Reakcia na vyjadrenie kardinála G. Müllera

Citácia kard. Müllera: „Proti všetkým teóriám… je tu jednoznačné a
nevyvrátiteľné konštatovanie. Legitímne existuje len jeden pápež, a ten
sa volá František.“ 

Odpoveď: Proti všetkým teóriám je tu jednoznačné a nevyvrátiteľné
konštatovanie Biblie – Gal 1,8-9 – a dogmatické buly Cum ex apostolatus
officio, a to, že heretik, ktorý popiera podstatné pravdy Kristovho učenia
a hlása antievanjelium, je vylúčený z cirkvi. Nemôže byť preto jej
hlavou. V žiadnom prípade heretik Bergoglio, ktorý sa vylúčil z cirkvi,
nie je legitímnym pápežom. 

Citácia Müllera: „Považujú ma podľa logiky mocenských bojov za hlavu
opozície či za poslednú baštu pravovernosti.“

 Odpoveď: Ak je kardinál Müller považovaný za poslednú baštu
pravovernosti, mal by hájiť pravovernú náuku cirkvi, ktorá je postavená
na Písme svätom a apo. Pokiaľ ale kardinál Müller pokladá
heretika za legitímnu hlavu cirkvi, v žiadnom prípade nie je baštou
pravovernosti. 

Citácia Müllera: „Cirkev je… v náuke neomylná… sprostredkuje spásu a
je božského práva. Ale v jej ľuďoch… je tu aj všetko nízke a úbohé,
čo nás robí hriešnikmi, ktorí potrebujú odpustenie.“

Odpoveď: Áno, táto neomylná Kristova cirkev tiež hlása, že za herézy,
teda iné evanjelium (Gal 1,8-9) ), dopadá Božia anathema, vylúčenie. A
ak by aj iné evanjelium, iné učenie, priniesol dokonca anjel z neba,
platí – buď prekliaty (Gal 1,8-9). Je rozdiel medzi kajúcim hriešnikom,
ktorý dostáva od Boha odpustenie a medzi zatvrdnutým heretikom, ktorý o
odpustenie nestojí, ako súčasný neplatný pápež František Bergoglio. 

Citácia Müllera: „Jedinej viditeľnej hlave cirkvi dlhuje každý katolík
‚náboženská poslušnosť vôle a rozumu’…“. 

Odpoveď: Každý katolík dlhuje poslušnosť vôle a rozumu Kristovi a Jeho
viditeľnému zástupcovi, ktorý hlása Kristovo učenie, a nie herézy. V žiadnom
prípade nemôže mať katolík náboženskú poslušnosť vôle a rozumu
heretikovi, ktorý okupuje pápežský úrad. Taká falošná poslušnosť,
ktorá vyraďuje poslušnosť Kristovi a Jeho prikázaniam, vedie do pekla a je
duchovnou samovraždou. 

Citácia Müllera: „Pápež… podľa Božieho práva je ustanovený osobne
Kristom… za nástupcu sv. Petra.“

Odpoveď: Primát je ustanovený osobne Kristom. Pokiaľ sa ale nositeľ
dopustil herézou a zostáva v zatvrdnutosti, potom je ipso facto vylúčený z
cirkvi a stráca cirkevné poverenie. Keď Peter zaprel Krista, stratil svoj
úrad. Ako by mohol byť v stave, keď sa verejne zaprisahal, že s Kristom
nemá nič spoločné, Jeho zástupcom? On však konal pokánie, horko plakal
a tiež musel ešte trikrát verejne vyznať (Ján 21), že je ochotný Ježiša
milovať až na smrť. Ježiš mu potom vrátil a potvrdil jeho úrad, ktorý
zaprením spojeným so zaprisahaním, stratil. Lenže Bergoglio herézy
neodvoláva, takže sa na neho vzťahuje to, čo sa vzťahuje na apoštola
Judáša, ktorý bol síce Kristom osobne vyvolený za apoštola, ale potom ho
Ježiš nazýva synom zatratenia, pretože odmietol pokánie.

 
Citácia Müllera: „(Pápež má) vydávať svedectvo o Kristovi skrze slovo
hlásanie viery až po smrť mučeníctvom…“

Odpoveď: Bergoglio nevydáva svedectvo o Kristovi, robí pravý opak toho,
za čo mučeníci dávali životy. Oni, než by hodili jedno kadidlové zrnko
modlám, radšej šli na smrť. Bergoglio sa ale dopustil verejného
modlárstva a intronizoval démona Pačamamu v chráme svätého Petra. Tým
poprel prvé a najväčšie prikázanie. Navyše presadzuje sodómiu a ruší tak
podstatu všetkej morálky. Tým všetkým sa verejne vylúčil z katolíckej
cirkvi a nie je ani nemôže byť legitímnym pápežom. 
Je šokujúce, k akej zmene myslenia došlo! Bývalý prefekt Kongregácie pre
náuku viery verejne vyhlasuje arciheretika Bergoglia za legitímnu hlavu
cirkvi. Aj mnohému ateistovi je jasné, že Bergoglio nemá s Kristovou
cirkví nič spoločné. Kiež by kardinál Müller konal pravdivé pokánie a
začal nazývať pravdu pravdou a heretika heretikom! 

+ Eliáš 
Patriarcha Byzantského katolíckeho patriarchátu