SME VO VOJNE!
Ak sa povie vojna, väčšina z nás si predstaví geopolitickú – horizontálnu vojnu ako napríklad Nemecko VS Rusko a podobne.. Avšak dnes vidíme, že vojna môže vyzerať aj úplne inak ako sme zvyknutí..
Doteraz väčšina z nás žila v ilúzií, že žijeme v demokracii. Že si vládneme sami. Že si volíme zástupcov a tí rozhodujú pre naše dobro. V skutočnosti nám chytro vládlo zhruba 1% kapitalistickej oligarchie tzv. „mäkkou silou“ – mediálnou manipuláciou – propagandou. Pomocou svojich médií (tie zas držali za gule pomocou reklamy, bez ktorých súkromné médiá neprežijú) nám do hláv vlievali, čo si máme myslieť, či koho máme voliť.
Platili si politické bábky, ktoré keď odmietli poslušnosť, boli mediálne rozdupané (napr. Mečiar, Fico alebo teraz Kollár). Manévrovací priestor politikov bol v skutočnosti oveľa menší, ako bola väčšina ovládaných 99% presvedčená. To sa však zmenilo Brexitom. Propaganda za zotrvanie Británie v EÚ bola neuveriteľné silná..
Dali do toho čo mohli a napriek tomu sa ľudia rozhodli pre opustenie EÚ. To sa opakovalo pri posledných voľbách v USA, kde Trump vyhral napriek brutálnemu tlaku mainstreamových médií proti nemu. Vtedy si 1% upírov s hrôzou uvedomilo, že propaganda už nestačí! Že vďaka internetu lepšie informovaní ľudia začínajú byť voči propagande imúnni! Ak to pôjde takto ďalej, tak si nakoniec budú ľudia naozaj vládnuť sami a na kom bude 1% parazitovať? Veď by museli niečo robiť a byť nebodaj pre spoločnosť prospešní…!
Oligarchii teda neostáva nič iné, iba prestať sa hrať na „demokraciu“ a vrátiť sa späť k totalitárnemu spôsobu vládnutia! Už od feudálneho prevratu v rannom stredoveku, cez Napoleona, alebo Hi*lera, totalitu prakticky vždy zavádzajú pre „našu ochranu“, pre naše dobro…
Tak si počkali na prvú príležitosť a pod pláštikom našej „ochrany“ nám obmedzujú ľudské práva, ktoré sme si za storočia bojov vydobyli! Zavádzajú cenzúru, upierajú právo demonštrovať a prichádzajú s celou radou ďalších slobodu potlačujúcich zákazov! Okrem zákazov robia všetko preto, aby v nás vyvolali emóciu strachu, lebo v strachu nemyslíme racionálne a sme ľahko manipulovateľní!
Už tisícročia nám panujú prostredníctvom princípu: rozdeľuj a panuj. Desocializácia – rozdeľovanie spoločnosti započalo rozbitím kmeňovej spoločnosti, pokračovalo delením podľa rasy, náboženstva, nedávno pridali rozdeľovanie spoločnosti podľa kultúry, pohlavia, veku.. A dnes zašli dokonca tak ďaleko, že nám zakazujú sa stretávať s priateľmi, či dokonca rodinou! Cieľ je rozbiť všetky sociálne kontakty – všetko čo nás môže spájať, pre 1% predstavuje riziko! Väčšina z nás si to žiaľbohu vôbec neuvedomuje, že sa jedná o vertikálnu triednu vojnu 1% VS 99% . Tá už nie je len ekonomická a informačná ako bola doteraz! Vyslovene nás zabíjajú! Obmedzujú naše dýchanie. Menej kyslíka = menej života = slabšia imunita = skoršia smrť! Nútia nás dýchať toxíny – jedy, ktoré naše telo vylučuje von. Zakázali nám sociálny kontakt, ktorý je zdrojom našej vitálnej sily a ktorým naše imunitné systémy zdieľajú informácie, ako sa brániť pred napadnutím vírusmi a baktériami! Sociálny kontakt je dôležitou podmienkou mentálneho zdravia.
Vnucujú nám vakcíny, ktoré oslabujú nás prirodzený imunitný systém a robia nás na nich závislými! Taktiež strach, ktorý v nás propagandou permanentne zasypávajú, vypína našu imunitu. Pár dní dozadu prekročili ďalší hranicu tohto morálne bahna a začali zabíjať aj naše deti! V niektorých krajinách dokonca viro-fašizmus zašiel tak ďaleko, že si odchytávajú naše deti v školách a bez nášho vedomia, či nebodaj súhlasu im vpichujú vakcíny! Je načase si uvedomiť, že viro-fašizmus sám od seba nikdy neskončí, pokiaľ sa mu nepostavíme..
Čo je to fašizmus?
Fašista je človek násilne vnucujúci svoju predstavu života iným.
Oligarchia už dávnejšie zistila, že sa jej ľahšie vládne, ak má ovládaný ľud ilúziu slobody a tak uprednostňuje mäkkú formu vládnutia takzvanú ‘zastupiteľskú demokraciu’. (Netreba snáď pripomínať, že ľud s tomto skrytom diktáte rozhodne nevládne.) Ak však oligarchii hrozí, že by mohla stratiť moc, tak ilúziu demokracie bez okolkov odloží a použije ‘plán B’ – fašizmus. Tento model môžeme krásne vidieť v Európe po 1. s. v., kde oligarchii hrozil komunizmus (totálna strata kapitálu a moci). Preto oligarchia podporila / vytvorila Mussoliniho, Hitlera, či Tisa…Či nedávno sme videli aplikáciu tej istej stratégie pri podpore fašizmu na Ukrajine (kde keď im hrozila tvrdá revolúcia požadujúca znárodnenie oligarchami sprivatizovaného národného majetku).
Fašistické napadnutie Domu odborov. Upálenie 48 komunistov zaživa fašistami, brániacich oligarchiu pred privatizačnými reštitúciami. Odesky masaker 2014. Dnes už oligarchiu v Európe komunisti moc neohrozujú. Ich dnešnou nočnou morou je skôr volanie po práve aktívne vstupovať do procesu riadenia (či skôr organizácie spoločnosti), volanie po ‘priamej demokracii’ (či skôr samosprávnej spoločnosti) – po skutočnej vláde ľudu, kde už nevzniká priestor kúpiť si kapitálom politickú silu. Jednou zo základných podhubí fašizmu sú strach a bieda. Strach premieňa ľudí z logického módu do emočného, kde sú oveľa ľahšie manipulovateľní. Bieda sa vďaka príjmovej polarizácii úspešne šíri, len akosi chýba strach..
Dnes oligarchia prišla s novou tekutejšou stratégiou a vytvorila dva ‘protikladné’ fašizmy. Oba fašizmy tradične prichádzajú pod zámienkou nejakého ‘dobrá’ či ‘spravodlivosti’ (v stredoveku podobne zneužili Ježišove učenie).
1. Nacionálny fašizmus – známy napr. z 2.s.v. Jeho verzia je zatiaľ menej agresívna. Dokonca vystupuje proti napadnutiu Ruska. Ale iste by nešiel ologarchii po krku.
2. Globalisticky fašizmus na rozdiel od pôvodného nacionálneho fašizmu neprichádza s diskrimináciou menšín, ale so zrkadlovým konceptom tzv. ‘pozitívnej diskriminácie’ – de facto diskriminácie väčšiny. Globalistickí fašisti (zvaní aj ‘slniečkári’) sú miláčikmi médií. Politik presadzujúci slniečkárske myšlienky má plnú mediálnu podporu zdarma. Politik, ktorý nie je slničkársky korektný je zadupaný pod čiernu zem. Dnes z hrôzou zisťujú, že už ani so superpodporou médií nedokážu pretlačiť svojho kandidáta viď prehra Clintonovej. Preto požadujú cenzúru (viď Novoročný prejav ‘nášho’ prezidenta).
Globalistickí fašisti sú dnes tí agresívnejší, do vojny národ štvúci! Aby ľudí totálne zmiatli opäť siahli aj po newspeaku a je snaha týchto globálnych fašistov volať ‘ľavičiari’. Na rozdiel od skutočných ľavičiarov však nepožadujú Rovnoprávnosť (siahnuť oligarchii na kapitál je pre nich tabu!). Skutoční ‘ľavičiari’ (napríklad anarchisti či komunisti) požadujúci zastavenie okrádanie človeka človekom,však pochopiteľne mediálny priestor v korporatívnych médiách nedostanú… Cieľom vzájomného boja globalistického a nacionálneho fašizmu je vtiahnuť do konfliktu čo najviac ľudí. Oligarchii je šumafuk, ktorý fašizmus zvíťazí. Hlavne, že bude potlačená nebezpečná myšlienka demokratizácie spoločnosti. K pochopeniu fašizmu je nutné si ho definovať. Pri sledovaní vývoja definícií je zaujímavé sledovať, ako veľký brat točí význam tohto výrazu (newspeak) a z definície fašizmu sa vytrácajú zmienky o kapitalistickom pozadí fašizmu: veľkoburžoázii, imperializme, či firemnej sile.
Benito Mussoliniho (prvý fašistický diktátor) definoval fašizmus takto: ‘Fašizmus by bolo vhodnejšie nazývať korporativizmus, pretože je to spojenie štátnej a firemnej sily’.
Vladimír Iľjič Lenin: “Fašizmus je kapitalizmus v rozklade”.
Definícia prijatá na zjazde Kominterny v roku 1935: “Fašizmus je najviac otvorená teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších elementov finančného kapitálu“
Zo slovníka slovenského jazyka (1959-1968): fašizmus je najreakčnejšia šovinistická diktatúra veľkoburžoázie obmedzujúca najnákladnejšie demokratické slobody: hitlerovský, taliansky
Zo slovníka neznámeho pôvodu (zjavne pred 1989.): fašizmus je teroristická hrôzovláda finančného kapitálu; najreakčnejšie imperialistické hnutie šovinistickej veľkoburžoázie.
Z krátkeho slovníka slovenského jazyka (2003): fašizmus je politický režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto režimu hlásajúca rasizmus, násilie ap.: nemecký (hitlerovský) f., taliansky f.;
Z akademického slovníka cudzích slov (2005):fašizmus je politický režim pôvodne nastolený v Taliansku (B. Mussolinim v r. 1919), založený na diktatúre jednej strany agresívneho nacionalizmu a potlačovaní občianskych slobôd; totalitný protidemokratický režim tohto typu: hitlerovský f.2. ideológia tohto režimu obhajujúca rasizmus, šovinizmus, násilie
Zo slovníka súčasného slovenského jazyka (2006): fašizmus je politický režim pôvodne nastolený v Taliansku (B. Mussolinim v r. 1919), založený na diktatúre jednej strany, agresívnom nacionalizme, terorizme, potláčaní občianskych slobôd; najreakčnejšie a najšovinistickejšie politické hnutie: taliansky, hitlerovský f.; vznik, porážka fašizmu; víťazstvo nad fašizmom; bojovať proti fašizmu; neľudskosť fašizmu;
Z Barocha sa stal živý symbol ochrancu prenasledovaných fašizmom. [J. Papp] 2. ideológia fašistického režimu a fašistického hnutia obhajujúca rasizmus, šovinizmus, násilie Rogera Griffina z Oxford Brookes University, podľa ktorého je fašizmus: „druh modernej politiky, ktorej ašpiráciou je vytvorenie totálnej revolúcie v politickej a spoločenskej kultúre určitého národného alebo etnického spoločenstva. Zatiaľ čo je extrémne heterogénny v špecifickej ideológii rôznych svojich permutácií, spoločenskej podpore, forme organizácie, ktorú príjme ako antisystémové hnutie, a i v type politického systému, režimu či domova, ktorý plánuje vytvoriť, obecný fašizmus čerpá svoju internú kohéziu i citovú hnaciu silu z mýtického jadra, podľa ktorého vnímané obdobie dekadencie a degenerácie bezprostredne alebo časom ustúpi a dá priestor obdobiu znovuzrodenia a regenerácie v post-liberálnom novom svetovom poriadku.”
Podobne podľa definície amerického historika Stanleyho Paynea je fašizmus: „forma revolučného ultranacionalizmu snažiaca sa o národné znovuzrodenie a založená na primárne vitalistickej filozofii, ktorej štruktúra je založená na extrémnom elitizme, masovej mobilizácii a Führerprincípe, a ktorá pozitívne hodnotí násilie ako cieľ a zároveň prostriedok a má tendencie vyzdvihovať vojnu a/alebo vojenské cnosti“
Robert Paxton charakterizuje fašizmus ako: “spôsob politického jednania vyznačujúci sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, o národnom potupení, o tom, že sa národ stal obeťou, a kompenzačným kultom zjednotenia, sily a čistoty, v ktorých masová politická strana zložená z militantných nacionalistov nie príliš ochotne, avšak výkonne spolupracujúcimi s tradičnými elitami, opúšťa demokratické slobody pomocou násilia a bez akýchkoľvek etických alebo zákonných obmedzení usiluje o vnútornú očistu a vonkajšiu expanziu.”
Neznáma definícia podobná Musoliniho: Fašizmus je spojenie priemyselných a finančných imperialistov s vládnucou mocou a s chudobnou spodinou spoločnosti.?
mikroblogy Tibora Moravčíka:
Zanechajte nám komentár