Je to na nás

Médiá sú plné vyhlásení politikov týkajúce sa dvojitej kvality tovarov. No z ich úst nepočuť jedno. V krajinách, ktoré dnes upozorňujú na horšiu kvalitu potravín, je spravidla veľmi slabá vymožiteľnosť práva a nerozvinutá ochrana spotrebiteľa. Môžeme diskutovať o transpozícii smerníc EÚ, ktoré staré členské krajiny do národných legislatív prenášajú v oveľa prísnejšej forme. V starých členských krajinách alebo Škandinávii, ktorá je známa vysokou kvalitou potravín, desaťročia fungujú spotrebiteľské združenia, ich zástupcovia vždy sedia pri stoloch, kde sa rozhoduje o spotrebiteľoch, ochrana spotrebiteľa je prioritou, mnohé krajiny majú samostatné ministerstvá a iné inštitúcie, ktoré túto tému zastrešujú ako celok, a najmä – existujú legislatívne pravidlá a nástroje na ochranu kolektívnych práv spotrebiteľov.

Bolo by ľahké povedať, že EK má výrobcom nariadiť, aby zjednotili zloženie výrobkov v celej EÚ, no také jednoduché to nie je. V krajinách, kde už pred rokmi objavili, že ich produkty sú iné ako tie na Západe, sa najprv potešili. Spotrebiteľ nebude kupovať zahraničné značky a podporí domácich výrobcov. No rýchlo zistili, že domáci výrobcovia po vstupe do EÚ takmer „vyhynuli“.  Problém je oveľa komplikovanejší ako sa zdá a len politické debaty ho nevyriešia.

Značka je v očiach spotrebiteľa vnímaná ako nárok, tvrdenie. A tvrdenie musí byť podložené. Značkový výrobok je teda o jedinečnosti, ekvivalentnej kvalite vo všetkých členských štátoch, kontrole a stálosti kvality. Z pohľadu spotrebiteľa je problém rôznej kvality produktov v rôznych častiach EÚ podľa mňa aj geo-blockingom v offline prostredí. Aj tu je spotrebiteľ diskriminovaný na základe svojej národnosti, miesta bydliska či pôsobenia a nemá prístup k rovnakým tovarom vo všetkých krajinách EÚ. Len nová definícia nekalej obchodnej praktiky, ak testy preukážu, že nedôvodné rozdiely za účelom zisku a zavádzania spotrebiteľa existujú, však nestačí. Na druhej strane je predovšetkým koncový spotrebiteľ, ktorý si tento tovar kúpil alebo kúpu ešte len zvažuje. Efektívna vymožiteľnosť práva znamená, že ak bol zavedený, niekto mu v krátkom čase peniaze vráti alebo ho inak odškodní. Nástroje ako to zabezpečiť si musí každá členská krajina na základe smernice o nekalých obchodných praktikách však vytvoriť sama…  Petra Vargová