CENA PRE TATU ŠIMEČKU? Napľutie do tváre Slovákov!
Perly Martina M. Šimečku, zdroj: FB/Napalete
PRIEMERNOSŤ NEMÁ ZMYSEL. Udelenie osobitnej novinárskej ceny „Osobnosť slovenskej žurnalistiky“ Martinovi M. Šimečkovi považujem za napľutie do tváre nielen tým, ktorí sa cítia byť zranení bezohľadným správaním časti novinárov, ale aj celej slovenskej spoločnosti, ktorá si prechádza bolestivým prerodom na základe spoločenského dopytu po väčšej ohľaduplnosti. Skonštatoval to historik a politológ Eduard Cmelár. Podľa neho oceniť niekoho, kto má leví podiel na vytváraní temnej atmosféry a rozoštvávaní ľudí, je nehanebným výsmechom všetkému, čo zranená spoločnosť po atentáte požadovala.
Neprekvapuje, že cenu mu udelila porota v zložení Iveta Radičová, Zuzana Szatmáry, Rudolf Chmel a Alexej Fulmek. Prekvapuje, že títo ľudia mali tú nebetyčnú drzosť vyzdvihnúť týždeň po atentáte na predsedu vlády SR práve jedného z najbezočivejších hulvátov, ktorí len deň pred pokusom o zavraždenie premiéra prirovnal Roberta Fica k Hitlerovi, hlásal nezmieriteľnosť voči nemu, ďalej sa vyhrážal, že skončí ako Tiso, že stojí na čele národa zbabelcov, politikov Smeru-SD nazval fašistami, najvýznamnejších slovenských vedcov a umelcov požadujúcich mier na Ukrajine označil za spodinu a podobne… Tohto grázla vyzdvihujete ako novinársky vzor???
Nie je to len dôkaz, že táto cena nemá žiadnu cenu, že to sa len jedna okrajová a ideologicky extrémna názorová skupinka obdarúva navzájom medzi sebou. Je to predovšetkým dôkaz, že novinárska obec stratila nielen posledné zvyšky sebareflexie, stratila najmä súdnosť, ktorej nedostatok ju pripravil o akýkoľvek vplyv. Možno si kladiete otázku, ako je možné, že táto polovzdelaná cháska, ktorá si osobuje právo určovať nám, ako máme myslieť, vôbec nevníma, čo cíti a požaduje väčšina národa. Podobnú odtrhnutosť od reality vidíte aj u malomeštiackych snobov, ktorí samých seba vyhlasujú za „elitu“ a otvorene priznávajú, že tej „chamradi“ nerozumejú. Aký to priepastný rozdiel medzi týmito nadutými naškrobenými elitármi a generáciami štúrovských, hlasistických či davistických vzdelancov, ktorí boli k stavu slovenskej spoločnosti síce mimoriadne kritickí, ale ľud počúvali a nepoučovali, milovali ho, žili s ním a dvíhali ho!
Slovenská spoločnosť je v hlbokej kríze práve preto, že nenachádza spoločnú reč, prešľapuje na mieste, jej lídri (politickí aj intelektuálni) nemajú nijaký plán, len sa navzájom obviňujú a ruvú sa o ohlodanú kosť. V takejto atmosfére neočakávajte žiadnu sebareflexiu. Herci mlčia, rektori vysokých škôl tiež, tí, ktorí mali byť schopní povedať aspoň jednoduché „prepáčte“, niekam zaliezli. A keby aj niečo povedali, takmer nikto to neocení, veď sa pozrite na tie zlostné diskusie – áno, myslím aj na vás, ktorí mi tu píšete jedovaté reakcie, akí sú opozičníci zlí, ale, preboha, v čom ste vy lepší? Kontrolovali ste si niekedy svoj slovník? Akým právom vyčítate iným to, čo nie ste schopní urobiť sami?
A zmĺknuť je niekedy, veruže, to lepšie riešenie. Lebo niektorí nevyužili príležitosť mlčať a po atentáte sa vyjadrujú dokonca ešte sebavedomejšie ako pred ním. Neveril som vlastným očiam, keď som si prečítal reakciu Magdy Vášáryovej. Vraj čo tu všetci píšeme o nejakom veľkom otrase pre Slovensko, keď ona bola na Oravskej priehrade a videla tam mladých ľudí zabávať sa, tancovať a tešiť sa zo slnečnej pohody, že nikto v rozhovore s ňou nespomenul tragédiu, akoby sa nič neudialo… Akoby sa nič neudialo… už rozumiete, v akej strašnej bubline odtrhnutej od vonkajšieho sveta táto „elita“ žije?
Vášáryová ani po krvavej strede v Handlovej necíti potrebu nič meniť na svojich slovách, že voliči vládnych strán sú „spodina“. Presne ten istý beznádejný prípad ako zakomplexovaný nedoštudovaný Šimečka, ktorý takto označuje univerzitných profesorov s iným pohľadom na svet ako má on. A keď český moderátor Xaver Veselý pobúrený z totálnej necitlivosti heeerečky vybuchne a uľaví si na jej adresu akokoľvek nevhodným vulgarizmom, pokrytecká spoločnosť rieši Xavera a nie neprístojnosti jednoduchej Magdy. Lebo ona je naozaj galakticky hlúpa, a to tentoraz naozaj nie je (povedané jej slovníkom) urážka, ale vecné konštatovanie. Lebo keď napríklad v roku 2005 v diskusii Slovenského rozhlasu ako štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí nevedela, že Turecko susedí s Iránom, takú triviálnu vec určite vedela tá „spodina“, aj keď na rozdiel od nej nebola predstaviteľkou rezortu diplomacie.
Je to s nami zlé, vážení. Jubilujúci majster Kvietik mi raz povedal: „Priemernosť nemá zmysel.“ Ich generácia sa usilovala robiť všetko excelentne, poctivo, na doraz. My však oslavujeme priemerných ľudí s pokrivenými charaktermi. Víziu si pletieme s dogmou, úctu s uctievaním a vecnú kritiku s osobnými útokmi. Ak nám novinári ponúkajú v týchto zlomových časoch za vzor zaslepeného hejtera bez elementárneho zmyslu pre mieru, sami sa oberajú o spoločenskú vážnosť. A toto všetko sa neskončí, kým sa namiesto sfanatizovanej mládeže neobjaví osobnými spormi nezaťažená generácia, ktorá bude mať na seba i na iných oveľa vyššie nároky, ako sme to dokázali my.
Zanechajte nám komentár