Je čas na bio-kraciu

„Ak žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný. Ak žiješ podľa toho, čo si myslia iní ľudia, nikdy nebudeš bohatý,” povedal pred rokmi Seneca.

Piesok v presýpacích hodinách svetových dejín sa sype čoraz rýchlejšie. Globalizácia, technológie, hospodársky rast. Prírodné zdroje planéty sa zmenšujú, rastúci počet obyvateľov preťažuje životodarné systémy, dochádza nám ropa a zemný plyn, čo vyvoláva konflikty. Preto sú ľudia ako Masanobu Fukuoka, Bill Mollison, David Holmgren a Sepp Holzer, ktorí nám prostredníctvom permakultúry ukazujú ako žiť v súlade s prírodou, nie proti nej, ozajstnými novodobými rebelmi. Vytváranie kultúry spočíva najmä v znovu zavedení kultúry do poľnohospodárstva. Záhradníci a poľnohospodári sú výrobcami potravín a preto aj nositeľmi kultúry. Ničenie pôdy deštruuje nielen ich, ale aj kultúru. Naše polia a záhrady sú zrkadlom nášho vzťahu k prírode. Prišiel čas na bio-kraciu.

Sepp Holzer tvrdí, že kto sa pokúša zažiť prírodu s otvorenými očami, veľmi rýchlo spozná, že všetko má svoju príčinu a pre každý problém existuje riešenie. V posledných desaťročiach sme v starostlivosti o pôdu napáchali veľké škody. Veľkoplošné úpravy terénu a drenáže na vysušovanie mokradí, skalya balvany sme roztrieštili, aby sme mohli lúky a polia obrábať strojmi. Vlhké lúky boli odvodnené a na nich vysadené smrekové monokultúry. Rieky a potoky sa narovnávali. Dôsledkom toho sú dnes záplavy, zosuvy pôdy, polomy. Zničili sme ekologickú rovnováhu prírody, preto musíme bojovať proti škodcom a burine, ktoré sme sami vytvorili, chemickými prostriedkami.

Sepp Holzer je poľnohospodársky inovátor, ktorý na svojom horskom statku v salzburskom kraji Lungau aj vo výške 1500 m nad morom pestoval kivi, čerešne či dyne, uprostred zimy zbieral reďkovky a jeho obilie rastie v lese. Vytvoril vlastnú formu permakultúry, nový typ poľnohospodárstva, kde múdrym využitím ekologických vzťahov a kolobehov necháva prírodu pracovať pre seba a s minimálnou námahou dosahuje maximálny hospodársky úspech bez toho, aby zaťažoval životné prostredie. Prírodne myslieť, žiť a pracovať je nielen základom hospodárenia, ale aj životný postoj, ktorý prestupuje všetkými oblasťami života. Ide o to prijať zodpovednosť za náš súčasný svet, za všetky živé tvory a mať občiansku guráž vystupovať za zachovanie skutočných hodnôt. Je dôležité dívať sa do budúcnosti a nenechať sa len slepo viesť. Našim cieľom by malo byť budovať systémy, ktoré sa udržiavajú sami a vytvárať symbiotické obhospodarovanie krajiny, v ktorej si každý vytvorí vlastnú životnú stratégiu. Pretože, ak sa v pôde dobre cíti dážďovka, znamená to, že je zdravá. P. Vargová