Iný pohľad

Vždy, keď niečo napíšem o Rómoch, prídu rôzne re­akcie. A to je dobre, pretože viem, že premýšľate o tom, čo píšeme.

Preto aj tento týždeň prinášam ďalší, „iný“ pohľad na túto, pre mňa veľmi fascinujúcu komunitu. Zuzana Polášová, metodič­ka projektu Zdravé komuni­ty totiž o Rómoch v rozho­vore pre časopis NotaBene povedala: „Oni sú dobrí takí, akí sú. Ich hodnotový rebríček majorita nikdy mať nebude. Podmienky, v kto­rých žili, spoločná história, prenasledovanie, ich spra­vili súdržnejšími. Oveľa viac sa môžu jeden na druhého spoľahnúť, lebo boli a sú na jednej lodi. Vedia si oveľa viac vážiť a užívať život tým, že si ho proste cenia. Nemr­hajú ním. Sú oveľa bližšie k prírode. My sme závislí od výdobytkov civilizácie. Keď nám odíde elektrina, plyn, klimatizácia, je to pre nás katastrofa. Oni sa to maxi­málne dozvedia z Nového času. To ich robí veľmi sil­nými, lebo v dnešnom svete sa môže stať čokoľvek a oni prežijú. My možno nie.“

Pozná život v osadách a obdivuje ako Rómovia dokážu desiati prežiť me­siac zo sumy, ktorá by jej samej nestačila na týždeň. A ako sa vedia zariadiť voči úžerníkom tým, že naprí­klad minú dávky čo naj­rýchlejšie, aby im nebolo čo zobrať, z čoho sa my, ma­jorita, tak často vysmieva­me. Alebo deti nepošlú do školy, aby ich príjem išiel na osobitného príjemcu a as­poň niečo im ostalo. Čo tiež my, väčšinoví, vidíme úplne inak.

Počet rómskych študen­tov v stredných i vysokých školách, napriek všetké­mu i našim predsudkom, rastie. Zamestnávatelia, ako košická oceliareň U. S. Steel, ktorá má povesť najväčšieho zamestnáva­teľa Rómov na Slovensku, potvrdzujú, že aj oni chcú pracovať, zvyšovať si kvali­fikáciu a podporovať vzde­lanie svojich detí. A mnohí z nás poznajú, alebo v za­hraničí stretli rómske rodi­ny zo Slovenska, ktoré sa v multietnickom zahraničí začlenili do bežného živo­ta a sú z nich milí a slušní ľudia, motivovaní pracovať a učiť sa.

Viem, čo je každé ráno „telo na telo“ cestovať v au­tobuse plnom Rómov z osa­dy. Poznám pocit, keď vás v noci v ľudoprázdnom mes­te napadne mladý Cigán s nožom v ruke. A zbieram smeti po ich nákupoch v ob­chodných centrách, keď po ceste domov vyhadzujú do jarkov hlava-nehlava obaly potravín, oblečenie i spotre­biče. No aj človek, ktorý má vši, je špinavý alebo opitý, má tie isté ľudské práva ako my a preto k nemu treba byť slušný. Lebo aj s nimi je to ako v živote – aké dáte, také dostanete…

Petra Vargová