Dosť bolo Fica…. a čo ďalej?

Snímka z protestného zhromaždenia opozičných strán na Námestí slobody v Bratislave 16. decembra 2025 / Foto: TASR-Dano Veselský

Utorkové demonštrácie 16. decembra 2025 odhalili krízu opozície: namiesto vízie pre Slovensko sa celé jej úsilie zredukovalo na jediný cieľ – odstrániť Roberta Fica. Protesty sa podľa Antona Hrnku niesli v znamení hesla „Dosť bolo Fica“, no bez odpovede na otázku, čo ďalej.

Autor poukazuje na bezradnosť a absenciu programu opozície, ktorú motivuje nenávisť voči vláde. Pritom žiadne reálne riešenia pre Slovensko neprinášajú. Hrnko zároveň porovnáva Ficovu víziu s prázdnotou pravice. Tá sa podľa neho spolieha na Brusel, a varuje pred anarchiou bez jasného plánu pre budúcnosť Slovenska. Príspevok Antona Hrnku vám prinášame v plnom znení

Utorkové demonštrácie (16. decembra 2025) ukázali, že celá opozícia sa nám totálne zmatovičela. Jednotlivé politické strany, ktoré dnes tvoria parlamentnú i mimoparlamentnú opozíciu úplne, ale úplne kapitulovali na program pre Slovensku, víziu pre Slovenskú republiku a celé svoje úsilie sploštili na jediný cieľ – odstrániť z pozície legitímnu vládu zvolenú v riadnych demokratických voľbách. Nikoho z vystupujúcich a ani demonštrujúcich nezaujímalo a asi ani nezaujíma, čo bude s našou vlasťou, čo bude s našou ekonomikou, ako by sme mali postupovať pri zlepšovaní života občanov. Jediné, za čo prišli manifestovať a čo si želali a stále želajú, je odstránenie R. Fica z funkcie predsedu vlády.

Dosť bolo Fica, znelo námestiami. Keď sa človek pozerá na fotografie účastníkov, tak jediné čo si mohol všimnúť, bola záplava nenávistných, na cti utŕhajúcich textov a karikatúr na plagátoch, ktoré niekto strčil do rúk ľuďom, ktorým podľa mňa nezáleží na Slovensku a na blahu jeho obyvateľov. Jediné, čo ich motivuje, je nenávisť voči Ficovi, jeho vláde, ktorá nevychádza z reálne existujúcich faktov, ale z deštruktívnych písačiek aktivistických novinárov, zväčša v službách periodík, platených zo zahraničia. Vrcholom úpadku vkusu a morálky bola fotografie sluhu všetkých bossov, ktorí sa po roku 1989 objavili vo vrcholových vládnych pozíciách na Slovensku, I. Korčoka, ktorý držal v rukách plagát parodujúci jeho vyhrážanie sa slovenským voličom po prezidentských voľbách, že im nezabudne to, že ho nezvolili.

Dosť bolo Fica, kričia sfanatizovaní účastníci na opozičných zhromaždeniach už od posledných parlamentných volieb. Ale počul niekto, že by nám „čítači” pripravených prejavov povedali, čo bude na druhý deň, keď by R. Fico vypočul ich „požiadavku” a odstúpil? Čo bude s krajinou? Kto sa ujme v nej moci? Akú politiku by presadzoval. Matovičovo označenie legitímne zvolenej vlády za „mafiu”, ktoré si osvojila celá opozícia, je v podstate obrazom úpadku politického myslenia. Je formou bezradnosti, bezkoncepčnosti, bez elementárnej vízie do budúcnosti. Je to čistá anarchia, ktorú v svojich teóriách nepredpokladal ani P. A. Kropotkin!

Ale ruku na srdce. Nemyslím si, že R. Fico je človek, ktorý zjedol všetku múdrosť sveta, ktorý nemá svoje chyby a nedostatky. Je to však jediný aktívny politik, ktorý má jasnú víziu pre Slovensko. Vie, čo by chcel dosiahnuť, a vie, ako to možno dosiahnuť. Nemusí sa nám všetkým páčiť. Ani mne sa nepáči všetko, čo táto vláda robí. V boji však platí, že aj zlý rozkaz je lepší ako žiadny rozkaz. Zlý rozkaz sa dá korigovať, vojsko bez rozkazu sa rozpadne. Na opačnej strane barikády, sú ľudia, ktorí žiadnu víziu (rozkaz) pre Slovensko nemajú. Posledný z tohto tábora, ktorý mal akú – takú víziu pre Slovensko, bol M. Dzurinda, len sa dal od nej odkloniť svojím Mefistom I. M. Jeho následníčka I. Radičová to už bola úplná tragédia, ktorá vlastne ideologicky sformovala dnešnú inferiórnu pravicovú špičku.

Súčasným vodcom pravice zväčša ani sám pojem Slovensko nič nehovorí, nieto, žeby ešte rozmýšľali, čo s našou krajinou urobiť, kam ju nasmerovať a ako to realizovať. Ich vízia, ktorá sa podobá vízii vedenia Slovenskej národnej rady z rokoch 1960 – 1967, že najlepšie je nič nerobiť, však to Praha (dnes Brusel) za nás urobí, je úplne scestná. Nikto cudzí za nás nič neurobí. Ak chceme žiť ako suverénny a sebavedomý národ, musíme preto aj sami niečo urobiť. To, čo nám „čítači” z pódií na námestiach sľubujú, je to isté, čo nám onehdy sľuboval istý Antonín Novotný. Povedal to roku 1967 Kysučanom, ale v podstate je to jeho vízia Slovenska, pracovne by som ju nazval chudíkovsko (1960) – šimečkovská (dnes). Znela prosto: „Co se tady trápíte! V Ostravě je práce dost. Tady to zalesníme!”. Veru tak. Na čo sa Fico a jeho vláda trápia dosiahnuť niečo pre Slovensko. Však nám to tu Brusel odindustrializuje a ich adlátusi v progresívnych stranách veľmi ochotne zalesnia!

Takže dosť bolo Fica! A čo ďalej páni? Čo bude na druhý deň, keď sa váš mokrý sen splní?

PS: Pre pani poslankyne Stohlovú, Remišovú a ostatných znalcov dejín: P. A. Kropotkin bol jeden z hlavných ideológov anarchizmu. Aj na základe jeho učenia mnohí vyrábali pekelné stroje, ktorých cieľom bolo zmeniť beh sveta. Dokázali síce povraždiť veľa schopných politikov, ale anarchia nikdy nikomu nič dobre nepriniesla.

Anton Hrnko, hlavnesravy