Médiá, obzvlášť tie verejnoprávne, opustili oblasť informovania a prešli do režimu propagandy

18. februára 2022

Tomáš Nielsen 2. diel:

„To, čo zažívame posledné dva roky, by som označil za ústavnú krízu. Je to puč proti ľuďom, je to puč proti demokracii… Každý, kto zdvihol ruku pre tento zákon, je zodpovedný za otvorenie dverí totalite…“ Vy, kto ste počuli prvý diel nášho rozhovoru s právnikom Tomášom Nielsenom, viete, že som citovala jeho slová, ktoré tu už zazneli. Aj dnes budeme hovoriť o pandemickom zákone. A samozrejme o slobode, o protikoronavírusových opatreniach, o správaní a chúťkach politikov, a to opäť so zakladateľom Pro Libertate, inštitútu práva a občianskych slobôd, odborného združenia právnikov, ktoré obhajujú hodnoty, ako je ľudská dôstojnosť, právo na súkromie, právo na súdnu ochranu a podobne.

Martina: Tomáš Nielsen. Ešte je tu jav, ktorý sme už niekoľkokrát spomenuli. Ak by som chcela právny pojem „stav legislatívnej núdze“ pomenovať prostými a nehľadanými slovami, tak by som povedala, že je to okamih, kedy sa v spoločnosti deje niečo, s čím naše zákony nepočítajú, teda napríklad nepriateľ pred bránami, blackout, masívny výpadok elektrického prúdu , a tak ďalej. Môžete mi vysvetliť, prečo vláda chcela tento zákon prerokovať zrýchlene, keď navyše zároveň v tom istom čase rozvoľňuje protiepidemické opatrenia? Z čoho tento stav legislatívnej núdze vyplýva?

Tomáš Nielsen: Som presvedčený, že jediný argument, hoci úplne nezmyselný, ktorý by vláda mohla použiť, je, že pôvodný pandemický zákon mal skončiť 28. februára a že by vláda potom bola úplne bezbranná. Aj keby som prijal túto nezmyselnú argumentáciu, tak tak by mohla odôvodniť iba zmenu tohto zákona v časti, ktorá sa týka doby účinnosti. Ak by vláda prišla s tým, že: „Sme v legislatívnej núdzi, pretože sme sa vykašlali na pandemický zákon, a máme málo času, potrebujeme ho predĺžiť o pol roka“, tak som ochotný diskutovať, či má alebo nemá pravdu. Ale v žiadnom prípade neexistuje dôvod na rozširovanie kompetencií vlády.

Je to presne, ako hovoríte, stav legislatívnej núdze je niečo, keď akútne hrozí nejaké riziko. Ale ak vláda, alebo snemovňa úplne zásadným spôsobom zvýši právomoci ministerstva zdravotníctva, dokonca ich odovzdá aj ministerstvu obrany a ministerstvu vnútra, a vysvetľuje to nejakým hrozným rizikom, ale vedľa toho súčasne začne rozvoľňovať opatrenia, tak sa sama usvedčuje z toho, že stav legislatívnej núdze zneužila. A Ústavný súd, bude podľa môjho názoru musieť tento zákon zrušiť už len z tohto dôvodu.

Vláda jednoducho odmietla dať poslancom možnosť o tomto predpise diskutovať. Odmietla možnosť vyjadriť sa ku všetkým, nielen právnym, ale aj lekárskym, a podobným aspektom, a len na základe časového hľadiska si vynútila zmeny, ktoré sa neuveriteľným spôsobom dotknú úplne každého z nás. A to, že príde jar a leto, a vírus na chvíľku možno upadne, ešte neznamená, že nepríde september, október, kedy sa deti budú vracať, alebo si budú myslieť, že sa vracajú späť do škôl, ale začnú im chodiť absurdné SMSky, a začnú byť uzatvárané do nejakých izolácií, objaví sa znova nátlak na očkovanie a podobne. Proste stav legislatívnej núdze bol neuveriteľným spôsobom zneužitý.

Diskriminácia, ktorá tu v súvislosti s covidom existuje, je z právneho hľadiska popretím základných princípov demokracie

Martina: Tomáš, vy ste spoluzakladateľom odborného združenia právnikov ProLibertate. Ako sa vy, skupina odborníkov, pozeráte na to, že sa politikom podarilo rozdeliť ľudí na očkovaných a neočkovaných, hoci naďalej trvá, že očkovanie je nepovinné?

Tomáš Nielsen: Jedna vec je právny pohľad, a druhá je ľudský pohľad. Ako právnik sa na to pozerám tak, že všetci vieme, že v spoločnosti existuje určitá forma diskriminácie typu pozitívnej diskriminácie v niektorých sociálnych aspektoch, a podobne. Ale z právneho hľadiska existuje diskriminácia v pravom slova zmysle, to znamená vyčleňovanie časti skupín, obmedzovanie práv časti ľudí bez akéhokoľvek odôvodnenia. O tom som si vždy myslel, že to nezažijem, a je to niečo, čo sme vídavali vo filmoch z prvej polovice 20. storočia. Pre mňa to je absolútne popretie základ demokratických princípov.

Takou hodnotou je rovnosť pred zákonom. To je hodnota, pri ktorej by ma nikdy nenapadlo, že sa dožijem situácie, keď rovnosť pred zákonom bude reálne úplne popretá. To je právny pohľad. Tu sa zaútočilo na právo v úplnej podstate. To nie je diskusia o tom, či slovo „šťastie“ má znamenať to alebo to, ale rovnosť pred zákonom je jednoduchá vec. Nedávno som niekde spomínal články ústavy, a keď si to prečíta každý normálny človek, tak to nie je zložité čítanie, sú to jednoduché vety. A to bolo jednoducho popreté. Diskriminácia sama osebe je z právneho hľadiska popretie základných princípov demokracie.

A z ľudského hľadiska sa na to pozerám tak, že vôbec nechápem, ako sa to vláde podarilo. Aj keby som patril do nejakej zvýhodnenej skupiny v rámci diskriminácie, tak sa predsa zastanem tých slabších, takže vôbec nechápem, ako sa vláde podarilo z ľudí vytvoriť dve skupiny, kedy neočkovaní – čo môžu byť ľudia, ktorí majú v sebe x povinné očkovanie, a nie sú to antivaxeri v tom zmysle, ako sa dnes hovorí, a tento pojem sa škaredo zneužíva – teda ľudia, ktorí sa z nejakého dôvodu rozhodli, že nechcú byť dobrovoľne očkovaní – sú napádaní očkovanými. To nechápem ani právne, ale ani ľudsky. Znovu hovorím, keď stretnete slabšieho, znevýhodneného človeka, tak mu pomôžete, a nie, že naň budete ešte pľuvať. Musím povedať, že som z toho veľmi prekvapený.

Martina: Avšak nesmiete mať v tej chvíli strach, že vás ten človek zabije.

Tomáš Nielsen: Presne tak.

O niekom, kto nie je očkovaný proti čiernemu kašľu, neviete. Ale človek, ktorý sa nepodrobil očkovaniu proti covidu, nemôže s deťmi do bazéna, a neočkované deti nemôžu na lyžiarske kurzy a cestovať. To je diskriminácia.

Martina: Už ste to hovoril: Politici sa tomuto pomenovaniu prakticky zúrivo bránia, ale vy, ako právnik, môžete konštatovať, že politici vytvorili z neočkovaných občanov druhej kategórie?

Tomáš Nielsen: Ja si neviem predstaviť politika, ktorý by to poprel, to je úplne nesporná vec, o tom nie je potrebná diskusia. O človeku, ktorý nie je očkovaný proti čiernemu kašľu, alebo nemá akékoľvek povinné očkovanie, ani neviete, kto to je. Ale človek, ktorý sa nepodrobil dobrovoľnému očkovaniu proti covidu, nemôže so svojim dieťaťom do bazéna, jeho dieťa nemôže, pokiaľ nie je očkované, jazdiť na lyžiarske kurzy a podobne, nemôže cestovať, a nebavíme sa len o Českej republike. To nie je občan druhej kategórie? Tak to jednoducho je. Je to diskriminácia v najhrubšom slova zmysle.

Martina: To je diskriminácia v tom najhrubšom slova zmysle. Sľúbila som aj pár rád: Povedzte mi, čo teda robiť? Môžu sa ľudia odvolať napríklad na diskriminačné zákony? Dal by sa niekto stíhať?

Tomáš Nielsen: Na nás sa obracia množstvo ľudí s otázkami, ako sa brániť, a o to sa snažíme na webových stránkach. Existujú určité práva, ktoré ľudia majú, a nevedia o nich, typu: Nevypovedať. Nepredkladať úradom dokumenty, ktoré môžu viesť k trestaniu, a tak ďalej. To je zákonné právo a je to úplne v pohode.

Ale to, čo sa deje posledné dva roky, nie je dramaticky niečo nové, to sa iba prejavilo niečo, čo dlhodobo vieme. Už pred piatimi, desiatimi rokmi sme vedeli, že súdy trvajú dlho, že brániť sa súdnou cestou je nákladné, a kým dôjde k rozhodnutiu, tak uplynie veľa času. Táto situácia je úplne rovnaká a uvediem úplne jednoduchý príklad: Dieťa je v karanténe, nemôže do školy. A kým spíšete žalobu, a než podáte návrh na predbežné opatrenie, bude trvať päť, sedem dní, a medzi tým karanténa skončí. Potom sa samozrejme môžete spätne domáhať náhrady za zásah do osobnostných práv, a za tri, štyri roky sa dozviete, ako to dopadlo.

V tejto chvíli sa pre základnú ochranu nestačí brániť žalobami, právnou cestou. Myslím, že je potrebné, aby sme si všetci povedali, či chceme, alebo nechceme žiť v tejto spoločnosti, aby sme dali politikom signál, že nesúhlasíme s obmedzovaním práv. Som presvedčený, že sa ľudia hlavne musia spájať a diskutovať medzi sebou. Očkovaní aj neočkovaní sa majú chytiť za ruky a povedať: „Sme tu spolu a chceme, aby sa štát vrátil do normálnych a bežných koľají. Sme tu za to, aby sme chránili naše deti, a nie aby sme na seba kričali“.

Takže my sa o právnu cestu snažíme, napádame tieto veci na Najvyššom správnom súde, na Ústavnom súde, ale zabudnime na to, že nám pomôže nejaká žaloba, pretože to je vec na dva, tri roky. Nehovoriac o tom, že dnes aj sudcovia často rozhodujú štýlom: „Síce máte pravdu, ten a ten paragraf to hovorí, ale je tu hrozná epidémia.“ Takže, podľa mňa je naozaj hrozne dôležité, aby si ľudia uvedomili, že prvýkrát od roku 1989 sme v čase, keď je potrebné, aby sa ľudia reálne dávali dohromady, aby sa ozvali, a nečakali, že to vyriešia právnik, politici, alebo lekári. Je potrebné, aby sa ľudia začali ozývať.

Najvyšší správny súd rozhodol, že diskriminácia kvôli očkovaniu nie je možná, pretože to nie je v zákone. Vláda to vyriešila tým, že to v pandemickom zákone uzákonila.

Martina:Mohlo by sa zdať, že Najvyšší správny súd je na strane neočkovaných, pretože zrušil v aktuálne platnom opatrení povinnosť preukazovať očkovanie, alebo prekonanú chorobu pred vstupom do reštaurácií, klubov, či herní, alebo pred ubytovaním v hoteloch. Sudca Petr Mikeš k tomu povedal: „Cieľom opatrenia nemôže byť nepriamo donútiť občanov k očkovaniu. Tým by sa z dobrovoľného očkovania stalo prostredníctvom mimoriadneho opatrenia očkovanie povinné, pretože osobám neočkovaným by neostávalo nič iné, než sa nechať naočkovať, ak by chceli bežne žiť.“ Tu by sa mohlo zdať, že sudca Petr Mikeš, teraz použijem hrubý výraz, kope za neočkovaných, ale my už sme tým všetci prešli, zažili sme to, mnohí prišli o prácu, deti stratili dva roky detstva, dva roky života. Čo teda robiť? Vy hovoríte nežalovať, nič tým nedosiahneme. Ale žalovať ministerstvo za pokus o zavádzanie diskriminačných opatrení, aby sme aspoň ukázali, že: „My to vieme! Všimli sme si to, a boli by sme radi, keby ste si uvedomili, že vám to už nabudúce u všetkých neprejde.“

Tomáš Nielsen: Určite by som nechcel, aby to vyznelo tak, že „nežalovať“. Nie. Žalujte, podávajte trestné oznámenie, ak máte pocit, že niekto spáchal trestný čin. Robte to. Ale nespoliehajte sa na to, že napíšete právnikovi e-mail, a on to vyrieši. Je potrebné, aby sa ľudia začali, tak ako to hovorí občiansky zákonník, „brať za svoje šťastie a šťastie svojej rodiny“. Nespoliehať sa na to, a skutočne sa spojiť. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu je strašne zaujímavé v jednej veci: Je tam zásadná myšlienka, ktorá mi príde fascinujúca, a to: že nebije každého do očí, že máme dobrovoľné očkovanie v tom zmysle, že buď môžete zostať zatvorená doma, alebo sa naočkujte, aby ste mohla chodiť von. To nie je dobrovoľné a Najvyšší správny súd to potvrdil. Ale odložil účinky tohto rozhodnutia o sedem dní.

Ak by som ja zistil, že v našej krajine existuje niečo absolútne protiprávne, absolútne neľudské, tak to predsa nebudem odkladať o sedem dní. Vôbec tomuto odkladu nerozumiem. Ďalšia vec. Pán Válek, minister zdravotníctva, okamžite reagoval na toto rozhodnutie tým, že v snemovni povedal: Vidíte, je potrebné novelizovať pandemický zákon. A čo to vlastne znamená? On vlastne povedal: Najvyššiemu správnemu súdu sa nepáči, že diskriminujeme neočkované, pretože to nie je v zákone.

Martina: Dáme to do zákona.

Tomáš Nielsen: Áno, dáme to do zákona. A to je to, čo by som Najvyššiemu správnemu súdu vyčítal. On vlastne nehovorí: Táto diskriminácia je ohavný zločin proti ľudskosti, ale iba hovorí: „Vláda pre to nemá zákonný mandát.“

Podľa mňa je diskriminácia ohavný zločin proti ľudskosti. A čo urobí vláda a poslanecká snemovňa? Do zákona inými slovami napíšu, že to je možné. A až bude nabudúce Najvyšší správny súd rozhodovať o covidpasoch, tak povie: Už je to v poriadku, pretože to je v zákone. To je jednoducho absurdné.

Bodka za koronavírusom sa po pol roku zmenila na bodku za vážnym priebehom. Teraz sa medzi diskriminované osoby dostanú aj tí, ktorí majú dve, a nie tri Bodky. Ľudia to vidia, a začínajú prezrieť.

Martina: Napriek tomu, keby sa podarilo napraviť to, o čom hovoríte: Keby sa podarilo zhodiť pandemický zákon zo stola. Keby Najvyšší správny súd neodkladal zásah súdu o sedem dní, ale povedal by: Toto bola diskriminácia. Nie je potom možné, že by sme zostali enklávou uprostred Európy? Pretože napriek tomu, že tu teraz vláde slušne okopávame členky, tak si v Rakúsku zmlsli na ľuďoch oveľa sofistikovanejšie a dôslednejšie. Ako vnímate, že tam od februára nastupuje povinné očkovanie vo chvíli, keď sa pandémia rozvoľňuje?

Tomáš Nielsen: Je potrebné vnímať, že informácie, ktoré dostávame zo zahraničia, sú určitým spôsobom filtrované. Často sa uvádza príklad Nemecka, Rakúska a Talianska v tom zmysle, že keď to platí tam, tak prečo vám vadí to, čo je tu, veď tam je to ešte horšie.

Martina: Trošku zabúdajú informovať aj o státisícových demonštráciách, ktoré tam sú dnes a denne.

Tomáš Nielsen: To po prvé. A za druhé, oni zabúdajú informovať o tom, čo sa deje na Islande, v Dánsku, vo Švédsku, v Chorvátsku, a ďalších krajinách Európy, kde je situácia úplne iná. Ďalšia vec je, že keď tu začneme rozvoľňovať, tak sa dostávame do situácie, ktoré treba v Dánsku hovoria lockdown. Obsah týchto pojmov je v rôznych krajinách veľmi rozdielny. Ale to, čo ste správne povedali, je najzásadnejšie: Teraz je veľká kauza, a to Konvoj slobody v Kanade. Ale Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko tiež demonštrujú. Vyhnali stovky tisíc ľudí do ulíc. Nie je to predsa tak, že by to v týchto krajinách fungovalo, a všetci sú spokojní.

Som v spojení s množstvom právnikov z celého sveta, a napádanie vlád, a napádanie opatrenia prebieha v každej krajine. Jediný rozdiel je v tom, že v mnohých krajinách neexistuje právny nástroj, ako to napadnúť priamo. To znamená, že je to podobné, ako keď u nás vznikne vyhláška o povinnom očkovaní, ale podľa nášho práva to jednotliví ľudia nemajú právo napadnúť, a tak je potrebná skupina senátorov, ktorá to napadne. A ľudia idú do ulíc.

Martina: Tomáš Nielsen, povedali ste, že ste v spojení s právnikmi celého sveta. Na čo vám to je? A na čo to je nám? Na čo nám to môže byť? Pretože to zatiaľ vyzerá, že psy štekajú, ale očkovacia karavana schvaľujúca pandemické zákony ťahá ďalej.

Tomáš Nielsen: Často si hovorím, či to stojí za to. Pretože keď sa pozriete na profesora Barana, na veľa ľudí, ktorí vystupujú verejne, tak čomu čelia? Čelia útokom zo strany médií, zo strany politikov, a ako hovoríte, akoby to nemá žiadny efekt. Ja myslím, že má. Keby sme sa neozývali, tak sme na tom ešte horšie, než na tom sme. Myslím, že je stále viac ľudí, ktorí si uvedomujú šialenosť tejto doby, a že nám do určitej miery veľmi pomáha, že sa potvrdzuje to, čo hovoríme od začiatku, keď sa rozbehla veľká vládna kampaň: Bodka za koronavírusom sa po pol roku zmenila na Bodku za vážnym priebehom. Teraz, vo februári sa medzi diskriminované osoby pravdepodobne dostanú aj tí, ktorí majú len dve bodky, a nie traja. Takže to, že sa ozývame, spomaľuje karavanu opatrenia.

A medzinárodný aspekt má jednu zásadnú dôležitosť. Prirovnávam to k tomu, keď chcete zistiť trik kúzelníka: Nesmiete mu pozerať na ruku, ktorú vám máva pred očami, ale na to, čo robí za chrbtom. Nedávno minister zdravotníctva mal povedať, že povinné očkovanie nás nečaká, že sa na tom musí dohodnúť Európska únia. Uvedomte si, že mnohé právne predpisy pochádzajú z dielne Európskej únie, a my potrebujeme sledovať aj to, čo sa deje tam. Jedna vec je zákonodarstvo Českej republiky, ale druhá vec je, čo sa deje v EÚ. My sme presvedčení o tom, že je potrebné komunikovať s právnikmi, s kolegami z ďalších členských krajín Európskej únie, aby sme sa nedočkali toho, že tu niečo takzvane vybojujeme, a potom nám príde nariadenie o povinnom očkovaní z EÚ.

Podľa mňa je strašne dôležité, že existuje protiváha vládnej propagandy, a myslím, že má veľký význam aj to, že táto protiváha existuje aj na medzinárodnej úrovni. Toto naše vnútorné presvedčenie si budeme udržiavať, pretože to nehodláme vzdať. Jednoducho riskujeme budúcnosť našich detí, riskujeme slobody – a podľa mňa to nie je maličkosť. Sme naozaj v najväčšej kríze ústavnosti, ktorú Česká republika kedy zažila.

Médiá, zvlášť verejnoprávne, opustili oblasť informovania, a robia propagandu. Väčšina ľudí je dobrá, a chce dobro, ale propaganda strachu ich vykoľajila z normálneho myslenia.

Martina: Tomáš, právny boj je asi záležitosť, ktorú za nás môžete a musíte vybojovať vy, a asi záleží na tom, ako sa do toho zahryznete. A slovom „vy“ myslím európsko-únijný, alebo celosvetový plurál. Ale aké možnosti máme my? Hovorili ste o tom, a teraz to trošku zjednoduším, že by sme sa mali chytiť za ruky, a prestať sa sami medzi sebou oddeľovať na očkované a neočkované. Ale je to problém, pretože za tie dva roky je to už pomerne zažraté. Čo teda môžu robiť napríklad ľudia, ktorí prichádzajú o svoju prácu, pretože nepodstúpili nepovinné očkovanie, a pritom nikdy nie sú od zamestnávateľa vyhodení kvôli očkovaniu, ale je tam vždy nejaký zástupný dôvod, a iba my vieme svoje. Čo s tým?

Tomáš Nielsen: Stále existuje možnosť sa brániť súdnou cestou, to znamená žalovať zamestnávateľa. Ale najdôležitejšie je vrátiť sa k tomu základnému, a to, že pokiaľ mi niečo vadí, tak môžem urobiť to, že oslovím ľudí okolo seba, a budem ich presviedčať o tom, prečo mi to vadí. Budem sa snažiť publikovať v médiách, aby bol môj hlas počuť. To je to, čo potrebujeme.

Potrebujeme, aby ľudia nerezignovali štýlom: „Ja som jeden z desiatich, ktorý niečo chce,“ ale aby sa snažili hovoriť s ľuďmi. Aby sa snažili sa skutočne chytiť za ruky. Pretože ak si väčšina ľudí praje totalitu, tak je demokratické zaviesť totalitu. To sa nedá nič robiť. Ak je nás menšina, kto chce chrániť deti, ak je nás menšina, kto si myslí, že je lepšie žiť život s nejakými rizikami, než byť zatvorený v pivnici, a riziká nemať, tak taká menšina má veľký význam.

Myslím, že médiá, zvlášť verejnoprávne, úplne opustili oblasť informovania, a prešli do režimu propagandy. Ja si ale stále vnútorne, možno naivne optimisticky myslím, že väčšina ľudí je dobrá, že väčšina ľudí chce dobro, a ohavná propaganda strachu ich vlastne úplne vykoľajila z normálneho premýšľania. Ako inak sa dá pochopiť, že by sa niekto zastával diskriminácia v reštauráciách? A dnes je to normálne – niekto príde do reštaurácie, nemá covidpas, tak tam môže sedieť, ale nebude obslúžený.

Martina: Pričom ho obsluhuje človek, ktorý covidpas nemusí mať.

Tomáš Nielsen: Ako to bráni šíreniu vírusu? Myslím, že je potrebné, aby sme na tieto detaily upozorňovali a vrátili sa k podstate. Ako som hovoril, nám vlastne pomáha, že očkovanie nefunguje tak, ako bolo sľubované, takže si stále viac ľudí uvedomuje tú absurditu. Ľudia tomu uverili, ale myslím, že väčšina ľudí sa nechala očkovať preto, že chcela cestovať, chodiť do reštaurácií a divadiel. Ale ľudia, ktorí uverili tomu, že očkovanie vyrieši epidémiu alebo pandémiu, už vidia, že to tak nie je. Takže je potrebné sa o tom ďalej baviť a znovu pripomínať základy ľudstva. Proste keď niekto diskriminuje hrubé, alebo ľudí s inou farbou pleti, a podobne, tak to, že ja práve patrím do zvýhodnenej skupiny, neznamená, že je to dobre. Diskriminácia je hnusná vec.

Už nie je čas na to, aby niekto sedel pri televízii a nadával na politiku, ale treba vyjsť von. Keď vyjdú do ulíc státisíce ľudí, tak si politici uvedomia, že sa niečo deje.

Martina: Obávam sa, že tu ale bola zatnutá sekera. Už som tu niekoľkokrát uvádzala príklad, že keď ma prvýkrát vyviedli z reštaurácie, tak som sa tak rozhliadla po tých šťastnejších, a uvedomila som si, že keď by sa mi to stalo viackrát, tak možno bude veľmi zložité pracovať s vnútorným pocitom: „Vy ste dovolili, aby mi toto urobili.“ A tým by som povedala, že sa spoločnosť delí a puká. A teraz je otázka: Ako sa cez tieto priepasti budeme chytať za ruky, aby sme šli demonštrovať proti schváleniu pandemického zákona? Pokiaľ som si správne všimla, tak snáď prvýkrát za veľmi dlhú dobu boli proti nim krátko použití aj ťažkoodenci. A reakciou na to bolo, že pandemický zákon prešiel. Znamená to, že teraz už cez toto nejde vlak?

Tomáš Nielsen:To určite neznamená. Rovnako tak, ako ho poslanecká snemovňa prijala, ho tiež môže zrušiť. To je jedna vec. Vždy môže, a považujem to za samozrejmosť, hoci sa to asi nestane, že by zrušila stav pandemickej pohotovosti. Myslím, že je potrebné politikom dať najavo, čo sa deje, a ako to ľudia cítia. Na druhú stranu, a zase sa k tomu vrátim, už nie je čas na to, aby niekto sedel pri televízii a nadával na politiku, ale skutočne treba vyjsť von. Ak na demonštrácii vystúpi päťsto ľudí, tisíc ľudí, tak čo urobia médiá? Médiá zaberú nejaké najväčšie krikľavé prípady nejakých, teraz to poviem škaredo, extrémistov a urobia obrázok: Takáto skupinka ľudí. Ale keď vyjdú do ulíc státisíce ľudí, tak si politici uvedomia, že sa niečo deje. Ja si naozaj myslím, že to nie je otázka právnej diskusie, ale že je to vo veľkej miere aj otázka presvedčenia ľudí,

Martina: A čo urobíte vy, ako otec, keď vám vrátia deti zo školy kvôli kontaktu s osobou vo vedľajšej triede s omikrónom. Pošlite ich do školy?

Tomáš Nielsen: Keď si spomeniem na doby, kedy sa toto stalo, tak tam sú dve veci. Do školy dieťa nepustí, pretože jednoducho niečo, pretože si nejakým spôsobom vyložili SMSku. Ale mnoho rodičov potom dieťa napríklad týždeň nepúšťa ani do športových krúžkov a podobne, pretože presne – omikrón.

Oni vedia, čo robia. Útočia na nás presne tými cestami, ktoré sú efektívne, útočia na vaše deti.

Martina: Teraz síce zlacnili pokutu na dvestotisíc, ale rovnako, ako ste správne hovorili, je to dosť. Takže, keď by ho poslali do krúžku, tak sa vystavujú nebezpečenstvu, že budú pokutovaní.

Tomáš Nielsen: Ja som to vtedy vykladal v súlade s právom, takže SMSka nie je správne rozhodnutie. To znamená, neobmedzoval som život detí v tom zmysle, že by som ich zavrel doma, a týždeň ich nechal bez akéhokoľvek pohybu, pretože si myslím, že obezita je oveľa horšia, povedzme, rizikový faktor pre covid, ako neočkovanosť. To sa s pandemickým zákonom mení, pretože SMSky začnú byť platné.

Pýtali ste sa ma ako otca, a ja som človek, ktorý nechce deti do týchto bojov ťahať. Ľudsky to cítim tak, že je to to najohavnejšie, čo sme my dospelí mohli urobiť, čo sme urobili deťom, a ja im to nechcem vracať ešte tým, že ich budem ťahať do týchto bitiek. Takže sa snažím, kedykoľvek sme s deťmi, pristupovať k týmto veciam umiernene. Moje deti sú zatiaľ našťastie v pohode s touto situáciou.

My sme tu od toho, aby sme deti chránili, a nie aby sme ich používali ako nástroj boja proti opatreniam, a už vôbec nie ako kompenzáciu vlastných mindrákov, čo sa obávam, že na školách veľmi často vidíme na tom, čo sú niektorí pedagogickí pracovníci schopní voči deťom robiť. Veď je to základná povinnosť dospelého človeka chrániť deti.

Martina: Ale tým sme proti mašinérii veľmi zraniteľní.

Tomáš Nielsen: Oni vedia, čo robia. Útočia na nás presne tými cestami, ktoré sú efektívne, útočia na deti.

Všimnite si povinné očkovanie: Keď sa zavádzala novela vyhlášky o povinnom očkovaní, tak sa tam nehovorilo o nejakých lekárskych diagnózach a podobne. Povinné očkovanie bolo zavedené proti hasičom, policajtom, zdravotníkom, to znamená ľuďom, ktorí spadajú zamestnaním priamo pod štátny aparát, a pritom som videl veľa hasičov našej odborovej organizácie, čo sú svalnatí mladí muži, najzdravšia časť populácie, ktorí JIPky skutočne nezapĺňajú. Prečo sa to stalo?

Martina: Ale potom to bolo na nátlak zrušené.

Tomáš Nielsen: Presne. A prečo to boli oni? Pretože štát ich vie priamo kontrolovať. Pretože ich štát môže natvrdo vydierať štýlom: „Ak sa nenecháte povinne očkovať, prídete o prácu.“ Ministri hovorili: „Nakoniec sa očkovať nechajú, pretože sú závislí na mzde, ktorú mi im vyplácame.“

Vláda to robí dobre, útočí na nás tým najškaredším štýlom. V našom inštitúte ProLibertate hovoríme: Nebudeme hrať rovnakú hru. Nebudeme klamať. Hoci by to bolo samozrejme najjednoduchšie, ale jednoducho to nebudeme robiť. Chceme využiť to, čo sa deje k ochrane demokracie, chceme demokraciu chrániť, ale chceme ju založiť na niečom dôveryhodnom. Preto hovorím: Ja nebudem svoje dieťa používať ako nástroj boja. Ja ho budem chrániť, hoci ma to oslabuje. A iba som zdesený z toho, čo si vláda, minulá aj súčasná, dovoľuje používať za nástroje.

Urobíme všetko preto, aby sme vláde a poslaneckej snemovni neumožnili zneužiť situáciu na obmedzenie našich práv, súkromia, ľudskej dôstojnosti, slobody pohybu a pobytu

Martina: Povedali ste, že sme v štádiu hlbokej ústavnej krízy. Je to kríza ústavných práv ľudí? A ako myslíte, ako profesionál, že to dopadne?

Tomáš Nielsen: Ako profesionál… Vo chvíli, keď prestanú platiť základné princípy práva, tak to už je skoro jedno, či som, alebo nie som profesionál. Ja verím, že to dopadne dobre. Verím, že väčšina ľudí nechce žiť v totalite. Väčšina ľudí si pamätá, alebo im ako deťom rozprávali o tom, že vstup na vysokú školu bol podmienený legitimáciou členstva v nejakej strane, a my covidpasom vytvárame to isté. Verím tomu, že ľudia to nechcú a že tým pádom sa zase vrátime k nejakému normálu.

Veľmi nám pomáha príroda, pretože sa ukazuje, že imunológovia a virológovia, ktorí hovorili o tom, čo koronavírus urobí, že majú pravdu a že jeho cieľom nebolo zlikvidovať spoločnosť, ale aby sme sa prispôsobili, aby to pre nás bola obdoba nádchy, alebo chrípky. Ale musíme si dať pozor na to, aby veci ako pandemický zákon nezanechali v našom právnom poriadku niečo, čo nás dlhodobo pripraví o slobody. Verím tomu, že to dopadne dobre.

Urobíme všetko pre to, aby sme vláde a poslaneckej snemovni neumožnili zneužiť túto situáciu na to, aby sme za tri roky zistili, že máme menej súkromia – menej ľudskej dôstojnosti, menej slobody pohybu a pobytu. Pokúsime sa urobiť všetko pre to, aby sme obnovili demokratický právny štát, a možno ešte zdôraznili, alebo vytvorili nejaké ďalšie poistky proti zneužitiu. Podľa mňa ani zákonodarcovia nevedeli, čo robia, keď do Zákona o verejnom zdraví vkladali ustanovenia o mimoriadnych opatreniach. Mysleli to pravdepodobne dobre, skutočne mysleli na to, že keď v Trutnove vypukne nejaká dramatická chrípka, tak zavrú školu, a nenapadlo ich v tom čase, aspoň dúfam, to už by bola veľká konšpirácia, že toho niekto zneužije na to, aby dva roky takýmto spôsobom decimoval spoločnosť.

Verím, že to dopadne dobre. Urobíme všetko proti tomu, aby zásahy do ľudských práv tu nezostali navždy. A budeme strašne iniciovať, aby sa do všetkých predpisov, či už je to ústavný Zákon o bezpečnosti Českej republiky, krízový zákon a tak ďalej, zaviedli účinnejšie poistky aj na preskúmanie toho, čo sa deje.

Martina: Tomáš Nielsen, veľmi vám ďakujem za váš právny rozbor a dobré rady.

Tomáš Nielsen: Ja veľmi ďakujem a ospravedlňujem sa, že dobrých rád je málo, pretože žijeme v ťažkej dobe. Ale veľmi ďakujem za vašu prácu a za pozvanie.

kupredudominulosti.cz

Poteší nás, ak vás článok obohatil o iný uhol pohľadu a ďakujeme vopred, ak podporíte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova na náš účet v ČSOB IBAN: SK80 7500 0000 0040 1415 4359

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Názor

Posledné dva roky žijeme v ústavnej kríze. Je to puč proti ľuďom, proti demokracii. Poslanci otvorili dvere totalite

Tomáš Nielsen 1. diel: Domnievam sa, že všetci musíme pracovať so skutočnosťou, že aj keby sme na začiatku koronavírového zmätku ...

Nasledujúci článok

Spravodajstvo

Americká štátna elita lokajské marionetky v západnej a strednej Európe definitívne hodila cez palubu

Štefan Harabin: Zmeny v geopolitike môžu znamenať, že Slovensko vôbec nemusí existovať Američania hodili cez palubu celú Európu vrátane Ukrajiny. ...
Aktualizované 30.9. 23:32
Názor

Budú Taraba a Kuffovci novodobí „JUDÁŠI“ v parlamente ?

Mal som možnosť byť dva a pol roka v Národnej rade a tak si chvíľu po boku Vladimíra Mečiara užiť politické „maniere“ a politikárčenie, ...
Názor

AKO SKRYTÉ BRITSKÉ INFORMAČNÉ VOJNY CIELIA NA RUSKO, ŽE OHROZUJE CIVILOV A NOVINÁROV

Kit Klarenberg Koncom júla začal internetom kolovať šokujúci rozhovor so zajatým bojovníkom práporu Azov. V klipe vojnový zajatec tvrdil, že Oleksij Arestovyč, kedysi ...
Názor

Stretnutie Poslov budúcnosti 3. diel

Diskusia a závery vyplývajúce z prvého historického stretnutia Poslov budúcnosti a priaznivcov Správ z Galaxie v Litochoviciach nad Labem
Názor

Zákulisie nezákonného súdenia Rostasa – Štefan Harabin

V kauze odsúdenia Rostasa za citovanie Štúra a iných zakladateľov slovenskej štátnosti nejde len o hrubé porušenie ľudských práv ale ...
Názor

Dobré ráno stará mama..

Volkswagen hrozí odchodom zo Slovenska. Presun výroby by zasiahol tisíce ľudí! Volkswagen uviedol, že presun výroby by mohol smerovať do ...
Názor

EÚ: Riadená demolácia

Keď si prečítam množstvo denných spravodajských článkov o Rusku, Ukrajine, NATO a EÚ, je stále ťažšie uniknúť myšlienke, že prebieha ...
Aktualizované 3.10. 22:10
Názor

Geopolitická architektúra planéty

Dr. Jozef Skála a Prof. Peter Staněk: Videorozhovor o geopolitickej architektúre planéty 30. 9. 2022 Prof. Staněk k aktuálnym témam + odpovede ...
Názor

Ľudia môžu svojou účasťou na voľbách prejaviť svoju nespokojnosť - Anna Belousovová

Slovensko stojí na šikovnej samospráve. Aj jeden človek môže urobiť veľa, ak sa snaží. Jesenné voľby sú veľmi dôležité. Začnime ...
Názor

SOROŠČA neuvedomelé tupé nevie, že jej trestnoprávnosť nastúpi

JUDr. Štefan Harabin: „SOROŠČA je tak tupá, že ona si ani neuvedomuje, že jej trestnoprávna zodpovednosť nastúpi“ Podvodne sa nechala ...
Názor

Narodení v EÚ

EÚ je zločinecký syndikát, ktorý založili nacisti a riadia pohrobkovia fašistov. Rýchlo preč. Záchrana je BRICS. Inak zahynieme mrazom, hladom a vojnou. ...