Problémom rozpočtov nie je covid ani vojna… etc

17. november 2022 [33 rokov po]

Štrnganie kľúčov, pokrikovanie hesiel, skandovaný potlesk inscenovaná úprimnosť, uvoľnené emócie… akože „slobodný“ nádych. Jedna z farebných revolúcií v réžii Deep State, ad hoc premenovaná na nežnú(?)

O revolúciách som písal inde. Nežná? Zamatová? Podľa akých kritérií? Skôr prevrat, či prebratie mocenského trendu. A adjektívum? Klamlivá, ako všetko následné.

No len tak, …..čo z toho ostalo?
Ale môžeme si za to sami. Sme náchylní i ochotní uveriť, že za všetko môže niečo resp. niekto. Lebo socializmus, lebo Fico, lebo Covid, lebo vojna na Ukrajine, lebo homofóbia vo vzťahu k LGBTIQ+, lebo Rusi resp. Putin… lebo, lebo… Vždy to boli, sú vágne slová a urobme všetko aby už neboli!

Rovnako aj v prípade stavu našich verejných financií to… sa to nedá popísať inak. Bohužiaľ nám realitu zakrýva skutočnosť, že žijeme v čase, keď nás stále straší uzatváranie ekonomík pre pandémiu a vojnový vpád Ruska na Ukrajinu….atď. Nielen vysokú infláciu, ale aj problémy verejných financií tak máme tendenciu zvádzať na tie najväčšie udalosti súčasnej doby, hoci je to najmä naša vina.
Verejnosť spravidla pozná len jedno číslo, ktoré sa týka stavu verejných financií. A to je schodok štátneho rozpočtu. Problém je, že má dve časti. Tá oveľa dôležitejšia je však verejnosti skrytá. Či skrývaná? Myslím, že ani nie. Da sa ľahko spočítať, aj keď na verejnosti sa o nej príliš nehovorí. Už len preto, že sa ťažko vysvetľuje, čo je to štrukturálny deficit štátneho rozpočtu.

Je to podobné ako pri domácnosti. Ak pár s deťmi platí v malom byte nájom, energie a nakupuje potraviny, potom je dlhodobo udržateľné, ak zarába viac, než koľko za tieto bežné platby zaplatí. Dlhodobo tak štrukturálny deficit tejto domácnosti nebude existovať. Dokonca bude mať pravdepodobne prebytok. Na bežný chod si skrátka taká domácnosť nepožičiava, zvládne ho pokryť zo svojich štandardných príjmov.
Skôr či neskôr sa ale stane, že sa v domácnosti pokazí práčka alebo dieťa omylom rozbije okno. Bez práčky sa dá prežiť, ale je to určitý štandard, na ktorý sme zvyknutí, ale bez okna to nejde a s blížiacou sa zimou by to bolo ešte drahšie, než okno nahradiť. A práve to rozbitie okna či práčka sú v prednesenom zmysle pandémia koronavírusu či vojna. Sú to nečakané mimoriadne výdavky, ktoré sa zrazu objavili, ale pevne veríme, že sú len dočasné a nestanú sa súčasťou bežného chodu verejných financií.

Ako sa dá proti pokazenej práčke bojovať? Je možné sa zadlžiť alebo viac zarábať. Oboje je rovnako relevantné a pri mimoriadnom probléme je to pochopiteľné. Inými slovami, pri verejných rozpočtoch by sme pochopili mimoriadne deficity vinou zlej situácie u nás či vo svete. Problém je však v tom, že si začíname požičiavať na nájom, teda na bežný chod štátu. Nie je jednoduché povedať, ako to zmeniť. Možnosti sú totiž iba dve, v kontexte štátu je to zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu. Teda typicky zvýšiť dane, aj s negatívnymi dôsledkami pre rozvoj. Alebo ta druhá je na druhej strane pivnice. A to je osekať výdavky. Analógia s rozpočtom domácnosti tu je tiež. Buď zľavíme zo svojho životného štandardu a znížime výdavky, alebo začneme hľadať nové príjmy.

Akokoľvek by sme radi zvaľovali problémy našich verejných financií na externé vplyvy, môžeme to robiť len pri ich mimoriadnej časti. Na bežný chod mimoriadne udalosti vplyv mať nemusia, ale naši volení zástupcovia v parlamentoch a nevolení v centrálnych bankách sa rozhodli inak. Zlá správa teda je, že si za to môžeme sami. Na druhej strane je dobrá správa, že to vďaka tomu je niečo, čo sa dá zmeniť.
Tento článok som koncipoval vďaka materiálom so spoločnosťou Numbrs.

17. november 2022
33 rokov po….
*ЯHR*