JUDr. Štefan Harabin k zmarenému referendu o zrušení protiruských sankcií prezidentom Petrom Pellegrinim

Prezident SR Peter Pellegrini nevyhlási referendum o zrušení protiruských sankcií uvalených Európskou úniou, ktoré žiadalo Slovenské hnutie obrody prostredníctvom petície. Podľa hlavy štátu otázka referenda nespĺňa ústavné a zákonné podmienky a ako taká je nevykonateľná. „Referendum s navrhovanou otázkou nie je možné vyhlásiť,“ uviedol prezident a dodal, že jeho rozhodnutie je výsledkom dôkladného preskúmania petície.

Ako vnímate toto rozhodnutie hlavy štátu?

Naša Ústava hneď vo svojom prvom článku hovorí, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo, uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Je preto absolútne legitímne, ak občania našej vlasti prirodzene a bez osobitného pripomínania alebo nejakých žiadostí, očakávajú od našej vlády a jej predstaviteľov v Európskej únii, aby v žiadnom prípade neporušovali platné medzinárodné právo.

Ak chce EÚ komukoľvek ukladať ekonomické alebo politické sankcie, môže tak urobiť výlučne v súlade s medzinárodným právom. Základom tu je skutočnosť, že o sankciách rozhoduje jediný orgán vo svete a to Bezpečnostná rada OSN podľa čl. 39 a 41 Charty OSN. Bez takéhoto predchádzajúceho rozhodnutia nesmie nikto, žiadna organizácia ani žiaden štát nikomu sankcie udeľovať. To je priamo uvedené nielen v Charte OSN, ktorá je podľa jej čl. 103 hlavným právne záväzným medzinárodným predpisom pre všetky štáty sveta bez výnimky, ale aj v Zmluve o EÚ a v Zmluve o fungovaní EÚ.

O sankciách priamo hovorí čl. 215 Zmluvy o fungovaní EÚ, pričom treba čítať aj odkazy na ďalšie články zmlúv. Jasne sa tu uvádza, že iba ak tak ustanovuje rozhodnutie prijaté v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o EÚ, Rada môže prijať reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, skupinám alebo neštátnym subjektom. A vraciame sa k čl. 21 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý hovorí, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami Charty OSN. Je tu bez najmenších pochybnosti priamy právny záväzok ukladať akékoľvek sankcie výlučne až na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN.
Úradníci v Bruseli to dobre vedia. Nie je možné prezumovať, že sami nepoznajú uvedené dve zmluvy, ktoré sú právnym základom existencie a fungovania EÚ. A čo my? Chceme EÚ, ktorá dodržiava spoločné zmluvy a vytvára tak skutočný priestor pre vzájomnú dôveru a výhodnú spoluprácu, alebo sme hrdinami len doma a radšej nebudeme dvíhať hlavu, aby sme nedostali po ušiach?

Neustále počúvame od našich vrcholných politických predstaviteľov, že sme pevne ukotvení v EÚ a v NATO. Tak nech to dokážu. Pretože skôr sa to doteraz podobá na pevné ukotvenie v pazúroch USA.
Ak uznávame, že uvedené dve zmluvy o EÚ sú právne platné, tak ich musíme ako členský štát, ktorý je nimi viazaný plniť a rešpektovať ich ustanovenia. Neviem ako inak na rovinu sa to dá povedať. Najmä po nástupe novej vlády a po zvolení nového prezidenta je výsostne dôležité rešpektovať platné medzinárodné právo. Máme predsa pred sebou veľmi svetlú perspektívu, len sa k nej musíme začať približovať. Až tak je to vyhranené.

Je úplne jedno, či sme alebo nie sme členmi nejakých medzinárodných organizácií. Dôležité je, že ako suverénny štát sme iba my sami zodpovední za svoju vlastnú zahraničnú politiku. Tak je to mimochodom uvedené aj v zmluvách o EÚ. Slovenská republika, nie že by mala hlasovať za nové sankcie, ale by mala čo najskôr oficiálne odstúpiť od všetkých protiprávne uvalených sankcií proti Ruskej federácii, Číne alebo inému štátu. Predstavte si, že len proti Ruskej federácii ich EÚ spolu s USA dodnes udelili už vyše 25 tisíc. Je toto normálne? Vyzná sa v tom aspoň niekto v Únii? Ak nie, tak stačí pozrieť na záznamy o sankciách, ktoré udelila oficiálne Bezpečnostná rada OSN. Nikto potom už nemusí skúmať ostatné tisícky nedovolených sankcií. Veď to je nenormálnosť úradníkov a politikov. Tu neobstojí nijaké ospravedlnenie, že keď to robia všetci, tak aj my.

Ak sa naozaj čestne chceme vrátiť k realizácii vlastnej suverénnej zahraničnej politiky, tak týmto krokom sa dá určite začať. Konajme jednoznačne v súlade s medzinárodným právom, čo je presne to, čo bolo občanom sľubované a súčasne s oficiálnym odstúpením od nezákonných sankcií budeme mať možnosť obnoviť normálne politické, diplomatické a výhodné ekonomické vzťahy Slovenska s Ruskou federáciou. Pre naše hospodárstvo, ktoré sa po niekoľkých predchádzajúcich vládach na Slovensku nachádza v žalostnom stave, a pre blaho našich ľudí je to životne dôležité.

Prečo sa prezident neobrátil na Ústavný súd?

Pokiaľ by som bol v pozícii prezidenta republiky jedným z prvých mojich krokov by bola osobná účasť v príslušnom orgáne Európskej únie, kde by som vetoval ukladanie ďalších protiruských sankcií (čl. 102 písm. a/ Prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie tých medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov).

Prezident tvrdí, že navrhovaná referendová otázka nie je formulovaná tak, aby bolo možné jej výsledok premeniť na jednoznačne vykonateľnú právnu normu. Prečo o tom nebolo jasné už počas zberu podpisov?

Pellegrini, žiaľ porušil sľub, ktorý zložil pred nástupom do úradu v zmysle čl. 104 ods. 1 Ústavy („Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“), podľa ktorého je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky. V tejto spojitosti ide o prvý článok Ústavy, ktorý hovorí, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo, uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. A to tým, že si neatrahoval na prezidentský úrad právomoc rokovať o sankciách v EÚ za Slovenskú republiku a že hneď na prvom takom rokovaní s jeho osobnou účasťou nezavetoval ďalšie protiruské sankcie

Ďakujeme za rozhovor.

S JUDr. Štefanom Harabinom sa rozprávala Janka Hriňáková, Podtatranský kuriér