Milí ľudia

„Dobré ránko, slečinka. Celý alebo polovičný lístok?“ pýta sa ma vždy môj obľúbený veselý šofér autobusu, hoci dobre vie, že študentské časy mám dávno za sebou.

Na prvej zastávke sa na mňa už vyškiera kamarátka, ktorá mi zasa vynadá vždy, keď náhodou necestujem tým istým autobusom ako ona. „Chýbala si mi, chcela som si pokecať,“ vyčíta mi s úsmevom. Keď si kupujem mlieko do kávy, spoza kvetinárskeho výkladu ma sleduje pani predavačka. Kým skontrolujem, kto dnes oslavuje meniny, veselo mi zamáva a moja nálada je hneď o niečo lepšia. A potom do dverí kancelárie vrazí Má- ria. Hoci ako sama vraví, je hluchá ako peň, má vždy dobrú náladu a spoločne preberieme tých pár hodín života, ktoré prešli odvtedy, čo sme sa nevideli. Vôbec nám neprekáža, že neovlá- dam znakovú reč a ona ma nepočuje. Pekne sa vystískame, pochválime sa, ktorá ako dobre vyzerá a hneď je deň krajší. Potom vybehnem pre noviny a stretnem starú zná- mu z neďalekej škôlky. Milé, vždy dobre naladené žieňa stále vie, čo príjemné práve potrebujem počuť, prekvapí ma originálnym outfitom a odkráča ďalej medzi svoje deťúrence do triedy. Cez obed narazím na obľúbeného svalnatého čašníka, ktorý, hoci má len dvadsaťdva rokov a pracuje spolu so svojimi rodičmi a sestrou v malinkom bistre, mi vždy poradí, čo dobré si dať na obed a zasmeje sa na všetkých mojich, niekedy aj nie veľmi vydarených, vtipoch, v ktorých neraz zabudnem povedať pointu a čudujem sa, prečo sa nik nesmeje. Poobede vybehnem na prechádzku so psami a stretnem starenku, ktorá zohnutá pomaličky kráča zo svojej záhradky, opretá o dve barly. Krásnu tvár ešte viac rozžiari úprimná radosť, keď ju moje psy začnú bezostyšne, krútiac chvostom, oňuchávať a je vidieť, že aj ju tento okamih napĺňa šťastím. Potom na lesnej cestičke stretnem svojho kamoša bezdomovca. Viem, že lacné jablčné víno popíja od skorého rána, no vždy ma milo pozdraví a nezabudne poznamenať, koľko veľa sa veru nachodím s tými svojimi psíkmi. A večer zasa zatváram bránu s našim stráž- nikom, pánom mäsiarom na dôchodku, ktorý ma vždy prekvapí nejakou zaujímavou technickou novinkou, o ktorej počul v televízii, či čítal v novinách. Slnko nesvieti každý deň a nie vždy máme dobrú a práve sviatočnú náladu. No rôzni milí ľudkovia, s ktorými sa spájajú každodenné prí- jemné rituály, nám ju vždy dokážu zlepšiť. Som zvedavá, koho stretnem zajtra… (pvč)