Chudobných a sociálne vylúčených pribúda v celej Európe

23. mája 2015

Grécky premiér Alexis Tsipras pri riešení problémov svojej krajiny požiadal úniu, aby konečne začala venovať pozornosť „humanitárnej kríze v Európe“, ktorá je výsledkom úsporných opatre­ní v dôsledku celosvetovej ekonomickej krízy.

Úspor­né opatrenia podľa únie vraj znížia deficit a rastúci dlh európskych krajín, ale opak je pravdou. Vo väčšine štátov sa dlh neznižuje, naopak, stú­pa a jediným efektom úspor­ných opatrení je zvyšujúca sa nezamestnanosť, v dôsledku ktorej sa čoraz viac občanov únie ocitá pod hranicou chu­doby. Počet ľudí, zápasiacich s chudobou alebo vylúčením zo spoločnosti v únii sa podľa Eurostatu v roku 2013 zvýšil na 122,6 milióna zo 116,6 mi­lióna v roku 2008. A to sa ne­týka len východoeurópskych krajín či skupiny PIGS, teda krajín ohrozených dlhovou krízou, akými boli v časoch nedávnych Portugalsko, Ta­liansko, Grécko a Španielsko. Tu sa kríza už prejavila naplno a priniesla so sebou množstvo štrajkov a demonštrácií, ktoré majú spoločného me­novateľa – sociálnu nespo­kojnosť a dovtedy pre nich nepredstaviteľnú chudobu.

Ale v ostatnom období ras­tie chudoba a sociálna izolá­cia aj v takých ekonomicky silných krajinách, akou sú USA a štáty západnej Európy, medzi nimi aj Nemecko. Tu dosiahol počet ľudí, ktorí sa ocitli pod prahom chudoby 16,2 milióna obyvateľov. Aj tu ich už čoraz viac živorí a vo výkladnej skrini Európy neustále stúpa počet detí, ktoré sú ohrozené chudobou. Podľa údajov Bertelsmannovej na­dácie, v Nemecku sa pod pra­hom chudoby nachádza 2,1 milióna detí a ďalších asi 480 tisíc detí sa pomocou štátnej podpory drží tesne nad hra­nicou chudoby.

Na Slovensku je podľa šta­tistického úradu ohrozených chudobou viac ako 650 tisíc obyvateľov a až 200 tisíc detí a mladistvých do 18 rokov. Podľa prístupných údajov žije pod hranicou chudoby naj­viac ľudí v Prešovskom kraji, najmenej v Bratislavskom.

Keď už teda píšeme o chu­dobe, treba sa opýtať, aká je vlastne hranica chudoby? Tá sa odvíja od reálnych príjmov v krajine a do tejto kategórie patria tí, ktorí majú príjmy nižšie než 60 % priemernej mzdy v národnom hospodár­stve. V Nemecku predstavu­je hranicu chudoby 979 eur čistého mesačného príjmu domácnosti pre jednu osobu a 2 056 eur pre rodinu s dvo­ma deťmi do 14 rokov. U nás je to 346 eur pre jednu osobu a pre rodinu 707 eur! Takže aj hranica chudoby ako taká je opäť diskutabilná, preto­že byť chudobný v Nemecku znamená, že na Slovensku sú chudobní všetci, ktorí zará­bajú priemernú hrubú mzdu. A chudoba vôbec nie je po­rovnateľná, ak si k sebe dáme sumy 979 a 346 eur, alebo 2 056 a 707 eur. Podľa údajov štatistického úradu je na Slo­vensku medián rodín s deťmi približne len 500 eur mesač­ne. A aké typy domácnosti sú u nás najviac ohrozené chu­dobou? Priemerný mesačný príjem domácnosti s jednom rodičom a jedným dieťaťom je len 295 eur na člena a u domácnosti s oboma rodičmi, troma a viac deťmi je to iba 249 eur, no celoslovenský priemer je 370 eur na člena domácnosti.

Naša štatistika by nebola úplná, keby sme na tomto miestne nespomenuli aj dôchodcov, z ktorých väčšina žije buď pod hranicou, resp. tesne nad hranicou chudoby. Z našich platov, dôchodkov a sociálnych dávok si môže­me zaplatiť akurát tak stre­chu nad hlavou a potom už len živoriť. Iste. Už počujem argumenty, že v Nemecku je všetko drahšie, najmä býva­nie a služby, aj preto sú príj­my vyššie! Tí, ktorí to tvrdia vedia najlepšie, že tento argu­ment nie je celkom v poriad­ku a už vôbec neobstojí, keď porovnáme kvalitu a ceny základných potravín v západ­ných štátoch Európskej únie a u nás. Adekvátny daniam a odvodom nie je ani servis, aký štáty poskytujú svojim obyvateľom – v Nemecku a na Slovensku. Keď hovorí­me o chudobe, asi len ťažko si aj chudobní Američania, Nemci, Francúzi, Briti kupujú sviečkovú, luxusné oblečenie známych značiek, ktoré pre celý svet aj tak šijú v Číne za nepredstaviteľne nízke mzdy, kupujú najluxusnejšie mode­ly áut, kozmetiku svetových značiek, alebo sa stravujú len v reštauráciách a využívajú ostatné služby.

Dôvodom prehlbujúcej sa chudoby je jednoznačne eko­nomika na úkor kvality živo­ta občanov všetkých štátov. Práve ekonomike a ziskom sme podriadili celý náš život. Svet funguje na spotrebe a za­dlžovaní nielen štátov, ale aj občanov. Preto máme toľko bánk, ktoré nám s radosťou požičiavajú. S radosťou sa zadlžujeme, lebo „musíme“ mať luxusné autá, víly, znač­kové oblečenie. A potom nás už majú „v hrsti“ do konca ži­vota. Pre úplnosť ešte dodaj­me, že svet, najmä ten najvys-pelejší i napriek tvrdeniam všetkých európskych lídrov, ako do roku 2020 znížia úro­veň chudoby na 20 mil., je absolútne nereálny a nikoho z nich to ani netrápi. Z ich úst opäť počúvame len o úspor­ných opatreniach, ktoré sa týkajú tých druhých, ich nie. Svet totiž vždy fungoval a bude fungovať na vykoris­ťovaní najchudobnejších kra­jín, ktoré sú len zdrojom su­rovín a lacnej pracovnej sily. K týmto štátom sa zaradili aj štáty východnej Európy, vrátane Slovenska. Rozkrad­li a rozpredali sme si všetko, čo bolo konkurencieschopné a najmä dokázalo nás uživiť, a Európska únia nikdy ne­mala v úmysle nám pomáhať. Veď prečo aj? Prečo by nám kapitalisti, ktorým vždy išlo len o zisky, mali pomáhať? Im išlo len o odbytište svo­jich výrobkov, oni pomáhali a vždy budú pomáhať len sebe. Touto svojou krátkozra­kosťou a nenažranosťou ale už ohrozujú aj svojich vlast­ných občanov a chudoba sa zvyšuje aj u nich doma. Do-kedy ešte? Ľ. Rešovská

 

Zanechajte nám komentár

Predchadzajúci článok

Spravodajstvo

Poprad má nový odbor urbanizmu

Mestský úrad v Poprade má od 1. mája novú organizačnú zložku – odbor urbanizmu a priestorového plánovania (OUPP). Vznikol rozdelením ...

Nasledujúci článok

Spravodajstvo

Krátko...

Tatry sestrám Pri príležitosti Medzinárod­ného dňa sestier sa 29. mája uskutoční v Dolnom Smo­kovci odborný seminár Tatry sestrám 2015. V ...
Názor

Vylúčená je väčšina a nie, že vylúčení sú Cigáni - Rómovia !

Keď si “ táto naša“ vylúčená – segregovaná „rómska“ menšina tzv. “vybýva” dom, ergo v skutočnosti ho zdevastuje až tak, ...
Názor

A ako je to v skutočnosti? - kauza zbitých rómskych detí ?

Kto ma pozná, vie že som zásadne proti akémukoľvek násiliu, všeobecne, a o to viac keď sa páše na deťoch.Rovnako ...
Názor

Sme národ pokrytcov

Zo dňa na deň sa mi čoraz častejšie potvrdzuje, že Slováci sa zbláznili, resp. majú hlavy mainstremom tak vygumované, že ...
Názor

VERUM EST IPSUM FACTUM - to čo sa stalo, je pravda

V tradičnej teórii medzinárodných vzťahov (IR – International relations) sa k štátom pristupuje z empirického hľadiska pomocou metód a terminológií, ...
Názor

Revolúcia? Áno, ale aká...

Posledný geopolitický vývoj v globálnom merítku je akosi tehotný „revolúciami“. Najčastejšie tými farebnými. Potrebné je ozrejmiť si samotný pojem a ...
NázorSpravodajstvo

Radačovský o protestoch v Belgicku: Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov....

Obyvatelia štátu, ktorý sa hrdí svojimi demokratickými princípmi, rozbíjali sklá výkladov, rabovali a kradli v obchodoch v záujme akéhosi práva ...
Názor

Kam to spejeme?

Neverím vlastným očiam a ušiam, čo sa to za ostatný čas deje na Slovensku. Už dávno viem, že Slovensko je ...
M.R. Štefánik
Názor

Milan Rastislav Štefánik milovaný a zatracovaný

21. júla uplynie od jeho narodenia 140 rokov. Na otázku, kto je najvýznamnejšou osobnosťou slovenských dejín, väčšina Slovákov povie: Štefánik. ...
Názor

Nie je kapitalista ako kapitalista (a už vôbec nie na Slovensku)

Už tridsať rokov nám tu ktosi „buduje“ jediný perspektívny kapitalizmus, ktorý je pre nás vraj oveľa výhodnejší, ako bola bývalá ...
Názor

Čo bolo skutočnou príčinou invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Č-SSR v roku 1968?

Dalo sa jej nejako zabrániť? Aby sme lepšie chápali isté dejinné  udalosti a súvislosti k ním vedúce, a teda aj  ...