Stretnutie a rokovanie ministra zahraničných vecí SR Juraja Blanára s jeho ruským náprotivkom, Sergejom Lavrovom, vyvolalo rôzne reakcie na oboch stranách politického spektra. Blanár na sociálnej sieti o.i. vysvetľoval, o čom sa s Lavrovom rozprávali a aké postoje mu tlmočil. Aj na jeho slová, že ministra Lavrova  informoval o pozícii vlády Slovenskej republiky „postavenej rešpektovaní základných princípov medzinárodného práva, ako je územná celistvosť a suverenita členských krajín, ukotvených v Charte OSN“  reagoval vecnými a právnymi argumentmi bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a súčasný kandidát na prezidenta, Štefan Harabin. Jeho reakciu vo forme listu uverejňujeme v plnom znení:

Vážený pán Juraj Blanár,

minister zahraničných vecí Slovenskej republiky,

ak reagujete na moje vyjadrenia ohľadne údajnej „agresie“ Ruskej federácie voči Ukrajine vo februári 2022, potom nemajte obavu, nepovažujem Vašu včerajšiu písomnú reakciu na FB za nejaké vstupovanie do predvolebnej prezidentskej kampane.

Situácia je omnoho vážnejšia. Nehovorím, že Vašou vinou. Jasne sa ukazuje, že pravdepodobne Vaši ministerskí pracovníci alebo poradcovia, ktorí Vám, podsunuli kategoricky nesprávne informácie o podstate Špeciálnej vojenskej operácie Ruskej federácie na Ukrajine, poškodzujú dobré meno slovenskej diplomacie a Vaše tiež.

Charta OSN je všeobecne záväznou, imperatívnou právnou normou (ius cogens), ktorú nie je možné porušiť. Záväzný obsah čl. 39 hovorí, že Bezpečnostná rada určí, či ide o ohrozenie mieru, porušenie mieru alebo o útočný čin. K tomuto textu si netreba nič domýšľať. Iba jej rozhodnutia majú právne záväzný charakter.

Uvádzate, že po začatí špeciálnej vojenskej operácie Ruskej federácie rezolúcia Valného zhromaždenia OSN niesla názov „Agresia“ a aj následné rezolúcie Valného zhromaždenia obsahujú označenie „agresia“.

Valné zhromaždenie OSN dáva návrhy a odporúčania a jeho rezolúcie nie sú právne záväzné.

Ak by mohlo podľa Vás Valné zhromaždenie nahrádzať Bezpečnostnú radu OSN, a štáty by sa mali riadiť rezolúciami Valného zhromaždenia OSN ako právne záväznými, tak by Bezpečnostná rada stratila svoj zakotvený, dominantný právne záväzný status.

Označenie špeciálnej vojenskej operácie za „agresiu“ si môže vo forme vlastného názoru povedať kto chce. Ale nemal by to robiť slovenský diplomat.

Tu sa predpokladá komplexný pohľad a dokonalejšia znalosť faktov. Platí preto, že pokiaľ tak neurobila Bezpečnostná rada OSN, tak špeciálnu vojenskú operáciu nie je možné oficiálne označovať za útočný akt.

Uvedené rezolúcie nezodpovedajú ani svojim obsahom, ktorý bol formulovaný iba na základe návrhu Ukrajiny, a ani vyjadrením o útočnom čine, platným ustanoveniam Charty OSN.

V tomto prípade Bezpečnostná rada požiadala Valné zhromaždenie o návrh odporúčania, ale nikde neumožnila Valnému zhromaždeniu OSN nahrádzať svoju výlučnú právomoc podľa čl. 39 Charty OSN.

Hovorí sa, že keď sto ľudí hovorí jedno a len jediný má iný názor, neznamená to, že ten jeden nemá pravdu. Lož, aj keď je sto krát opakovaná, zostáva lžou.

Uvádzať to ako Váš argument potreby označovania špeciálnej vojenskej operácie ako „agresie“ preto nie je správne. Tak isto nie je logické očakávať, že pri realizácii práva na sebaobranu podľa čl. 51 Charty OSN bude Ruská federácia postupovať podľa požiadaviek predbežných opatrení Súdu OSN, ak stále prebiehajú vojenské aktivity, proti ktorým sa bráni. A okrem toho predbežné opatrenie sa týka oboch strán konfliktu, nielen Ruskej federácie, to neuvádzate.

Ani Medzinárodný súdny dvor OSN vo svojom rozhodnutí z 2. februára 2024 nepoužil takéto označenie. Naopak, viackrát vchod vojsk na územie Doneckej a Luhanskej republiky, ktoré boli vopred Ruskou federáciou oficiálne uznané za suverénne republiky, označil ako „špeciálnu vojenskú operáciu“. Nezabúdajme, že uvedené republiky podpísali s Ruskou federáciou v roku 2022 dohovory o vzájomnej spolupráci a pomoci.

Odesa 2. mája 2014: „Rusi, usmažte sa!“

Celkom mimo Vášho záujmu sa ocitol verejne známy fakt, že konflikt vyvolali s podporou USA kyjevskí nacionalisti násilným protiústavným prevratom, pálením za živa a zabíjaním rusky hovoriaceho obyvateľstva už v roku 2014. Nebolo možné osem rokov tolerovať terorizovanie tísicov civilistov len preto, že sa hlásili k ruskému pôvodu a odmietli sa podriadiť nezákonnej vláde v Kyjeve. Mnohí boli a sú priamo občanmi Ruskej federácie a majú uznané právo na ochranu.

Po porážke oddielov fašistických fanatikov a ukrajinskej armády pri Debalceve začiatkom roku 2015, boli Ruskou federáciou navrhnuté Minské dohody, označené ako Minsk II, ktoré predpokladali, napriek agresii Kyjeva, zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny.

Kyjev ich odmietal plniť a podporovaný zo zahraničia neustále vojensky útočil proti vlastným občanom na východe štátu. Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová a bývalý prezident Francúzska Francois Hollande a aj bývalý prezident Ukrajiny Petro Porošenko, verejne a naraz vyhlásili, že nikdy nemali v úmysle dodržiavať uvedené Minské dohovory.

Išlo podľa ich vyjadrení iba o získanie času na vyzbrojenie a prípravu vojenského napadnutia Ruskej federácie rukami Ukrajiny. Čl. 51 Charty OSN dal právo Ruskej federácii na sebaobranu. Ruská federácia súčasne háji právo národov na sebaurčenie.

Pokiaľ ide o rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora OSN, tak tie sú dve. Prvé, definitívne, sa týkalo žaloby Ukrajiny z roku 2017 o údajnej podpore terorizmu zo strany Ruskej federácie a porušovania ľudských práv Ukrajincov a Tatárov na Kryme. Súd väčšinu ukrajinských návrhov zamietol. Medzi nimi aj zodpovednosť za zostrelenie civilnej linky Malajzie MH 17, podporu a financovanie údajného terorizmu v Doneckej a Luhanskej republike a ďalšie.

Druhé, predbežné rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora OSN sa týkalo druhej žaloby Ukrajiny po začatí špeciálnej vojenskej operácie, keď Ukrajina tvrdila, že Rusko pod zámienkou genocídy ruského obyvateľstva v Doneckej a Luhanskej republike porušilo Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy (Vyhláška ministra zahraničných vecí z 28. apríla 1955, č. 32/1955 Zb.).

Súd vydal predbežné opatrenie 16. marca 2022, kde okrem iného vyzval Ruskú federáciu zastaviť boje a súčasne v bode 3 uložil obom stranám zdržať sa opatrení, ktoré by mohli zhoršiť alebo rozšíriť konflikt a vyriešenie sporu.

V rámci tohto predbežného rozhodnutia Medzinárodný súdny dvor OSN vyslovil, že nemá právomoc rozhodovať o tom, či svojou špeciálnou vojenskou operáciou Ruská federácia porušila medzinárodné právo, nakoľko to nie je obsahom Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy a nie je to ani predmetom žaloby Ukrajiny.

Predbežnosť opatrenia súdu znamená, že Súd sa aj naďalej bude zaoberať tvrdením Ukrajiny, že neexistujú dôkazy o údajnej genocíde rusky hovoriaceho obyvateľstva zo strany Ukrajiny. Ukrajina považuje toto predbežné rozhodnutie Súdu za jej výhru. Ja osobne o tom presvedčený nie som. Prajem Vám vo Vašej náročnej práci veľa úspechov.

S pozdravom

Štefan Harabin

PODCAST – Prehľad s nadhľadom – ZVTV

PODCAST 

zvtv

^{Ilustračné foto: Š. Harabin a J. Blanár. Kombosnímka: SKsprávy/facebook}