Karel Gott: Mrazivé slová a tajné informácie fungovania súčasného sveta
Karol bol naozaj Boh. Pred 17 rokmi uverejnil v Ľudových novinách rozhovor, za ktorý sa mu vtedy smiali. Dnes ho čítame so zatajeným dychom.
Pár mesiacov pred 11. septembrom 2001 zaobstarala redaktorka Ľudových novín Jana Machalická so Zlatým Slávikom veľmi neobvyklý rozhovor. Pri všetkej úcte k Majstrovi bola z jeho odpovedí taká prekvapená, že si z neho v úvode rozhovoru trochu robila srandu, aby si čitatelia nemysleli, že snáď berie Gottove myšlienky vážne. Jana Machalická vtedy písala: „Keď už sa Karel Gott rozhodne vyjadriť verejne iným spôsobom ako piesňou, stojí to rozhodne za to. Hovoriť s ním o histórii 20. storočia, globalizácii alebo napríklad o Václavovi Havlovi je silný zážitok.
Matador českej pop-music na chvíľu odložil svoj charakteristický úsmev a rozprával napríklad o tom, že všetci sme iba obyčajnými figúrkami, ktorými manipulujú tajomné skupiny mocných finančníkov a okultistov. Muž, ktorý za svoje poslanie považuje „privádzať publikum do meditatívnej polohy, v ktorej sa prenesie do fiktívneho sveta príjemných pocitov“, varuje, že sa rútime v ústrety novej orwellovskej totalite.“
Časť rozhovoru z archívnych Ľudových novín teraz AC24.cz uverejňuje. Karel Gott z neho vystupuje ako človek nadaný neobyčajnou predvídavosťou. Nepochybne za to môže aj skutočnosť, že sa spevák vďaka svojej popularite už od 60. rokov stýkal s vplyvnými ľuďmi na Východe aj Západe a mal tak prístup k informáciám, ktoré pre verejnosť zostávali nedostupné.
Chodíte k voľbám?
Áno, pretože voliť sa má, a našťastie poznám politikov, ktorí sú konkrétni a nie tajnosnubní a dokážu ma presvedčiť bez toho, aby som na to potreboval štyri roky.
Dokážu sa voliči poučiť zo svojich omylov?
Som presvedčený, že zvlášť v posledných storočiach nejde o žiadne omyly, naopak politika sa odvíja podľa presných scenárov, nič sa nedeje náhodou, aj to najhoršie ako vojny. Vždy je o víťazoch rozhodnuté dávno predtým. Rovnaké banky podporovali toho, kto ich rozpútal, a vyjednávali s tým, kto bol napadnutý. Dohovárali sa, čím budú platiť, až im budú posielať zbrane. Beh sveta riadi tieto vysoké nadštátne kruhy, tzv. (ilumináti) alebo osvietenci, a tiež sväté rády a lóže až po mysticko-okultné organizácie.
Mohli by ste to nejako upresniť?
Ide o osoby, ktoré tým pádom určujú, kto bude robiť politiku, a to ostatné už je iba veľké divadlo.
Nie je to trochu vykonštruované? To by znamenalo, že jedinec, dokonca ani skupina nemá šancu čokoľvek ovplyvniť…
Dal by som niekoľko príkladov z histórie. Päť synov jedného slávneho frankfurtského bankára si rozdelilo sféry vplyvu – jeden zostal v dome svojho otca, druhý odišiel do Londýna, tretí do Paríža, ďalší do Viedne a posledný do Neapola a financovali všetky znepriatelené strany v napoleonských vojnách. Posielali si správy o situácii na bojovom poli po poštových holuboch, pretože tí boli rýchlejší ako kuriéri. A tak len vyvolení boli správne informovaní, že vo Waterloo bol Napoleon definitívne porazený. Len oni mohli robiť výhodné finančné operácie a ostatní utreli nos. Alebo také víťazstvo proletariátu, ktorý viedla ruská inteligencia, platená najvyššími západnými finančnými a priemyselnými kruhmi. Zakladateľ Červenej armády Lev Trockij a jeho súdruhovia boli vycvičení na území Standard Oil v New Jersey a vyslaní prezidentom newyorskej banky Jacobom Schiffom do Petrohradu s podporou pre revolúciu vo výške dvadsiatich miliónov dolárov v zlate. Nemeckí priemyselní magnáti a poradcovia cisára zase vybavili Lenina a jeho apoštolov z Zürichu, aby potom Rusko muselo podpísať brestlitovský mier a oni mohli opustiť východný front, kde mali zbytočné straty. Lenin bol vynikajúci spoluhráč a nemecký agent, Trockij zase zlý herec z Brooklynu, ale výborný rečník. Títo chlapci vedeli všetko veľmi dobre vyložiť ľuďom a v akejkoľvek dobe. Avšak keď sa boľševizmus alebo iné „revolúcie“ rozmontujú, zrazu uvidíte ľudí, ktorí vyzerajú rovnako ako Trockij a zistíte, že ste zase za blbca.
Zažili ste vy sám niekedy nečakané prekvapenie takého druhu?
Keď som prvýkrát odišiel na Západ, zmienil som sa o našich pomeroch a bol som kritizovaný, že to zle vidím. Všetci boli ľavicoví, mali Che Guevaru a mleli, že treba myslieť na väčšinu. Tešil som sa do slobodného sveta, že sa konečne nadýchnem, a namiesto toho som pozeral ako blázon, kde to som. Chápal som tieto postoje v Amerike v súvislosti s vojnou vo Vietname, veď tam posielali umierať svojich chlapcov. Logicky proti každej akcii, ktorá sa vedie, vzniká protireakcia. Nemohol som ale s nimi diskutovať, boli strašne radikálni, nezmieriteľní až zlí, ale poučil som sa z toho.
V akom zmysle boli radikálni a zlí?
Oni nemali tú skúsenosť a tým, že som mal príležitosť spoznať oba systémy, mohol som si veci dávať do súvislostí. Nadobudol som presvedčenie, že komunistický systém vo východnej Európe vlastne Západu vyhovuje. A my sme boli také pokusné terárium. Zamedzilo sa veľkej imigrácii z Východu, ktorý si sám a ochotne tu múr postavil.
Je podľa vás veľmocensky rozdelený aj súčasný svet?
Bipolarita Západ-Východ už skončila, druhá strana bola totiž rozobraná. Vznikla rovnako ako výsledok usporiadania sveta po druhej svetovej vojne, za to my nemôžeme, boli sme diplomatickými manipuláciami odsúdení stať sa sovietskym satelitom. Západ s Východom si ale nikdy neublíži, to už mne bolo jasné dávno. Tu bezchybne fungoval efekt rovnováhy a vzájomného zastrašovania, to bola perfektná vojenská stratégia – obe strany si vzájomne hlásili a kontrolovali aj schvaľovali každý vojenský krok, ako ten u nás v roku 1968. Studená vojna teda skončila, ale narastá ekonomická nerovnováha medzi kresťanským a islamským svetom .
Povedali ste, že na vývoj spoločnosti majú zásadný vplyv akési sväté rady, lóže a mysticko – okultné organizácie. Čo si myslíte o vplyve kresťanských cirkví a ďalších svetových náboženstiev?
Cirkvi, aj keď sa naoko zdajú oslabené, a sú akoby cítiť naftalínom, majú stále obrovský mocenský a politický potenciál. Byť videný je možno dôležitejšie ako vidieť. Preto mnohé dalajlámove cesty od strechy sveta až po diery sveta, preto tie nekonečné svetové misie pápeža, pri ktorých obdivuhodne, svojou a snáď aj božou vôľou prekonáva slabosť danú vekom.
Najčastejšie slovo, ktoré padá pri diskusiách o stave a vývoji dnešného sveta, je globalizácia. Čo si o tomto jave myslíte Vy?
Tu asi nebudem poslom dobrých správ – ako ma priatelia kedysi charakterizovali. Obávam sa, že celosvetové dianie smeruje k totálnej globalizácii, ktorá vyústi v jednu totalitnú svetovládu. Časom všetky malé banky padnú – už to pomaly začína, bankoví giganti budú fúzovať, až nakoniec zostane jediný bankový dom, ktorý bude všetkým diktovať. Vznikne jedna svetová mena, ktorá bude všetko riadiť, a potom už je len krôčik k bezhotovostnému platobnému systému pomocou mikročipov a laserových neviditeľných kódov – najskôr ich budeme mať zabudované v tele. A tým bude možné z jedného vládneho centra získať o každom informácie a každého kontrolovať. Už si na to zvykáme, vnímame to ako samozrejmosť – tie identifikačné čísla sú kreditné karty. Zatiaľ je to veľmi príjemné a aj ďalší vývoj v tomto smere nám bude pripadať praktický, výhodný a hlavne pohodlný, ale časom zistíme…
To znie trochu ako orwellovská utópia…
Ani nie. Bojím sa toho, že sa nakoniec naplnia všetky orwellovské vízie, ktoré pri svojom vzniku vyzerali také neskutočné. Napadlo mi, že možno príde doba, možno sa jej ešte dožijem, keď budeme nostalgicky spomínať na minulé totality. V každom prípade, keď sa už vtedy nedalo robiť vôbec nič, tak si aspoň ľudia mohli pre seba nechať svoje myšlienky a názory.
Zanechajte nám komentár