Plán na záchranu sveta – časť 1.

Tieto slová sú venované všetkým duševným a duchovným bytostiam, ktoré majú energiu a odvahu ísť tou náročnejšou, „menej vyšliapanou“ cestou.

Prejavujem môj slobodný názor na to, čo sa deje a s veľkou pravdepodobnosťou bude diať, prečo sa niektoré udalosti nevyhnutne potrebujú udiať a aký je náš momentálny ZEITGEIST (duch doby). 

Zároveň ponúkam možnosť prípravy na to, čo sa nezastaviteľne na nás rúti.

Pravda je ako prameň vody. Vyteká pomaly, ale cestu na povrch a dole údolím si vždy nájde. Pravdu si neraz zamieňame s názormi / mienkami, uhlami pohľadu alebo polopravdami. To nielen znehodnocuje pojem pravdy, ale predstavuje niekedy aj hrozbu pre našu spoločenskú štruktúru, jej integritu, ako aj pre prežitie ľudstva ako takého.

Názor na konkrétny predmet, dianie alebo situáciu môže byť pravdivý, pravda ale nie je názor. Samozrejme, názor môže byť vecný, a teda aj pravdivý. Pravda je však viac – existuje aj bez subjektívneho názoru pozorovateľa. Nezáleží teda ani na tom, či niekto niekedy zistí pravdu alebo nie. Môžeme sa vo veciach mýliť aj celý život, no pravdu ako takú to neovplyvní a nezmení (pretože fakty o nej sa nemenia). To, čo si ľudia myslia, že je pravda, ovplyvňuje to, ako ľudia myslia a konajú, ale vplyv na pravdu samotnú to nemá.

„Žijeme v dobe, kde sa nezávislé, kritické myslenie stáva ofenzívnym“ Keď ľudia hovoria, že existuje niekoľko „právd“ k jednej a tej istej otázke alebo pojmu, znamená to, že existuje niekoľko uhlov pohľadu a mienok. Ak niečo skúmame alebo pozorujeme, často sa ukáže, že žiadny uhol pohľadu nezodpovedá úplne pravdivým skutočnostiam. Len jeden uhol pohľadu, ergo názor, neraz znemožňuje vidieť celú pravdu.

Definícia „KONŠPIRAČNÉHO TEORETIKA“:

Jedinec, ktorý skúma predmetnú vec, situáciu, dianie alebo tému a následne používa logiku a schopnosť kritického myslenia na vytvorenie vzdelaného názoru, namiesto toho aby slepo veril len tomu čo videl v tlači, televízii alebo na internete a prebral to bez zotáznenia.

Definícia „KONŠPIRAČNEJ TEÓRIE“:

Hypotéza, ktorá objasňuje súbor tvrdení považovaných v danej etape poznania za pravdivé. Zvyčajne obviňuje dve alebo viac osôb, skupinu, inštitúciu alebo organizáciu z toho, že prostredníctvom plánu, ktorý je verejnosti neznámy a utajovaný či prostredníctvom vedomého, úmyselného konania spôsobujú alebo zakrývajú udalosti / situácie, ktoré sa považujú za nezákonné a škodlivé pre verejnosť respektíve pre dobro majoritnej skupiny spoločnosti.

Juraj Hliva

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359