Ako uviaznutý tatranský tchor zvíťazil nad všetkými problémami únie

Keďže mainstreamové mé­dia neinformujú objektívne a už vôbec nie vyčerpávajú­co, väčšinu informácii o sú­časnom dianí doma i vo svete získavam z internetu. Z do­mácich i zahraničných strá­nok. Ešte vždy v nemom úža­se pozerám, aký dokáže byť výber spravodajstva účelový. Máme plné televízie a novi­ny informácií o migrantoch, o tom, akí prospešní budú utečenci nielen pre Nemcov, Francúzov, Švédov, Britov, ale aj pre nás, vo východnej Európe a akí sme xenofóbni a rasistickí, keď utečencov z inej kultúry u nás nechceme. Veľká časť z nich prichádza do Európy bez registrácie, ta­kže vôbec nevieme, kto to je. V prípade migrantov prestali platiť akékoľvek pravidlá o ochrane hraníc Schengenu. Koľko peňazí len Sloven­sko stála hranica s Ukrajinou a tak sa treba opýtať, kvôli komu a kvôli čomu sme ju robili, keď migranti do Eu­rópy neprichádzajú, oni sa do Európy valia. Načo je komu Schengen a reči o ochrane hraníc a obyvateľov únie, keď státisícom migrantov bez dodržiavania akýchkoľvek pravidiel dovolíme korzovať krížom-krážom po všetkých štátoch únie? Vraj utekajú pred vojnou! Ale veď vojna v krajinách, odkiaľ prichá­dzajú, je už celé roky a ta­kúto pohromu sme nezažili. Tak prečo práve teraz? Jedna vec je súcitiť s migrantami, s ľuďmi utekajúcimi pred vojnou a druhá, čo tu s nimi urobíme? Ako sa o nich po­staráme, keď sa nedokážeme postarať o svojich vlastných občanov?

Nakoniec, Slovákom vždy ktosi nadával do rasistov, keď sme sa napríklad čo i len zmienili o spôsobe života niektorých Rómov, ktorí ne­pracujú a žijú zo sociálnych dávok. Žiaľ, prevažná väčši­na Rómov, rodín, v ktorých rodičia pracujú za minimálnu mzdu, ale aj dôchodcov, žijú aj bez vojny v chudobe ne­hodnej Európy 21. storočia. A táto chudoba bohaté štáty Európy 25 rokov nemrzí? Mimochodom – Rómovia. Tých sme sa celú totalitu sna­žili integrovať, potom prišli o prácu, o ľudskú dôstojnosť a vďaka ľudským právam sme ich nechali žiť takým spôsobom života, akí si zvo­lili. Tak nám na Slovensku vznikli celé getá chudoby, Rómovia sú bez práce, sú nevzdelaní a len málokto­rí z nich majú ešte silu do­stať sa z prepadliska biedy. Napriek všetkému ovládajú jazyk väčšiny, nemajú prob­lém s náboženstvom a veľ­kej časti svojej identity sa už vzdali. O Rómoch hovorím preto, lebo aj migranti, ktorí už dlhé roky žijú v krajinách západnej Európy a väčšina, aj keď netvrdím že všetci, žijú podobne ako naši Rómovia. Už dávno majú štátne občian­stvo krajiny, do ktorej ako migranti prišli, len dnes ich je už stonásobne viac, mnohí z nich neovládajú jazyk kra­jiny, v ktorej žijú a svojho náboženstva a identity sa ne­vzdajú za žiadnu cenu. Väč­šina vykonáva málo platenú a najšpinavšiu prácu, ktorú domáci odmietajú. Geta chu­doby a kriminality si povy­tvárali na okrajoch najväčších miest, kde sa boja vkročiť nielen domáci, ale aj polícia. Stačí sa pozrieť do Paríža, Marseille, Londýna, Kodane a ďalších miest, z ktorých pô­vodní obyvatelia odchádzajú, pretože z vyčíňania svojich spoluobčanov majú strach a nikto ich nevie zastaviť. Ak by sa ozvali, okamžite by ich obvinili z rasizmu, poru­šovania ľudských práv a tak postupne prenechávajú svoje domovy migrantom žijúcim zo sociálnych dávok. A nie iba domovy, všetci sa musia prispôsobovať kultúre mig­rantov a Francúzsko je toho živým príkladom. Ale žiť celé generácie zo sociálnych dávok a teda na okraji spo­ločnosti, s tým nemôžu byť spokojní nielen naši Rómo­via, ale ani títo udomácnení Francúzi, Taliani, Angliča­nia, Holanďania, Švédi, Dáni a čím ďalej, tým viac sú zo svojho života v biede frustro­vaní. Z viacerých sa stávajú radikáli a teroristi a pridáva­jú sa k Islamskému štátu. Pri obrovskom počte migrantov, ktorí len za ostatný polrok prekročili hranice Schengenu i napriek protestom domáce­ho obyvateľstva, napríklad aj v samotnom Nemecku, vysnívanom raji migrantov (o protestoch sa „nepatrí“ informovať) musíme počítať okrem terorizmu aj so sociál­nymi revolúciami. Ale o tom sa „nepatrí“ hovoriť a strašiť ľudí.

Ani jediná naša televízia či noviny neprinesú reportáž o spolunažívaní domácich obyvateľov a migrantov, kto­rí štátne občianstvo majú už desaťročia. O spôsobe života týchto ľudí sa nesmie ani len „pípnuť“ rovnako, ako pý­tať sa, kto je zodpovedný za destabilizáciu Afriky, Indie, Južnej Ameriky…Vo vyspelej Európe „sa nepatrí“ hovo­riť o tom, ktoré štáty dodnes profitujú z nerastného a neraz i prírodného bohatstva, mys­lím tým exotické ovocie, kávu, kakao, čaj, korenie a ďalšie produkty z arabských, afric­kých, juhoamerických štátov či Indie. V nedávnych diskus­ných reláciách v našich TV stačila iba jediná otázka „Kto bombardoval Lýbiu, Sýriu, Irak…? a moderátorka pýtajú­cemu sa okamžite skočila do reči a prerušila ho. Pri takom­to informovaní občanov sa niet čo čudovať, že ľuďom už všetky klamstvá, polopravdy a lží lezú von krkom a nikto im už neverí. Nikto nepovie ani slovo o pravej príčine migrácie – o nepredstavi­teľnej chudobe, ktorá ovlá­da svet. Keby bohaté štáty v krajinách, odkiaľ migranti prichádzajú, prestali rabovať a vybudovali spracovateľský priemysel, aby sa ľudia mohli uživiť, nevyvolávali vojny a nesnažili by sa vysídliť po­maly celý kontinent. Domo­rodcov vyháňajú z tej trošky neúrodnej africkej pôdy len preto, aby mohli do nekoneč­na rozširovať banánové plan­táže a domorodci umierajú od hladu. Títo ľudia nepotrebujú našu humanitárnu pomoc, oni potrebujú prácu, aby si na seba dokázali zarobiť vo svo­jej krajine. Ale bohaté štáty, o ktorých „sa nepatrí“ hovo­riť, sa už celé stáročia tvária, že všetko na svete patrí len im a len oni z toho môžu profito­vať a zvyšovať svoju životnú úroveň.

Bohaté krajiny Európy sú na migrantov zvyknutí, pre­tože im celé roky pomáhali budovať ich hospodárstvo za minimálne mzdy. Ale nám žiadni migranti nič nevybu­dovali, všetko sme museli zvládnuť vlastnými silami. V čase studenej vojny, keď západné štáty „motivovali“ emigrantov z východu krás­nym životom, neraz sa najmä vzdelaní ľudia v snahe vy­hnúť totalite rozhodli opus­tiť republiku a opäť z ich vedomosti, ale aj šikovnos­ti mnohých remeselníkov, dodnes profitujú prijímajúce krajiny. Vtedy ale zabudli našim ľuďom povedať, že kapitalizmus je neúprosný a ten krásny život majú hlav­ne tí, ktorí budú bohatnúť z ich práce a nikto im nič nedá zadarmo. Vďaka sko­rumpovaným politikom sme za ostatných 25 rokov prišli aj o komplexne vybudova­ný priemysel a poľnohospo­dárstvo na Slovensku a stali sa z nás rovnako chudobní migranti vo vlastnej krajine, ako sú dnešní migranti v bo­hatých štátoch, pretože zisky z našich bývalých firiem od­chádzajú opäť k tým istým. A aby sme tu mali ešte viac chudobných, cez kvóty nám prikážu, o koľkých ešte chu­dobnejších sa máme starať! Len opäť nikto nepovedal, ako sa zo dňa na deň uzavre­tá komunita moslimov, s dia­metrálne odlišnou kultúrou stane Slovákmi a pri cca 12 % nezamestnanosti si nájdu prácu, keď neovládajú ani jazyk a nevedia o nás vôbec nič, iba to, že sme chudob­ní a preto tu nechcú zostať! A už vôbec nikto nepovedal, ako z Európy dostaneme tie státisíce ekonomických mig­rantov, ktorí neutekajú pred vojnou, ale hľadajú lepší ži­vot a čo najvyššie sociálne dávky. Keď nám migrantov budú „rozdeľovať“ bohaté štáty, môžeme si byť istí, že oni si nechajú tých, ktorí sú vzdelaní a ovládajú jazyky a k nám prídu najchudob­nejších, ktorí nemajú žiadnu šancu integrovať sa.

Preto neverím mainstrea­movým médiám a informácie radšej hľadám na internete. Tu nájzábavnejšiu som ale našla pri náhodnom kliknu­tí na regionálny denník, kde namiesto kvót odsúhlasených Bruselom večer predtým, bola najčítanejšia správa: Pod Tatrami zachraňovali uviaz­nutého tchora. Ľ. Rešovská