To aká budúcnosť čaká nás, naše deti a celé ľudstvo?

Žijeme v čudnom svete. Namiesto zvyšovania životnej úrovne obyvateľov tejto pla­néty prosperuje len zopár jed­notlivcov. Namiesto skutoč­ných peňazí, získaných poc­tivou prácou, žijeme vo svete virtuálnych peňazí, čoraz vyš­ších pôžičiek a nemorálneho zadlžovania celých štátov. Namiesto toho, aby vymože­nosti vedy a techniky posú­vali ľudstvo dopredu, na svete sa prehlbuje nezamestnanosť a chudoba. Namiesto toho, aby Slováci svojou prácou po­súvali našu krajinu k blaho­bytu, odchádzajú do tzv. vys-pelých krajín. Namiesto dob­rých medziľudských vzťahov, mieru a porozumenia medzi národmi je vo svete čoraz viac vraždenia, zabíjania, vojen a nenávisti. Namiesto toho, aby sme na agresorov, štvá­čov či manipulátorov ukázali prstom a zmietli ich z povr-chu zeme, prstom ukazujeme na tých, ktorí sa ešte aspoň ako-tak usilujú brať ohľad na svojich občanov.

Veď čo je to za spoločnosť, ktorá jedným dychom obvi­ňuje kohosi z rozpútavania vojen a bez akejkoľvek zod­povednosti rozosieva nená­visť a smrť po celom svete? Výrobné linky dňom i nocou chŕlia tie najhoršie a najšpi­navejšie zbrane, ktoré dist-ribuujú všetkým bojujúcim stranám a pritom sa tvária ako mierotvorcovia.

V mene čoho a koho? V mene akejsi imaginárnej svetovlády, moci a peňazí?

A to všetko len preto, lebo tí spomedzi nás, ktorí obča­nov jednotlivých štátov majú na základe demokratických volieb viesť k prosperite, sú skorumpovaní, bezočivo kradnú, vydierajú, vyslovene zavádzajú, klamú a nezaslúžia si nič iné, len hlboké pohŕ­danie a ignoráciu. Je smutné konštatovať, že ľudia bez mo­rálky, bez kúska hanby a bez chrbtovej kosti sa vydávajú za vodcov ľudstva a sami seba presviedčajú o svojej výni­močnosti, keď si za každú cenu, aj za cenu zhovadilých zákonov, vynucujú nedotknu­teľnosť a úctu ostatných. Na základe ich skutkov si neza­slúžia ani len nazvať sa ľuďmi, pretože sú strojcami toho naj­väčšieho zla na svete. A mno­hí z nás si manipulácie týchto vyvrheľov ani neuvedomujú. Pritom sa stačí len opýtať, komu neustále prekáža mier a pokojné spolunažívanie? Naozaj ľudia nedokážu žiť vedľa seba bez toho, aby jeden nechcel zotročiť druhého a žiť na jeho úkor?

Churchill kedysi prehlásil, že demokracia nie je ideálna, ale nič lepšie sme doteraz ne­vymysleli. Tento názor bol ale prezentovaný v časoch, keď ešte platila aspoň akási morál­ka nielen v politike, medzi­ľudských, ale aj vo výrobných a obchodných vzťahoch. Re­prezentanti jednotlivých „sta­vov“ boli hrdí na to, kde pat­ria, kde pracujú a koho repre­zentujú. Za nič na svete by sa ani len nepokúsili urobiť čosi, za čo by ich vlastná komuni­ta zavrhla a stratili by dobré meno. Áno, vtedy sa ešte ob­čas dalo spoľahnúť na slovo politika, podnikateľa a teda aj na demokraciu. Ale to, čo de­mokraciu reprezentuje dnes, je bohapusté vymývanie moz­gov a skrývanie sa za pomý­lené tvrdenie, že títo zločinci majú mandát od svojich ob­čanov. Čo je to ale za mandát bez akejkoľvek zodpovednos­ti? To kto dal týmto zločin­com mandát na rozkrádanie a rozpredávanie bohatst-va jednotlivých štátov za pe­niaze, ktoré v skutočnosti neexistujú, pretože sa za nimi neskrýva tvrdá práca, ale len tlačiarensky stroj? Kto dal mandát týmto darebákom na ničenie domáceho priemyslu a poľnohospodárstva, ktoré vedie k zbedačovaniu a chu­dobe na celom svete? Ktorého z týchto zločincov sme už pos-tavili pred súd?

Žiaľ, za zlé rozhodnutia nesú zodpovednosť vždy len bežní občania, ktorí vraj dali „mandát“ politikom na všet­ky tieto svinstvá, ale už žiadny mandát na ich potrestanie ne­majú. Politici predsa nenesú zodpovednosť za nič! To vo­liči a tí nech si to aj odskáču! Len si spomeňme na oddl-žovanie našich bánk, ktoré museli zaplatiť občania, hoci oni za ich dlhy zodpoved­nosť neniesli. Spomeňme si na „prepotrebné reformy a už viac ako 25-ročné uťahova­nie opaskov“, ktoré umožnilo pár skorumpovaným jednot­livcom s našim mandátom pripraviť v privatizácii tento národ o všetko, čo predchá­dzajúce generácie vybudovali a popri tom nás zadlžili tak, že tento dlh nedokážu splatiť ani ďalšie tri generácie. Spomeň­me si na stovky vytunelova­ných podnikov, státisíce ľudí bez práce, žobrákov, bezdo­movcov, reformy v zdravot­níctve, ktorých cieľom nebolo zdravie občanov, ale neho­rázne zisky. Spomeňme si na chémiu, ktorú denno-denne konzumujú namiesto zdra­vých potravín už najmenšie deti. Pozrime okolo seba, keď človek dostane za svoju prácu takú mzdu, z ktorej nedokáže uživiť svoje deti, svoju rodi­nu. A to všetko len pre výčiny zopár psychicky narušených jednotlivcov, ktorí si hovoria politici a demokrati a kto­rých už zrejme na tomto svete nikto a nič nedokáže zastaviť. Takže to je tá vysnená demok­racia a to najlepšie, čo ľudstvo doteraz vymyslelo? A to sa vôbec nehanbíme povedať?

Veď predsa nemôže byť normálne, ak naši vzdelaní mladí ľudia, neraz manunál­ne zruční, odchádzajú za podradnou prácou do sveta a nám tu ktosi nasilu posie­la tisíce utečencov z krajín, v ktorých zopár šialencov rozpútalo vojnové konflikty len preto, lebo ich vodco­via sa z veľkej časti odmietli nechať skorumpovať a byť zodpovední za úpadok svo­jich národov. Mnohí z týchto úbohých ľudí, najmä ženy, nevedia čítať, písať, akákoľ­vek práca, okrem výchovy detí a starostlivosti o rodinu im je na míle vzdialená a ich muži nedostanú žiadnu prá­cu, pretože prácu nemajú ani domorodci. Pritom nám tu ktosi pokrytecky podsúva akúsi humanitu, ktorú ale tí istí zločinci nevedia preta­viť do zákazu výroby zbraní alebo do prepotrebných re­foriem, ktoré konečne zač-nú likvidovať chudobu a ne­horázne vykorisťovanie člo­veka človekom. Dokedy ešte budeme tvrdiť, že demokra­cia, ruka v ruke s kapitaliz­mom, je to najlepšie, čo nás mohlo stretnúť? Myslím, že práve tieto dva fenomény sú v najväčšej miere zodpoved­né za nezamestnanosť a chu­dobu vo väčšine krajín sveta. Naopak, choré mozgy našich politikov ju ešte podporujú rovnako, ako rozdúchavanie ďalších neľudských vojno­vých konfliktov, hrôzostrašné vyvražďovanie celých náro­dov a národností. To aká bu­dúcnosť čaká nás, naše deti a celé ľudstvo? Ľ. Rešovská