Musíme voliť nových ľudí, ktorí prichádzajú s originálnymi riešeniami

Už len necelé dva mesiace nás delia od ďalších volieb, volieb do vyšších územných celkov (VÚC). Pomaly poznávame mená kandidátov na post predsedov samosprávnych krajov a poslancov zastupiteľstiev. Ako zisťujeme, záujemcov o tieto funkcie je čoraz viac a viac. Veď prečo nie, ide o lukratívne miesta, pričom rozhodnutia týchto „zástupcov ľudu“ so sebou neprinášajú ani len náznak priamej zodpovednosti za ich rozhodnutia a väčšina občanov v podstate ani nevie, o čom tieto dámy a páni rozhodujú a koľko miliónov zo spoločnej kasy míňajú na náš rozvoj. Dokonca po mesiaci – dvoch už ani nevieme, ktorí poslanci nás zastupujú. Za celých 26 rokov, od kedy vyššie územné celky na Slovensku máme, sme v našom kraji veľmi nepočuli o programoch sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja, o územných plánoch regiónov a ich prepojení na obce, či o investičnej a podnikateľskej činnosti kraja a ich prínosoch pre občanov jednotlivých krajov. A už vôbec nie o ich napĺňaní. Rovnako nevidíme, že by sa aj župa angažovala v riešení problematiky rómskych osád a nedostatku práce ľudí bez vzdelania, riešení školstva či nedostatku lekárov v menších obciach a mestách. O kraji počujeme len vtedy, keď sa delia dotácie pre kultúru, šport a vymýšľajú rôzne zábavky… Oprava ciest je síce fajn, ale len na úkor úverov z Európskej investičnej banky, čím úverové zaťaženie občanov Prešovského kraja oproti zbytku Slovenska ešte viac narastá. A po štvrťstoročí to vyzerá tak, že tie obce a mestá, ktoré majú v zastupiteľstve samosprávneho kraja svojho poslanca resp. poslancov za koaličné strany, už ani nevedia čo s peniazmi, asfaltujú pomaly poľné cesty a tí ostatní musia chodiť po rozbitých a päťdesiat rokov neopravovaných cestách. No schválne, spomeniete si aspoň na mená troch – štyroch poslancov za náš okres? Alebo, kedy vašu obec navštívil pán predseda? Kedy ste ich spolu videli naposledy vo vašej obci či meste, ak nešlo o prírodnú katasrófu a informovali vás o tom, ako prispeli ku skvalitneniu života v našom okrese, vo vašej obci? Ja asi pred minulými voľbami na predvolených mítingoch, ale o zlepšení života občanov som sa nedozvedela nič…

Voľby. Je jedno ktoré. Po štvrťstoročí musíme konštatovať, že väčšina tých, ktorých volíme, už dávno zabudli, že majú zastupovať voličov a nie svojich „precedov“, ktorí si spolu so svojimi poslušnými ohrievajú vlastnú polievočku na úkor všetkých ostatných. To, čo tento výkvet našej spoločnosti, demokraticky zvolených zástupcov ľudu najviac motivuje, nám predviedla koaličná elita počas „komunikačnej krízy“ v parlamente. A úplne rovnako to vyzerá aj v našom kraji. Si pri „koryte“ máš – nie si, máš smolu. Podstatné ale je, že sú vytvorené obrovské aparáty ľudí, ktorí si z našich daní spokojne vypisujú a štemplujú papiere, dohadzujú kšefty a majú pravidelný príjem. Vôbec ich nezaujíma, čo si myslí normálny, pracujúci človek, väčšinou s minimálnou mzdou v rámci Slovenska a čo by najviac potreboval. Už 25 rokov majú svoju agendu a spokojne si úradníčia.

Naozaj si myslíte, že takto má vyzerať služba verejnosti?

Ja si to vôbec nemyslím. Svoju úlohu si títo ľudia dávno splnili, „rozbehli“ samosprávne kraje, zrealizovali všetky nápady, ktoré kraju prospeli, ale ostatné roky nás už neposúvajú ďalej. Tí, ktorí nás v úrade Prešovského kraja a v krajskom parlamente zastupujú, sú dávno „vyhorení“, poprepájaní s „precedom“ a jeho stranou a so žiadnym novým riešením už neprídu. Jednoducho, o nové riešenia a nové impulzy už ani nemajú záujem. Narušilo by to ich pohodový život a im sa po štvrťstoročí žije dobre, všetko pre nich funguje tak, ako má a odmietajú každú novú myšlienku. Alebo funkcie predsedu VÚC a poslancov, ktorí vo funkciách prežili polovicu svojho aktívneho pracovného života, ich majú „predplatené“ až do dôchodku, resp. do smrti, ako totalitní papaláši? A keď si prečítate ich mená, presne viete, o čom hovorím.

Myslím, že je najvyšší čas „zrušiť“ dvadsaťpäťročné stereotypy a konečne zvoliť nových ľudí, ktorí prichádzajú s originálnymi riešeniami. Bez zmeny a novej krvi rozvoj stagnuje. A to by si mali uvedomiť všetci občania – voliči. Napokon, keď sa pozriete na kandidátky, popri nominantoch politických strán kandiduje veľmi veľa nezávislých kandidátov. Čo myslíte, prečo? Čoraz viac občanov, ktorí nechcú byť poslušní „rodnej strane“ a je jedno akej, chcú niečo zmeniť a sú si vedomí toho, že v systéme, ktorý tu zaviedli pred štvrťstoročím, nezmenia vôbec nič. Preto tu máme toľko nezávislých kandidátov, ktorí radšej pracne zbierajú podpisy namiesto toho, aby sa bez akejkoľvek práce dali „zapísať“ na kandidátku strany. Stačí už len vyčkať, kým voliči prídu k urnám a budú pokračovať v „osvedčenom“ systéme – budú voliť to, čo už 25 rokov! Práve nezávislí kandidáti pochopili, že stranícka „poslušnosť“, po vzore veľkého parlamentu, k ničomu dobrému nevedie. Ani k prosperite a už vôbec nie k slušnému a spokojnému životu.

Viem, v podstate voliči už rezignovali a keďže prínos vyšších územných celkov necítia,  chodiť k voľbám odmietajú. Ale tým, že k voľbám nepôjdu, určite nič nezmenia. Naopak, podporia to, čo tu je doteraz – rutinu volených demokratov a našu nespokojnosť. Len pozor, keď sa na tieto voľby pozrieme cez udalosti v Európe a vo svete, každý predseda a poslanec, ktorý nás bude zastupovať, by mal byť zásadový, odvážny, mal by to mať v hlave usporiadané a vedieť, „kde je sever“. Nie, že bude poslušne prikyvovať na každú sprostosť, ktorú si vymyslí európska a v konečnom dôsledku i naša tzv. elita. Ľudmila Rešovská