak schováte v lese.

Pritom produkcia rapídne upadá. Európska verejnosť sa prebúdza do tvrdej reality vlastnej nemohúcnosti a šíriacej sa chudoby. Výrazná závislosť EÚ na USA a mlčanie európskych politikov v čase, keď USA celkom otvorene ničia Európu ako svojho konkurenta, priviedla túto organizáciu do stavu politickej bezvýznamnosti. Nikto nemá viac záujem niečo riešiť alebo tvoriť spolu s EÚ. Je veľmi pravdepodobné, že v prospech amerického dolára bude „zhora“ hodnotovo zneužitá a až potom likvidovaná aj spoločná mena Euro. Preto som už niekoľkokrát opakoval, že Slovensko potrebuje návrat k vlastnej mene a nadviazanie celkom nových obchodných vzťahov so stále silnejúcim novým spoločenstvom štátov BRICKS a s inými svetovými regionálnymi organizáciami. V tejto súvislosti veľmi humorne vyzerajú úvahy niektorých politikov o tom, že vlastne do BRICKS by mohla vstúpiť EÚ ako celok. To vážne? S takými hodnotami, s takou diktatúrou, s takým neskrývaným podporovaním vojen a fašizmu? A okrem toho neznie vám to ako priznanie pádu EÚ? Dnes je to už len troska voľakedajších hospodárskych, aspoň na papieri prospešných cieľov, nehorázny spolok nehoráznej korupcie, zvrátenej morálky, diktatúra tých najhlúpejších politikov, akých sa podarilo do Bruselu nahnať. Stále viac štátov bude vidieť svoju budúcnosť v bezpečnej hospodárskej spolupráci s ostatnými štátmi v rámci rozrastajúceho sa BRICKS a ďalších regionálnych organizácií.

Bruselskí úradníci chcú ešte viac cenzúry, vybudovať z EÚ paranoidnú pevnosť, izolovanú od vonkajšieho sveta. Chcú viac kontroly, viac predpisov na regulovanie všetkého, viac miešania sa do vnútorných záležitostí členských štátov, do ich politických procesov, do justičného systému, do slobody informácií a základných ľudských práv. Vinu za všetko zlé zvalia ako vždy na iných. Bude to samozrejme Rusko a agresívny Putin, Čína so svojou technológiou, Trump, ktorý už nepodporuje vojny a podobne. A tak to pôjde až nakoniec všetko spadne ako prehnitý starý strom. Treba otvoriť oči, nebáť sa a ísť vlastnou cestou. Oklamali nás už veľakrát. Nejaké údajné „jadro“ EÚ ako naša záchrana, alebo „chceme sedieť pri stole, ale nie byť na stole ako potrava“, koho tým ešte chcete strašiť? A do nášho éteru vôbec pustiť osoby, ktoré sa vysmievajú našim slovenským „čipkám a oštiepku“, to nie je prejav názoru, prejav nejakej demokracie, ale prejav fóbie, rasovej nenávisti k všetkému slovenskému, k nášmu národu. Hlúposť sa dá odpustiť, ale zlomyseľnosť, ak bude z ich strany pokračovať, nie. V takej EÚ nemáme čo hľadať. Začnime si konečne vážiť sami seba, orientovať sa na tvorivé schopnosti našich ľudí a buďme hrdí na našu históriu, dosiahnuté výsledky. Poďme vlastnou cestou. Poďme otvárať spoluprácu so štátmi spoločenstva BRICKS a postupne ďalej aj s ostatným svetom. To je pre nás skutočne veľmi perspektívna cesta. Takýmito krokmi nič nestratíme a naši občania sa naozaj nemajú čoho obávať.

Štefan Harabin