Finančná šľachta sa usiluje o vytvorenie techno-feudalizmu, kde budú existovať len vládcovia a nevoľníci – Petr Robejšek 1. diel

„Amerika je zodpovedná za to, čo sa stalo, a zostane to len prázdnym rečnením dovtedy, kým Amerika nezmení koordináty, v ktorých konajú tunajšie európske médiá, v ktorých konajú tunajší európski politici,“ hovorí ekonóm a politológ Petr Robejšek

Svet sa silne mení. Nie však jedným smerom, ale rôznymi smermi a za veľkých výkyvov. Niekomu to pripomína poriadnu jazdu, inému skôr vlnobitie, ale isté je, že harmónia vyzerá inak, rovnako ako súlad a ladnú jazdu na koni vystriedal skôr elektrický býk. Čo spôsobilo také politické turbulencie? Kto a prečo ich spôsobil? Ako sa orientovať v tomto politickom nečase? Môžeme my, ľudia bez priameho politického vplyvu, robiť ešte niečo iné, než sa modliť za lepšie počasie? Raz sa každá búrka preženie, to je prírodná aj vývojová zákonitosť, ale ako bude nakoniec vyzerať nový, preslnený svet? Na tieto otázky budeme dnes hľadať odpovede s politológom, ekonómom, a tiež politickým filozofom Petrom Robejškom:

Martina: Ešte spomeniem, že ste tiež autorom kníh Odtiene zmeny, alebo Svet videný z Řípu. Hoci touto otázkou v poslednej dobe začínam prakticky stále, nemožno ju nepoložiť. Povedzte mi, Peter Robejšek: Ako vnímate zmeny, ktoré odštartoval prezident Trump v Amerike? Mnohí hovoria, že odštartoval konzervatívnu revolúciu. On hovorí, že odštartoval revolúciu zdravého rozumu. K čomu sa prikláňate Vy?

Peter Robejšek: Vzhľadom na to, že doteraz vládla, akokoľvek nekvalitná, pretlačovaná woke ideológia, tak sa dá, vzhľadom na to, ako rýchlo to šlo, hovoriť o revolúcii – to je jeden z atribútov revolúcie. Ale mne sa páči oveľa viac prirovnanie, ako jeho prístup, tak aj jeho prvé kroky, tie jeho executive orders, ktoré jeden po druhom dávali svet zase do poriadku podľa toho, ako by asi reagoval človek so zdravým rozumom.

Martina: Európske elity, či už berieme slovo „elity“ vážne, alebo nie, skrátka európsky establishment, je veľmi prekvapený z toho, že Donald Trump ako povedal – tak urobil. Prekvapilo Vás to tiež?

Peter Robejšek: Nie, to ma neprekvapilo, pretože ja som ho takto odhadoval už pri jeho prvom terme a sú doložené texty, ktoré som písal a ktoré by sa dali dnes celkom jednoznačne opakovať, o tom, aký je jeho prístup, a prečo náš svet potrebuje práve tohto vodcu, a prečo tí, ktorí doteraz vládli, sa ho teraz boja. Oprávnene sa ho boja, pretože on im rozoberá pravidlá hry, ktoré pre nich, a pre veľmi veľa veľmi vplyvných ľudí, sú úplne zásadné, a ak sa mu to podarí, tak je to pre nich zničujúce.

Martina: Pán docent Peter Robejšek, Vy ste pred malou chvíľou povedali: „Uvidíme, či sa to bude všetkým páčiť“. Pravdou je, že Donald Trump sľuboval, že s ním prichádza zlatý vek Ameriky, nie zlatý vek Európy alebo zlatý vek celého sveta. Povedzte mi, myslíte si, že má silu, že má potenciál naplniť zlatý vek Ameriky, poťažmo s presahom aj pre zvyšok sveta?

Peter Robejšek: Len ako úvod, aby sme si to vedeli dobre zaradiť: Niečo také ako zlatý vek Ameriky chcel aj Zbigniew Brzezinski, keď naformuloval tézy v knihe Jediná svetová veľmoc. Niečo také chceli aj neoconi, a ešte doteraz chcú, a tí si pod tým predstavovali to isté, čo Brzezinski, tí si pod tým predstavovali to, čo robila Bidenova administratíva. O tom možno ešte budeme hovoriť, tak to nechcem predlžovať tým, že to budem vypočítavať. Takže zlatý vek Ameriky môže vyzerať rôzne, podľa toho, odkiaľ ho vidíme. Slová o zlatom veku Ameriky, o ktorom hovoril Trump – a to boli volebné a povolebné prejavy, to boli prejavy pre verejnosť, to znamená, že to človek musí brať s rezervou – sa obracali na tých, ktorí ho vyniesli k moci.

JD Vance vydal, v roku 2016 myslím, Hillbilly Elegy, Elégia za burana – dalo by sa povedať, alebo za buranov, v ktorej opisuje situáciu a vnútorné pocity zoskupenia, ktoré žije mimo veľké urbanistické centrá. To znamená tí, ktorí sú aj mimo mainstream, ktorí nakoniec platia excesy, ktoré si dovoľuje mainstream, nakoniec platia, to sú tí, ktorí boli zabudnutí. Každá krajina ich má, a v Amerike je ich veľa. A títo ľudia ho vyniesli hore, a k nim hovoril, keď hovoril o zlatom veku. Ale zároveň – preto som povedal, že za rok zároveň – preto k nám, pretože to, čo robí v mene zlatého veku tohto zabudnutého národa, robil v skutočnosti aj pre nás. Všetky konzekvencie toho, čo sa doteraz stalo, sú pre všetkých ľudí, ktorí sa cítili vylúčení z politického procesu, zneužívaní, podvádzaní, manipulovaní, vykorisťovaní. A to sú dobré správy, ale musíme počkať, čo z toho bude ďalej.

Finančná šľachta chce Západ vyvlastnením, a odstránením práv a slobôd, prerobiť na techno-feudalizmus, techno-diktatúru, v ktorej existuje vládnuca šľachta, a potom len nevoľníci

Martina: Teraz ide o to, s kým všetkým má Donald Trump v Amerike takzvane tú česť, pretože keď ste hovorili, že ste už v jeho prvom volebnom období očakávali, že bude razantný, tak vieme, že oveľa viac, než s okolím, bojoval na svojom vlastnom fronte, s takzvaným Deep Stateom, a o množstve vecí, a o množstve vecí. Povedzte mi, keď teraz Donald Trump, ako republikán, zvíťazil, stojí proti nemu v Amerike len opozícia v podobe demokratov, alebo je to oveľa zložitejšie?

Peter Robejšek: Oveľa zložitejšie, samozrejme. To je práve aj dôvod, prečo hovorím, že musíme počkať. Dôvod spočíva v tom, že v skutočnosti sa po voľbách odohráva nielen zmena prezidenta v Spojených štátoch, a následky tejto zmeny pre ostatný svet, ale odohráva sa spor, povedal by som dokonca boj, o budúcu podobu západnej civilizácie. Preto je to dôležité. A jediná možnosť, aby sme mohli mať akú takú nádej, že tento spor dopadne v náš prospech, je to, že sa tento spor odohráva v Spojených štátoch a zo Spojených štátov, pretože tam sú fronty skutočných súbežníkov, súputníkov, protivníkov, dočasných súputníkov. Jednoducho tam je centrum ekonomickej a politickej moci sveta.

Aby som to nepredlžoval, tak ja sám pre seba som si vytvoril, povedzme, matricu mocenského rozdelenia. Na prvom mieste sú tí, ktorí sú momentálne v defenzíve, a ja im hovorím „rentieri“. To je finančná šľachta – aby to bolo ešte viac zrozumiteľné. To sú tí, ktorí chcú západnú spoločnosť pomocou vyvlastnenia, pomocou odstránenia práv a slobôd, prerobiť do čohosi ako techno-feudalizmus, techno-diktatúra, v ktorej naozaj existuje kráľ, vládnuca šľachta, a potom už sú iba nevoľníci. A to odstupňovane – tí, ktorí ich riadia, a tak ďalej, ale vždy už len nevoľníci – tí, ktorí sú objektom, ktorí platia desiatky. Predstava týchto rentierov je spojená s USAID. Pre tých, ktorí toľko nevedia, USAID je agentúra, ktorá slúžila na to, aby sa milióny a miliardy vybrané od daňových poplatníkov prevádzali na kontá tých, ktorí riadili USAID a ktorí za USAIDom stáli. A pre tých, ktorí sa trošku viac vyznajú, tak rovnakým spôsobom, ale oveľa sofistikovanejšie fungujú private eguity funds, ako je BlackRock alebo ako je Vanguard, ktoré v skutočnosti tým, že majú podiely vo všetkých možných podnikoch, tak majú rozhodujúce slovo ohľadom ich podnikateľskej politiky, a majú tým pádom možnosť ich vysávať. Doslova. To znamená, že tu nejde o používanie kapitálu v zmysle: „Investujeme, riskujeme, zarobíme,“ ale ide skôr o to, že tu máme dojné kravy, ktoré riadeným spôsobom vysávame tak, aby nechcípli, ale napriek tomu ich nemilosrdne vysávame. A dojné kravy, to sú firmy, ktoré kedysi boli samostatné, a teraz sú pod vplyvom týchto podnikateľských finančných fondov. A za nimi stojí finančná šľachta, ktorá v skutočnosti vidí pokrok vo svete, ale nevníma ho ako šancu pre nejaký ďalší rozvoj – najmä heslá „technika“, „modernizácia“, „AI“, a tak ďalej, ale vníma tieto elementy, ktoré som popísal, ako lepšie nástroje riadenia spoločnosti.

Martina: Pán docent, keď hovoríte o finančnej šľachte, rentieroch, tak máte na mysli nadnárodné bytosti – nie len v Amerike?

Petr Robejšek: Mám na mysli londýnsku City, a mám na mysli najmä Wall Street, respektíve tých, ktorí nevystupujú na verejnosti, teda podielnikov napríklad BlackRocku, alebo podielnikov Vanguardu, čo je typická predstava niekoho takého. To je jedna strana. Druhú stranu reprezentuje – v mojich očiach – veľmi dobre a ofenzívne, a zatiaľ z jeho hľadiska určite úspešne – Elon Musk. Tým ja hovorím technofreaks (techno nadšenci). Tí sú rovnako, alebo ešte aj viac bohatší ako tí, ktorí sú na druhej strane, aj keď to sa dá ťažko zmerať. Keď napríklad počítame, komu patrí zemeguľa, to znamená pozemky vo svete, tak to úplne také jasné nie je, ale operatívny kapitál majú väčší. A to sú tí, ktorí – a v tom je ten rozdiel – ešte veria na možnosť ekonomického rastu. To rentiera už úplne nezaujíma. Rentieri chcú robiť to, čo rentieri, to znamená sedieť v chládku a kasírovať, a pozerať dole, ako ich zástupcovia tou či onou formou vykorisťujú a vysávajú ostatných.

Títo ľudia očakávajú pomocou techniky zvýšenie eficiencie. Preto aj ten víťazný ťah inštitúcie, ktorá zvyšuje eficienciu všetkého, administráciu Spojených štátov – to je pre mňa, v konečnom efekte, to najnebezpečnejšie – možno sa k tomu ešte dostanem. A toto zoskupenie – tam patrí Peter Thiel, tam patria ľudia, ktorí sú najmä zakotvení v Silicon Valley, ale to nie je úplne najpresnejšie – a títo ľudia očakávajú, že ekonomický rast je možné mobilizovať aj naďalej, a vedia, že na to potrebujú konzumentov. Nepotrebujú otrokov, nepotrebujú chudobných bezzemkov, ako finančná šľachta. Oni na to potrebujú konzumentov, oni na to potrebujú aj inovácie. To znamená, že na to potrebujú aj niečo ako slobodu v spoločnosti. To tí prví vôbec nepotrebujú. „Nebudeš mať nič, a budeš šťastný“, a budeš mlčať. Zatiaľ čo títo ešte stále operujú s tým, že rudimentálne elementy trhového hospodárstva, ako práve inovačná, inovatívna moc ľudí, ktorí hľadajú svoj zisk, sa dá ešte na nejaký čas zmobilizovať.

A teraz, aby som to už nepredlžoval, tak iba jednu vetu. Technofreaks plánujú pokus oživiť a udržať ekonomický rast, pričom neverím, že si nie sú vedomí toho, že až sa rezervy eficiencie, ktoré v spoločnosti nepochybne sú, vyčerpajú, tak sa dostanú do rovnakej situácie, v akej sme my všetci ostatní. Teda ekonomický rast sa ukáže vo svojom finálnom efekte ako nemožný. A potom budú musieť tento problém nejakým spôsobom riešiť, a potom – a to je moja obava – že práve oni, ktorí nám teraz dávajú iba odročenie zavedenia techno-diktatúry, tak potom, čo sa vyčerpajú rezervy eficiencie pre ich záujmy, použijú techniku ​​práve tak, ako sa ju snažia používať WEF, Klaus Schwab, a ostatní.

Bill Gates je finančná šľachta. Považuje sa kvôli svojmu bohatstvu za božstvo, ktoré je zodpovedné za Zem a ktoré ju musí ochraňovať pred hmyzom miliárd ľudí, ktorí po nej lezú.

Martina: Pán docent, z vášho vyjadrenia je teraz markantné, že vidíte, že sa v Amerike a na Západe bojuje oveľa viac než len o to, či Donald Trump zostane vo funkcii, alebo sa ho podarí nejakým spôsobom odstaviť. Vy ste povedali, že práve prebieha spor o budúcu podobu západnej civilizácie. Uvedomuje si to Donald Trump?

Peter Robejšek: Určite. Trump si to uvedomuje. Ja si dokonca myslím, že je jednak všeobecne – a iste len účelovo, mediálnymi pešiakmi, ktorých poznáme aj od nás, a intelektuálni pešiaci sú tiež väčšinou zastúpení vo všetkých vládnych stranách v Európe – podceňovaný, ironizovaný, zosmiešňovaný, a pritom nechápu, že tento človek je schopný, to je čo schopný pomenuje, a na to pôsobí. To presahuje ich schopnosti. Tento človek si dobre uvedomuje, čo sa deje, ale hovorí si: „Mám štyri roky. Mám za sebou administráciu, ktorá Ameriku zatiahla do absolútneho marazmu a močiare. Mám šancu zapísať sa do dejín ako naozaj ten, ktorý doviedol túto krajinu do zlatého veku, vrátane toho, že Amerika bude opäť fakticky najmocnejší superpower na svete“. A to myslím, že sú jeho idey. A dobre si uvedomuje – a to je práve praktický biznismen – že dočasne je výhodný ten, dočasne je výhodný ten, a potom môže dôjsť ku kríze, môže dôjsť ku konfliktu, už ho nepotrebujem, musím počítať s tým, že ani niekto iný nemusí potrebovať ma, a bude na mňa útočiť. To znamená, že je mu známy bežný biznisový život, a podľa neho sa chová, uvedomuje si konšteláciu a strategické rozdelenie. Myslím, že dobre vie, o čo ide, ale toľko ho nezaujíma to, ako to následne dopadne na nás. On hrá na svojej úrovni, vo svojej lige, vo svojom svete, a vo fixácii na svoje dedičstvo, tak povediac, v zmysle historického dedičstva.

Martina: Keď sa pozriem na obavy, s kým všetkým Donald Trump musí teraz merať sily, tak sa veľmi často spomína meno Billa Gatesa, ktorý určite patrí do jednej z dvoch skupín, ktoré ste menoval, pretože vieme, že Bill Gates veľmi vysokou čiastkou, išlo o desiatky miliónov dolárov, sponzoroval kampaň Kamaly Harrisovej. Potom sa ale tiež hovorí o tom, že Bill Gates musí merať svoje sily s „matrixom Sorosovcov“. Myslíte si, že to je prehnané? Pretože ktokoľvek tu u nás v Európe chce trochu diskvalifikovať argumenty o tom, že tu je na pozadí veľmi vplyvná sila, tak hovorí: „No áno, čo by ste si počali bez toho vášho Sorosa“.

Petr Robejšek: Ja myslím, že Bill Gates je súputník finančnej elity, finančnej šľachty. Ale to sú veci, ktoré robím veľmi nerád, ale v tomto rozhovore – keď to poslucháči prijmú ako hypotézu – sa to dá obhájiť. Je to vlastne akási nejaká motivačná analýza Billa Gatesa. A ja si o ňom myslím – so všetkým rizikom, a ako hovorím, klaďte si svojich otáznikov podľa toho, ako sa vám to páči – že on je niekto, ktorého bohatstvo ho posunulo v jeho očiach do pozície božstva, do pozície niekoho, kto je zodpovedný za Zem, kto je vládca, a tým, ktorý zeme. Všetkými tými miliardami ľudí, ktorí sa správajú tak, ako by si to on neprial, a ktorých je vôbec príliš veľa. V tomto ohľade nie je určite súputníkom Elona Muska. Gates určite nie je ten, ktorý favorizuje technológiu ako nástroj na ďalší ekonomický rozvoj. To je presne kontra k tomu, čo vlastne on spája so svojou zodpovednosťou za Zem, so svojou zodpovednosťou za to, ako bude vyzerať klimatická situácia, a všetky tieto záležitosti, ktoré poznáme. To znamená, že on je skôr súputníkom, povedzme, zoskupení finančnej šľachty, ktorí sú skôr konzervatívni, až reakcionárskou vrstvou, ktorá hovorí: „Tí tam dole sú objekty našej moci, ale oni si myslia, že nie, a snažia sa tomu vzpierať. Demokracia, sloboda, národné štáty – to im musíme vytĺcť“. A tento caesarovský prístup má v mojich očiach celkom iste aj Bill Gates. A napokon nie je úplne náhodou to, čo ste citovali, koľko investoval do Kamaly Harrisovej, a ako ďaleko, a intenzívne sa zaoberá výskumom nákazlivých chorôb všetkého druhu, as akými zámermi, s akými výsledkami. Takže si s Elonom Muskom celkom zreteľne nerozumie, to sú naozaj dve osobnosti, ktoré sú úplne kontrárne. To vidí aj laik, ktorý ich vníma len z obrazoviek.

George Soros je najznámejší z tých, ktoré možno pomenovať ako svetovú plutokraciu

Martina: A akú úlohu na tomto veľkom „nadnárodnom divadle“ hrá George Soros?

Peter Robejšek: Myslím, že on je najznámejší z tých, ktoré by som pomenoval ako „svetová plutokracia“. To sú len iné názvy pre finančnú šľachtu. je iste na druhej strane, na opačnom brehu, ale je to iba figúrka, rovnako ako sa svojho času hovorilo o Klause Schwabovi, čo je tiež reprezentant tohto druhého krídla.

Martina: Peter Robejšku, Amerika od svojej veľkej zmeny opakovane kritizuje stav demokracie a slobody v Európe. Myslíte si, že oprávnene? A že iba kvôli tomu, že tam majú pár týždňov zmeny, majú pouvoir nás hodnotiť týmto spôsobom?

Peter Robejšek: Ani nie tak preto, že je to naozaj len pár dní zmien, ale hlavne preto, že to, čo tu je, zavinila Amerika. Zásadné kroky na to, aby sa to, čo natropili v Európe, napravilo. sa zriekla lacných zdrojov energie, donútila Európu ku všetkým nezmyslom, ktoré Európa robila, a preto sa teraz nemôže len tak postaviť na rečnícku tribúnu, a s filozofickým, a možno až s pastorálnym tónom, nám čítať levity Amerika je zodpovedná za to, čo sa stalo, a ako hovorím, zostane to, a to je otvorene, všetko predtým tiež nebolo otvorené, vtedy všetci ľudia, ktorí okolo Bidena robili politiku pre Európu, ovplyvňovali Európu diskrétne, nie na prvých stránkach novín – kým Trumpova administrácia, aby bola vierohodná, rovnako diskrétne, nezmení koordináty, v ktorých konajú tunajšie európske médiá, v ktorých konajú to isté. iba štylisticky pekne povedané, vystihnuté, čo sa deje, ale chýba tam uznanie zodpovednosti, ktorú majú.

Amerika a Európa sú spojité nádoby, a pretlak za oceánom je väčší ako zdegenerovaná politická trieda v Európe. A tento tlak sa bude pomaly, ale iste, presadzovať aj v Európe.

Martina: Peter Robejšku ja som veľmi rada, že na to poukazujete, pretože keď sa teraz ukazuje, aj vďaka Donaldovi Trumpovi, ktorý zverejnil tie cifry, že celá Európa bola prešpikovaná peňazovodmi z Ameriky – či už išlo o USAID, alebo o iné zdroje – a tu tieto peniaze podporovali inštitúcie, politické neziskovky, politické neziskovky, politické názory. Myslíte si, že už len kvôli tomu, že Donald Trump priškrtil túto potrubnú poštu peňazí, máme šancu, že sa nás v Európe tieto zmeny tiež dotknú?

Petr Robejšek: Určite ju máme už len preto, že Amerika a Európa sú spojité nádoby a že pretlak za oceánom je väčšia ako zdegenerovaná politická trieda tu. Nepočúvajú svojich vlastných voličov. Tento pretlak z Ameriky sa bude pomaly, ale iste presadzovať aj v Európe. tým, že kúpil X. Tento priestor, táto platforma pre slobodnú výmenu názorov, je vlastne doteraz to najúčinnejšie na vyrovnanie dlhu, ktorý Amerika má voči Európe v tom zmysle, že sa v Európe bojuje o zachovanie demokracie, o základné práva a slobody ľudí. V tomto zmysle urobila veľmi málo že oslobodil X, vlastne oslobodil Twitter, a urobil z neho X.

Martina: A inšpiroval Zuckerberga, ktorý na poslednú chvíľu zase…

Peter Robejšek: Keď sa na to pozrieme, tak je to až smiešne, ako rýchlo títo tycoons zmenili strany. Táto – a nemôžem povedať nič iné – úbohosť, je máločím prekonateľná.

Martina: Ale prešlo mu to.

Petr Robejšek: Prešlo… Neprešlo. Trump nemá nejako ničiť. o ňom vieme, je to, čo vieme o všetkých, ktorí sa doberú nejakej moci: Kam vietor, tam plášť.

Všetky príspevky s Petr Robejšek

_{Rádiový vesmír}