NÁZOR

AKO OSLÁVIŤ 35. VÝROČIE NOVEMBRA?

17. novembra 2024

Ja, dvojitým spláchnutím na WC…

A vždy pritom pomyslím na zločincov, ktorí stáli na
tribúnach, a na tých naivných a hlúpych, ktorí im tlieskali a davovo orgazmovali.
Zapálim aj sviečku. Za státisíce jeho obetí, od uhynuvších bezdomovcov a žobrákov,
samovrahov zo zúfalstva a beznádeje, za chudobné rodiny, za deti vyrastajúce
v nedostatku a v biede; za obete exekútorov, až po obete zdravotníctva, mudrmafie,
ktorá lieči tak, aby pomaly zabíjala. Lebo Zisk nahradil Hippokrata. Už vám pichli
experimentálny liek? Pozostalí aspoň poďakovali?

Zapálim sviečku aj za rímsko-katolícku cirkev, za jej vrchnosť a kňazský stav, ktorý tak
statočne držal a drží hubu, aj keď vidí aké zločiny páchal a pácha tento „ich“,
vymodlený a vysnívaný režim. Zbohom, Pacem in terris! Zbohom, 11. apríl 1963.

Spomeniem si aj na Národného umelca Štefana Kvietika, na jeho vystúpenie v ozajstnom
Národnom divadle. Ako sa takmer udusil, keď vyznával lásku a obdiv V. Havlovi.
Dúfam, že pri nedávnej 90-ke si pripil na jeho humanitárne bombardovanie Juhoslávie.

Spomeniem si aj na nedávny zážitok v Slovenskej sporiteľni – že slovenskej?! – keď len
za zmenu v pravidelnej platbe si vyúčtovali osem eur! Taká slobodná a demokratická
voľba. Nádejam sa, že ich, zločincov a majiteľov, čoskoro brics-šľak trafí!

Zapálim sviečku aj za Čarnogurského a jeho ministra Ďžatka, ktorí nás oslobodili od
potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti. A s potešením si nekúpim cibuľu dovezenú
z Austrálie, či zo Španielska.

Zapálim sviečku aj za tých, ktorí ani po toľkých rokoch nepochopili, a nechápu, o čo išlo
a ide. Ak to nepochopili doteraz, už nikdy. A toľko sviečok ani nie je. Možno len na
ukrajinských hroboch.

Pripijem, a to úprimne, na zdravie autorovi pojmu LGBTNSDAP, pánovi Vidlákovi!

Pripijem na zdravie všetkým statočným, múdrym a čestným ľuďom, ktorí nezabúdajú
v akom režime sme žili, čo bolo dobré, čo prekonal vývoj; a hlásia sa k mieru a sociálne
spravodlivej spoločnosti. Vernosť poznaniu a hľadanie pravdy je najťažší spôsob bytia,
života. Ale je to zároveň jediná cesta z bludiska mamonu; a kapitalizmu. Majstre, Jan
Hus, nezabúdame.

Sviečku zapálim aj za všetkých výrobcov zbraní na Slovensku, za majiteľov týchto dielní
smrti, aj za ich robotníkov. A verím, že ich deti sa raz dozvedia, z akých krvavých
peňazí sa budoval ich rodinný blahobyt. A blahobyt tých, ktorí takúto výrobu
financovali a povoľovali. Holokaust II.

Sviečku zapálim aj za všetkých tých, ktorí úspešne obrátili kabát, či podprsenku. Majú
môj obdiv, ja by som to nedokázal. Ale nemajú moju úctu, a ten obdiv je len jemne
vyjadrené sklamanie. Zmeníte pohlavie pre peniaze, pre kariéru? A čo potom? Spí sa
dobre? Stálo vám to – za to?

Skutočnú a veľkú sviečku zapálim všetkým našim predkom, ktorí si prešli sociálnym
a národnostným útlakom kapitalizmu pred Februárom 1948; a ktorí sa zaslúžili o jeho
odstránenie. Neraz aj s veľkým trápením, či odriekaním nám vytvorili dielo pokoja,
dôstojnosti, solidarity a mieru: socializmus! Jeho všeľudskú hodnotu neznižujú ani
chyby a omyly, ktoré ho vývojovo, či z hľadiska poznania, sprevádzali. Lebo Dielo
nemohlo byť lepšie a dokonalejšie ako ľudia, ktorí ho budovali.
S úctou a obdivom, vážený Gustáv Husák, a vaši spolubojovníci!

PhDr. Michal Dieneš, CSc.

Protest proti oslavovaniu tzv.nežnej revolúcie, vytrite si prosím oči

No, niet čo oslavovať. A už vôbec nie tento dátum držať ako štátny sviatok. A –platné voľno. (Tohto roku našťastie ide o nedeľu, ale i tak- obchody musia byť zatvorené – aký to nezmysel vo vraj vybudovanej trhovej ekonomike Slovenska). Ale ide o iný obsah: všetko čo došlo mailami možno s kľudným svedomím uverejniť. Čítajte a žasnite. 17.novembra 2024, 35 rokov po…. ilustrácia zo zaniknutého satirického časopisu Roháč 1992 od Ľubomíra Kotrhu viac TU

MILOŠ JAKEŠ: KAPITALIZMUS a NENAŽRATOSŤ SA RAZ SKONČÍ