Kedy už konečne budeme kontrolovať aj výdaje, nie iba príjmy?

A máme to tu.

Štát opäť ušetrí a jeho naj­väčšími „šetričmi“, podľa nášho premiéra, budú dô­chodcovia, ktorí zadarmo, bez nároku na akýkoľvek honorár, posilnia rady štát­nych inšpekcií a finančných kontrolórov.

Tí sa medzi­tým môžu za riadnu mzdu venovať zrejme svojim ko­níčkom, alebo rozmnožova­niu svojich majetkov, keďže tu najnáročnejšiu prácu za nich urobia kontrolné hliad­ky dôchodcov. Tie budú pobehovať po obchodoch a kontrolovať, či obchodníci ,skutočne znížili ceny zák­ladných potravín v súlade so znížením dane z pridanej hodnoty o 10 percent. Veď čo budú robiť doma? Vyse­dávať, klebetiť, ohovárať vlá­du, nudiť sa a od rána do ve­čera, pozerať seriály a behať po lekároch? Chodiť po lie­čeniach a výletoch nemajú za čo, pretože ich penzie stačia akurát na zaplatenie strechy nad hlavou a preživorenie do ďalšieho dôchodku, tak nech je z nich aspoň nejaký úžitok, keď už im štát dáva „zadarmo“ toľké peniaze. Maratón medzi regálmi do­konca prospeje ich zdraviu, pretože budú mať viac po­hybu a budú aj medzi ľuďmi a nebudú trpieť depresiami zo samoty. Potom už stačí len „nabonzovať“ štátnym úradníkom, v ktorých ob­chodoch základné potraviny nezlacneli a tí si prídu vybrať pokuty.

Takže už nestačí Národná bločková lotéria, rôzne bon­zácke a korupčné linky, kde môžu občania hlásiť svoje podozrenia na suseda, pod­nikateľa, lekára, učiteľa. Tu už budú občania kontrolo­vať a bonzovať sami seba, ak vôbec chcú prežiť. Nebudete bonzovať, nebudú sociálne balíčky, nebudú dôchod­ky, nebudeme mať na zdra­votníctvo, sociálne služby, školstvo, na opravu ciest… a pokračovať môžeme do ne­konečna, lebo na toto všetko peniaze už dávno nemáme. Pretože v tomto štáte sú len a iba občania zodpovední za to, čo slovenská legislatíva zámerne umožňuje najväč­ším podvodníkom a aj za cenu porušenia sprznených, stokrát novelizovaných zá­konov zabezpečuje, aby ich nebolo možné ani odhaliť, ani potrestať a tak sa nám môžu smiať do očí. Pritom sa naše vlády neustále tvária, že tie státisíce úradníkov musí­me nevyhnutne platiť, opäť zo štátnej kasy, lebo majú neuveriteľne veľa roboty. Ale akej, keď tu nič nefunguje a ešte aj kontroly majú ro­biť dôchodcovia? A keď už kontroly, prečo nie aj na mi­nisterstvách, pri rozdeľovaní verejných zdrojov, rôznych štátnych fondov, eurofondov, či pri verejných obstaráva­niach? Veď medzi dôchodca­mi sú tisíce veľmi múdrych a skúsených ľudí, ktorí by to zvládli „ľavou zadnou“ a ro­bili by to zadarmo. Aj o eu­rofondy sme vraj prišli preto, lebo bolo málo ľudí a penia­ze na projekty sme nestihli včas minúť! Tam ich ale už nepustíte, pretože to by pre vás „nem dopadlo dobre“, že? Hoci to by bola určite pre našich dôchodcov asi najväčšia zábava. Oni totiž majú naozaj dosť času chodiť s otvorenými očami, rozmýš­ľať a „počúvať“ to vymývanie mozgov, ako málo peňazí aj na ich dôchodky máme. Títo ľudia presne vedia, kde naše peniaze a bohatstvo Čes­koslovenska skončilo a kde naše peniaze, už bez bohat­stva, končia aj v súčasnosti.

Už o pár dní sa doz­vieme, o koľko viac v štátnej kase mať budeme. Z bo­hatšej štátnej kasy, vďaka dôchodcom, tak budeme môcť podporovať ešte vo väčšom podnikateľské ak­tivity najbohatších zahra­ničných investorov a novo­dobých slovenských kapi­talistov, ktorí by bez neus-tálych dotácií štátu a euro­fondov už dávno zahynuli, pretože asi nikde na svete vláda nepodporuje toľko príživníkov v súkromnom sektore, ako u nás.

Nainfikovaná socialistic­kou propagandou som si vždy myslela, že keď niekto súkromne podniká, do svoj­ho podnikania musí vložiť vlastné peniaze a sám si musí zarobiť, pretože v kapitaliz­me sa o neho štát starať ne­bude. Vždy som si myslela, že keď si niekto otvorí súk­romnú nemocnicu, súkrom­nú školu, domov dôchodcov, poisťovňu, reštauráciu, fir­mu, banku, či založí súk­romný športový klub, tak si všetky služby a tovary zapla­tia tí, ktorí na to majú a na dobrovoľnej báze. Nie tak, že na základe zákona štát od nás vymámi dane a odvody a potom ich dá súkromným spoločnostiam namiesto toho, aby podporoval štátne inštitúcie.

Viac, ako dvadsaťročné skúsenosti ma ale presved­čili, že v kapitalizme sa dá úspešne podnikať len vtedy, keď najviac peňazí získate z verejných zdrojov a z rôz­nych štátnych fondov a euro­fondov. Namiesto toho, aby vlády hľadali možnosti, ako získať viac peňazí rozbeh­nutím malého a stredného podnikania, domáceho poľ­nohospodárstva, priemyslu, služieb a z ich ziskov zvyšo­vali životnú úroveň svojich občanov, robia všetko preto, aby sme na Slovensku zvy­šovali životnú úroveň len samotných vlastníkov súk­romných spoločnosti a obča­nov iných štátov, ktoré u nás investujú a zisky vyvážajú za naše hranice. Problém je to­tiž v tom, že oni u nás nein­vestujú preto, že nás milujú a sú celí šťastní, že konečne žijeme vraj slobodne a v de­mokracii, ale len a len preto, lebo tu majú lacnú pracovnú silu, odbytišťa svojich výrob­kov, množstvo skorumpo­vateľných úradníkov, nevy­možiteľnosť práva a vysoké zisky.

Zisk je jediným zákonom kapitalizmu dnešnej doby. Zisk za každú cenu a u naj-bohatších bez akýchkoľvek zábran, hoci ešte predne­dávnom aj tam platila akási morálka. Dnes by ste práve morálku hľadali veľmi ťažko a na Slovensku obzvlášť, pre­tože tu je kade-aký odkundes obrovským kapitalistom, ale len vtedy, keď mu pomáha nie iba pán boh, ale hlavne rôzne politické skupiny a eu­rópske peniaze. Nevyčerpa­teľný to zdroj korupcie a ich bohatstva.

Ľ. Rešovská