Svet na hrane: Vojna a mier sa stierajú, tvrdí Fursov
V súčasnosti čelíme zásadnej zmene v chápaní vojny a mieru.
Termín “hybridná vojna” sa stal populárnym, ale pre pochopenie zložitosti súčasnej situácie je príliš zjednodušený. Podľa ruského historika a analytika Andreja Fursova vstupujeme v skutočnosti do novej epochy, kde sa hranica medzi vojnou a mierom stiera takmer úplne. Viac o tom, ako to Fursov vníma, popisuje vo svojej knihe Rozvodie, kde práva tieto predely v jednotlivých epochách presne vymedzuje a svojou analýzou tak ponúka ucelený pohľad nie len na našu minulosť, ale aj súčasné globálne geopolitické procesy.
Súčasná éra, ak ju nepreruší globálna katastrofa, môže trvať 60 až 70 rokov. Je charakteristická tým, že konflikty prebiehajú paralelne s bežným životom – zatiaľ čo na jednej strane sveta prebieha bombardovanie, na druhej strane sveta si ľudia užívajú dovolenky, opaľujú sa, popíjajú koktejly a cítia sa maximálne bezpečne a neohroziteľne. Príkladom sú napríklad aktuálne krátke ozbrojené konflikty, ktoré rýchlo utíchajú, no celkové napätie pretrváva. Ide zatiaľ iba o akési prestrelky, ktoré sú však akýmsi varovným znamením, že môže dôjsť k horúcemu konfliktu. Podobne ako v minulosti, aj dnes platí, že “ticho na hranici” nemusí znamenať skutočný pokoj vnútri ohraničeného územia a ani za jeho hranicou. Fursov tvrdí, že historické paralely naznačujú, že systémy zanikajú podobne, ako vznikli. Keďže sa tento moderný svetový poriadok zrodil z chaosu Tridsaťročnej vojny, možno sa domnievať, že aktuálne sledujeme jeho zrkadlový odchod. Pre obyvateľov celého sveta to potom znamená jediné: pripraviť sa na dlhodobé obdobie neistoty, kde sa vojna a mier prelínajú v každodennom živote.
Nová Tridsaťročná vojna: Koniec jednej epochy
Ak sa teda pozrieme na aktuálny vývoj vo svete cez paralelu Fursova, že historické systémy nevznikajú ani nezanikajú náhodne a ich začiatky aj konce sú často zrkadlové, a že moderný svetový poriadok, ako ho poznáme, sa zrodil z chaosu 30-ročnej vojny ešte v 17. Storočí, tak po 300 rokoch sa dostávame k záverečnej fáze jednej historickej epochy. Séria konfliktov Tridsaťročnej vojny, trvajúca od roku 1618 do roku 1648, nebola len európskou záležitosťou – išlo o boj o globálnu moc, ktorý predznamenal nástup kapitalizmu a moderny. Presne v tom období sa vo vtedajšom Anglicku, presnejšie v City of London usadil súčasný “Globálny parazit”, ktorý si následne kolonizoval takmer polovicu sveta.
Dnes sa čoraz viac odborníkov prikláňa k názoru, že sme opäť na prahu podobného obdobia. Konflikt v Sýrii, vojna na Ukrajine, napätie v oblasti Blízkeho východu, Indii, Pakistane či Čiernomoria – to všetko sú signály, že svet sa ocitol v novej “Tridsaťročnej vojne”. Táto vojna nebude mať jednotnú frontu, ale bude sa prejavovať sériou lokálnych konfliktov, ktoré budú manipulované rôznymi mocnosťami. Z historického hľadiska platí, že žiadny globálny systém neodchádza pokojne. Nové poriadky sa rodia cez vojenské konflikty a práve v nich sa formujú technológie, ideológie a spoločenské modely budúcnosti. Tak ako Tridsaťročná vojna v 17. storočí položila základy moderného sveta, aj súčasné konflikty môžu definovať svet, ktorý príde.
Turbulentná budúcnosť: Koniec stability ako ju poznáme
Obdobie stability, ktoré formovalo životy miliónov ľudí po druhej svetovej vojne, sa definitívne skončilo. Od roku 1945 do rozpadu Sovietskeho zväzu svet zažíval relatívny pokoj, no dnes sa nachádzame v úplne inom historickom bode. Východná Európa, podobne ako Blízky východ, sa stáva epicentrom globálnych turbulencií. Historicky sú stabilné obdobia výnimočné. Európa takýto relatívny pokoj zažila po napoleonských vojnách, prijatím Viedenského mieru a celý svet ho zažíval tiež po roku 1945, v dôsledku Postupimskej deklarácie, ktorá reflektovala Jaltskú dohodu. Všetky ostatné časy v našich dejinách boli plné konfliktov, zmien a neistoty.
Problémom dneška je, že veľká časť populácie si zvykla na stabilitu a verí, že po vyriešení týchto regionálnych konfliktov sa svet vráti do normálu. Táto nádej je však ilúziou. Starý svet sa už definitívne rozpadá a nový sa ešte len formuje – často v chaotickej a neprehľadnej podobe. Nové spoločenské systémy sa zvyčajne rodia v “kriminálnom” obale. Kapitalizmus, feudalizmus či otroctvo – všetky boli v čase svojho vzniku vnímané ako nelegitímne či neetické. Dnes sme svedkami podobného procesu, kde je ťažké rozlíšiť, čo je zanikajúce staré a čo vznikajúce nové. Budúcnosť nebude o návrate k starému poriadku, ale o hľadaní nových foriem spolužitia, moci a práva. To sú kľúčové prvky, ktorým je nutné definovať ich pôsobnosť v Novom svete, ktorý prichádza s Novým svetovým poriadkom.
Róbert Merva, autor je riaditeľom vydavateľstva TORDEN
Zanechajte nám komentár