Ako to vlastne funguje, keď nám niečo poskytuje „bezplatne“?

Na zamyslenie:

Ako to vlastne funguje, keď nám niečo poskytuje „bezplatne“?

Uprostred prednášky na univerzite sa jeden študent nečakane pýta učiteľa:

„Viete, ako loviť divé prasce?“

Učiteľ si myslí, že je to vtip a očakáva nejakú zábavnú odpoveď.

Mladý muž mu však povie, že toto nie je vtip a začne s výkladom: ′′Aby ste chytili divé prasce, najskôr zistíte, kam sa zvyčajne pohybujú v lese a každý deň začnete nechávať pár kukuričiek na zemi. Divé prasce objavia miesto a začnú tam chodiť každý deň na tú ′′ bezprácnu / bezplatnú ′′ kukuricu. Keď si na to dosť zvyknú, postavíte plot okolo toho miesta na jednej strane. Svine môžu byť chvíľu ostražitejšie, ale časom si zvyknú, neohrozuje ich a chodia tam naďalej každý deň. A tak to postupne postavíte na druhú stranu, potom na tretiu a štvrtú stranu. Nakoniec namontujete dvere. Ošípané si zvykajú na ľahkú kukuricu a plot, aby tam mohli liezť samé. Po tomto stačí len zabuchnúť dvere za nimi. Takto ľahko nasledujete, krok za krokom a nakoniec ich pripravíte o ich slobodu. Svine začnú behať v kruhu tej ohrady, ale už nič nezmôžu, sú chytené. Časom si zvyknú na život v tej ohrade, keď budú ďalej dostávať ′′ bezprácnu ′′ kukuricu.

Zabúdajú, ako žili na slobode a strácajú návyky, ako sa uživiť vo voľnej prírode, zabúdajú, že vlastne vedia, ako na to a nie je to také ťažké. Budú z nich dobrovoľní otroci vďační tomu, kto ich prichytil, že ich ďalej ′′kŕmi ′′ a nerozmýšľajú ani nad tým, že ruka, ktorá ich kŕmi, je tá, ktorá ich potom vezme na bitúnok.“

Zdroj FB: Katarina Löfflerová